A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny "Morja"! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem." (Gen 22, 2) Túto pieseň som napísala, keď som sa cítila ako Izák, ktorého sa Otec rozhodol obetovať.. Spolu s jej uverejnením vás prosím o modlitbu za človeka, ktorý je Izákom pre mňa..
  Po kvapkách vypovie Ti duša
  ako to bolí, keď ju skúšaš..
  ako je ťažko ostať dcérou
  prekonať vzdialenosti s vierou..
   
  Po kvapkách vypoviem - to stačí,
  a Tvoje mlčanie ma tlačí
  keď strácam, idúc vedľa Teba,
  vedomie, že vydržať treba
   
  ten ďalší krok vpred
  keď na cestu nevidieť
  s Tebou za ruku do kraja Morja
  aj bez Tvojich slov
  pôjdem za Tebou
  nechaj, nepovedz vety, ak bolia..
   
  Po kvapkách v zarosenej tvári
  vypovie duša, čo ju kvári
  že zrazu ani neviem, Kto si
  a prečo mám Ti drevo nosiť?
   
  Po kvapkách, keď chýbajú slová
  opriem sa o rameno znova
  a spoľahnem sa v búrke hromov
  že privedieš ma naspäť DOMOV
   
  len ďalší krok vpred
  keď na cestu nevidieť
  s Tebou za ruku do kraja Morja
  Otče, aj bez Tvojich slov
  kráčam za Tebou
  nechaj, nevyslov vety, čo bolia
  nechaj, nevyslov vety, bolia..
   
  Po kvapkách chápem - malá Janka -
  už nepýtam sa na baránka
  zviazaná pri Otcovom boku
  uverím v lásku tohto kroku
   
   
   
   
  2012