Bola tu taká otázka.....
   Ej, nesiem ja len kožu na trh, ale nebudem asi iná.Teda pokoj a dobro, sestry a bratia. Všetkých vyznaní.
Ej, nesiem ja len kožu na trh, ale nebudem asi iná.Teda pokoj a dobro, sestry a bratia. Všetkých vyznaní.
  Bol tu dotaz, či môžu byť takí. Som. A nebojím sa ani nehanbím, lebo.....
  Rodina zmixovaná. Teda, keď som bola malá. Babky a dedovia chodili do chrámov, kostolov, synagôg, cerkví, modlitební....
  A narodila som sa jednému evanjelikovi a jednej katolíčke, ktorej mama bola židovka.
  Na mojom prvom krstnom liste bolo: českobratrská církev evangelická, ale v škole sme mali len husitské náboženstvo. Otec  pokrčil ramenami , do katolíckeho sme nesmeli a mama povedala- radšej toto ako nijaké.
  Čo sme sa učili? Biblické príbehy! A tie som ľúbila z celého srdca ešte viac ako rozprávky. Pán farár ich vedel tak majstrovsky rozprávať, že sme nedýchali. A potom už nebolo nič......Ke´d sme prišli na Slovensko, otec ma dal na evanjelické. Zasa to isté, ale už pre pubertiakov. A opäť farár so zlatým srdcom.
  Lenže...a čo mladé zutekalo....a ja som ostala sama ako prst....
  Keď ma prijali na vysokú školu, začala som vážne hľadať.Lebo z marxizmu ako filozofie som si začala robiť vrtuľu....toto má človeka niekam viesť? A prečítala som si knižku o Edite Steinovej. To bola bomba! Čítala som to pod perinou a na WC, lebo mi to zakazovali- viac som o tom napísala v jednej knižke, ktorú už nedostať.
  A rozhodla som sa urobiť to čo ona, teda: dala som sa bez pípnutia celej rodine pokrstiť na katolícku vieru. Totiž v nedeľu som chodiavala po kostoloch  a  Pán Ježiš mi vlial presvedčenie, že v chlebe a víne je prítomný, ve´d to sedelo, veď to je v každej Biblii....a ja som videla, že moji priatelia chodia každú nedeľu po takúto posilu. Veľmi okúňavo som z nich ťahala odpovede na ožehavé otázky, ale keď mi povedali, že v spovednici neutínajú hlavy, ba že tam aj poradia, rozhodla som sa.
  Tešila som sa, že v chorobe môžem prijať ako posilu pomazanie chorých. Že biskupi majú apoštolskú nástupnosť. Že cirkev musí mať Petra. Kde ho nemajú, trieštia sa veriaci na desaťtisícky spoločenstiev.... sto ľudí, a už nová sekta...
  Nuž, som katolíčkou , čochvíľa päťdesiat rokov. Mám veľa priateľov medzi žijúcimi a nadchli ma svojim príkladom svätí....
  Prečo s protestantským srdcom?
  Pretože som s otvorenými očami a srdcom sledovala koncil.....dostala som sa k materiálom...a mnohé z toho, čo tam bolo, ma nadchlo, ako to vedie k zbližovaniu....Sv.Otca Pia XII. som nepoznala, povedali mi len, že zachránil veľa židov. Ale počnúc Jánom XXIII   som si ctila a ľúbila všetkých....
  Pretože som Pannu Máriu milovala a milujem predovšetkým takú, aká je vo Svätom písme-viac, ako tú, čo vykresľujú súkromné zjavenia. Milujem ruženec, ale premňa je to suma Písma a nie odriekanie.....najradšej sa ho modlím sama....odpustite mi to. Pretože uctievam svätých a milujem ich, ale ideálom je Ježiš....
  Pretože sa neviem zmieriť s inkvizíciou a s holocaustom.
  Pretože si myslím, že zrelí muži, osvedčení v kresťanskom živote, by mohli byť svätení i za kňazov, nielen za diakonov,veď kňazi východného obradu nie sú o nič horší ako naši,,,,,
  Pretože milujem protestanstskú hudbu, od jednoduchých piesní až po majestátne Bachove diela.
  Pretože neverím v očistec ako miesto tisícročných múk, ale ako proces, kde uznám , že nie som hodna Ježišovej lásky, kde mi on ako dar dá pocítiť hnus mojich hriechov, ale potom ma objíme.
  Pretože si stále myslím, že po päťdesiatich rokoch od koncilu a množstve vydaní Svätého Písma je tu čas, aby ho každý začal čítať a nespoliahal sa iba na to- ve´d mi to farár vysvetlí z kancľa. Boh ho adresoval nám, brat, sestra, nielen duchovnému.
  Pretože sa modlievam aj inak ako: za obrátenie hriešnikov: Otče náš, Zdravas, Sláva, za pokoj vo svete: Otče náš, Zdravas, Sláva, za uzdravenie tety Malatinskej :Otčenáš, Zdravas ,Sláva.....
  Modlím sa vlastnými slovami, chválim a prosím Pána a týmito cirkevnými modlitbami končím svoje modlitby. Hoci Boh vie, čo potrebujem a nemusela by som mu to hovoriť vlasnými slovami- cítim potrebu.
  Pretože sa dobre cítim v zhromaždení, kde pri prosbách veriacich prosianielen za všeobecné úmysly, ale aj za veľmi konkrétne a komunita odpovie: Amen.
  Ale srdce nie je rozdelené! Len si prajem veľa porozumenia a zmiesť zo sveta útoky,a posmech, a súdy.....viem, že je to útópia, ale ak každý urobí aspoň krôčik.... večnosť už začala, tá nebude až po smrti..