Nemýľte sa, prosím, nemám na mysli veselosť, lebo tá môže byť mnohokrát iba vonkajším prejavom, ale radosť, ktorá je stavom srdca. Tróni z veľkého poznania, že sme veľmi Bohom milovaní, preto nemôžme byť smutní, vážni, melancholickí, otupení životom...

Toto moje zamyslenie mi v mysli rezonuje už dlhší čas. Aj vy stretávate ľudí iba vážnych, nehovorím až priamo zamračených, pochmúrnych v tvári? -  lebo aj to je realita dneška. Je predsa toľko starostí! Všetko je drahé, aj zima je akási veľmi silná, každý deň pribúda toľko starostí, i zdravie už neslúži tak, ako by malo...To všetko predsa nemôže byť dôvod na radosť! Veď kto by sa radoval, keď nemáme také paláce, ako nám predkladajú nekonečné seriály, autá, slúžky, bazény na dvore...

A predsa...My, kresťania, máme veľký dôvod na radosť!...Radosť, ako štýl života, radosť, ako nekonečný príliv energie, životodarnej miazgy, ktorá prúdi v našom tele a premieňa nás v krásne bytosti, ktoré vedia, že svätým krstom patria Bohu, a že prijímaním Najsvätejšej Eucharistie sa stávame ľuďmi hodnými neba...Že naše srdce už prijalo Najvzácnejšieho Hosťa, Kráľa kráľov, Spasiteľa sveta, pravého Boha z Boha pravého...Či nás to neuschopňuje na veľkú, priam obrovskú radosť? Či naše srdce nevybuchne od toho veľkého poznania, že sa stalo chrámom, príbytkom Vykupiteľa? Že prišiel sám Kristus Pán do komôrky môjho srdca a prebýva tam ako veľmi vzácny Hosť? Ku mne, nehodnému...Duša moja, spievaj, raduj sa, lebo práve v tejto chvíli vlastníš najdrahocennejšiu Perlu, najvzácnejší Drahokam, vlastníš Kráľovstvo nebeské...Či môžeš chcieť niečo viac??? Veď Boh vo svojej pokore zostúpi iba tam, kde je srdce čisté, kde nepanuje Satan, kde ho vrelo očakávajú, kde sú na jeho príchod pripravení, tak čoho sa obávaš? Raduj sa, ak si práve dnes v milosti posväcujúcej, raduj sa, nech to všetci na tebe vidia...

Drahí moji, všetci musia vidieť z našich gest, mimiky, z očí, že na svätú omšu prichádzame s radosťou, ako na stretnutie s Priateľom. Že sa na Neho veľmi tešíme, milionkrát viac, ako na najlepšieho priateľa tu, na zemi...On nám vyhladí vrásky našich každodenných starostí, na tvári sa vylúdi úsmev, srdečnosť vytryskne z našich sŕdc, oči sa nám rozjasnia, získajú iskru, že všetci navôkol sa budú pýtať, čo sa s tebou udialo, celá žiariš?

A my odpovieme: Nemôžem inak, Láska vošla do môjho srdca a pretvorila ma skrz - naskrz...To Ježiš je Príčinou mojej radosti! Bez neho je všetko malicherné, márnosť, nad márnosť, okrem Boha v srdci mať, Jeho velebiť, chváliť, slúžiť Mu a nadovšetko milovať...

Nech radosť žiari na našej tvári a nikdy nevymizne z našich sŕdc, milí bratia a sestry, nech všetci navôkol vidia tú premenu, čo sa s nami udiala po stretnutí s Tým, ktorý je Cesta, Pravda a Život...Iba potom sa nebudeme báť smrti, ba priam ju budeme s radosťou očakávať, že sa konečne stretneme tvárou v tvár s Miláčikom našej duše...Ja sa tak veľmi teším na toto stretnutie a vy? Kedy si ma Ježiš pritisne na svoje ranené a milujúce Srdce a povie: Poď, vstúp do môjho Kráľovstva, už si dávno očakávaná...Ach, kiežby už nastala tá chvíľa...