Ó, nehľadajte Boha medzi pyšnými! Tam nie je. Nehľadajte ho ani medzi ľuďmi s tvrdými srdcami. Tam nie je. Nehľadajte ho ani medzi nekajúcimi. Tam nie je. On prebýva v jednoduchých, čistých, milosrdných, v chudobných duchom, v tichých, v tých, čo plačú a pritom nenadávajú, v tých, čo hľadajú spravodlivosť, v prenasledovaných, v pokojamilovných. Tam je Boh. Prebýva v tých, čo sa kajajú, túžia po odpustení a prosia o zmytie viny. (P.Ježiš v knihe: Evanjelium, ako mi bolo odhalené, M.Valtorta)

Včera prišla do rodičovského domu vzácna návšteva...

Veľmi vzácna, nevideli sme sa asi tridsať rokov....

Bratranec s rodinou.

Ja viem, možno si poviete, čo je to za rodina, ktorá sa 30 rokov nevidí...

Jeho otec, brat mojej mamy, sa priženil do Čiech, kde zostal trvalo bývať. Ich príchody na Slovensko boli pravidelné každý rok, cez prázdniny, potom akoby naraz prestali ...mali sme na seba písomný kontakt, zhruba sme vedeli o sebe, ako nám beží život, ale navštevovali sa najmä naši rodičia, lebo my, ich deti sme sa poženili, povydávali a život nás unášal na vlnách vlnobitia každého svojím smerom...

Až naraz včera nás prekvapili a "prepadli!" Bez upozornenia, bez ohlásenia, len tak, ako vtedy za starých čias...

Otec doviedol ukázať svojej početnej rodinke korene, odkiaľ pochádza...

Keď som vošla do kuchyne k rodičom, čakalo ma premilé prekvapenie. Vo veľkom polkruhu sedelo toľko ľudí, že som si myslela, že sa nedopočítam!:-)

Hľadala som toho, ktorého som nevidela už viac, ako štvrťstoročie. Keď sa nám oči stretli, nebolo treba slov! Padli sme si do náručia ako vtedy, keď sme boli deti! Široký úsmev bol schovaný za hustou bradou s fúzikmi, ale nepomohlo mu to "maskovanie", ba povedala by som, že mu náramne pristalo!

Ak si nevidíte rodinu aj taký dlhý čas, a bojíte sa, že sa zahanbíte, ak sa nespoznáte, tak srdce Vám to povie úplne prvé...Rovnaká krv, ktorá prúdi v žilách, sa nikdy nezaprie. Rýchlo sa rozprúdi, rozbúši srdce a to volá po bratskej láske...

Zrazu sa zmaže všetok čas, akoby to bolo iba včera...Túžite ho zavolať na hojdačku ako vtedy, keď sme boli malé deti, a spievali mu pesničky na privítanie...)))

Ale je čas zvítať sa s jeho manželkou, a deťmi!

Blažený človek, ktorý má toľko detí! V dnešnej dobe rozvodov, niečo výnimočné...

O jeho drahej manželke sa cituje v Knihe Prísloví: "Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly."

Žena, ktorá dá svojmu manželovi šesť detí, musí byť v prvom rade milujúca, obetavá a v jej správaní som vytušila najvzácnejšiu cnosť a tou je pokora. V jej gestách, jemnej mimike tváre, úsmeve, rozhovore...

A ich milé kvietky! Detičky od šesť do dvadsať rokov...už dvaja dospelí muži, ale ten jemnocit v reči, ovládaní, komunikácii s nami, a všetci navzájom...Vyžarovala z nich veľká láska, bratská, rodičovská, manželská.

To, že z nás všetkých plynul súzvuk duší, nevďačíme len rodokmeňu, ale najmä tomu, že sme spoznali, že Boh je naším Otcom. Že ho milujeme rovnakou mierou, ba smelo môžem povedať, že možno oni aj väčšou. Že sviatostný život im neskončil len pri 1. svätom prijímaní niektorého dieťaťa, ale že si ju prehlbujú napr. i spevom v kostole, kde sa navzájom doprevádzajú hrou na flaute, na husličkách, ba i mamina krásne nôti...Alebo že ich deti chodia na katolícke festivaly...

Ak ste si mysleli, že v Čechách pomaly viera vymiera, tak vedzte, moji milí, že nie je to pravda. Táto skvelá rodinka ju žije!

Duch Svätý prebýva v ich srdciach a hýbe ich životmi...Cítiť to bytostne, presne tak, ako som opísala v úvode môjho príhovoru...Ja som sa naozaj v ich prítomnosti stretla so živým Bohom. Bohom, ktorý prebýval v ich srdciach a obohacoval nás svojou prítomnosťou...

Keď bol čas rozlúčky, vedeli sme, že toto stretnutie nebolo posledné...Zo všetkých síl sa budeme usilovať udržať toto nádherné rodinné puto, ktoré vďaka Láske nezaniklo...

Už Vám niekedy kývalo na rozlúčku 16 párov rúk?

A vy si môžte povedať: "Ach, je to MOJA RODINA!"

Nádherný pocit!

Bože, ďakujem ti, že nás tak veľmi miluješ!

Moje srdce ti spieva piesne chvál.

obrázok: Google