V posednej dobe sa veľmi zdá, že sa počasie zbláznilo. Jeden deň krásne slnečné počasie a teplo, nezvyčajné na január, a druhý deň nekonečná hmla. Človek sa zobudí a odostrie žalúzie v predstave, že uvidí svetlom osvetlenú krajinu a zrazu sa zarazí, keď nádhernému výhľadu na mesto očiam v ceste stojí hustá hmla.

Čo pre nás značí hmla? Pre vodičov asi veľký problém, musia ísť pomalšie. Problémom je najmä keď sa ponáhľame do práce. No môže znamenať aj oveľa viac. Hmla ako náznak tajomna. Veď je pre nás v podstate tajomstvom, čo sa ukrýva za závojom. Môže to byť aj predstava nášho života. V našom živote si plánujeme veci o niekoľko rokov vpred. Ideme po našej zvolenej cestičke, na ktorej sa môže však objaviť niečo nečakané. Ak ideme príliš rýchlo, môže nastať nečakaný zvrat, na ktorý  nestihneme primerane reagovať. Napríklad z hmly sa zrazu vynorí dôchodca, ktorý ide po prechode. Ak by sme mali neprimeranú rýchlosť, pravdepodobne by sme asi nestihli zabrzdiť. Tak je to aj v našom živote. Ideme si svojou cestou, naplánovanou a pre nás  jasnou, samozrejme rýchlosťou 200 km/hod, veď na čo ísť pomalšie, keď vieme, čo chceme? Ak sa vyskytne niečo nečakané často nestihneme zabrzdiť, reagovať. Všetko bolo do teraz pre nás jasné a zrazu nastane problém. Ako reagovať? Strhnúť volant do strany kde za oblakom hmly, cez ktorú nevidíme, ide pani učiteľka s škôlkarmi na prechádzku? Svojou cestou a hnaním sa za svojím ,, šťastím“ a pohodlím častokrát ublížime mnohým ľudom. Naše sebectvo ( ponáhľanie sa do práce na úkor bezpečia ľudí okolo nás, namiesto toho, aby sme vyrazili z domu o 5 minút skôr ) spôsobuje ,,paseku“ v ľudských životoch. Ženieme sa za niečím, o čom možno neskôr zistíme, že to nie je to čím sme sa mali zapodievať. Možno to zistíme pri volaní záchranky pre dôchodcu pod kolesami nášho auta, možno pri prebraní sa v nemocnici, kde sa dozvieme, že sme mali nehodu, pri ktorej zomrelo 5-ročné dievčatko.

Áno, život je jedným nádherným tajomstvom. Nevidíme čo sa nachádza pred nami. Mnoho túžob bolo vložených do ľudských sŕdc. To nie je zlé, dokým pre naše túžby nebudeme zabúdať  na druhých. Často žijeme len pre budúcnosť, pre niečo čo sa ani nemusí stať. Pre naše plány a náš vysnívaný svet často premeškáme niečo lepšie, možno dokonca oveľa lepšie, čo si pre svoju hlúposť necháme uplávať. Ja viem, že nie je ľahké neponáhľať sa. Som študentkou, ktorá uteká, aby stihla trolejbus do školy, ktorá presedí za internetom množstvo času. Ale snažím sa s tým bojovať a skutočne žiť,  bojovať so svojou lenivosťou, aby som nepresedela množstvo nádherných okamihov za facebookom. Snažím sa, aby môj život nebol jedna veľká naháňačka a aby som vždy stihla zastaviť pred prechodom, kde ma možno čaká úsmev a radosť detí, ktoré sa neboja kráčať po čiernobielej zebre, o ktorej sa učili, že je bezpečnou cestou. Život je jedno veľké dobrodružstvo, preto neprežívaj, ale ži. Snaž sa prijímať každý deň s radosťou a žiť ho tak, akoby už ďalší deň nemusel nastať. Ako bolo raz pred vekmi napísané:  Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.( Mt 25,13) Nikdy nevieme, ktorý deň je naším posledným. Preto žime a choďme po ceste, ktorá je osvetlená Svetlom. Lebo bez Svetla v hustej hmle nášho života by sme sa asi stratili.