« Назад

Čakáš? To zle čakáš.

Čakáš? To zle čakáš.

Čakárne sú pre ľudí na to, aby v nich čakali. Na niekoho, alebo na niečo. Dnes som v takej čakárni zakotvila aj ja. Čakala som na lekára a recepty pre mojich rodičov. A čakala som a čakala....

 

Čas ubiehal. Ľudia vchádzali do ambulancie a vychádzali z nej. Niektorí so smútkom v očiach, iní s nádejou a s hlbokým výdychom. Len na mňa akosi neprichádzal rad. A tak som sa pustila do čítania.

Zrazu som začula, a hneď na to aj videla, pobehovať okolo mňa malého chlapčeka.

„Babi, a čo tu chcú, títo ľudia?“ pýtal sa a prstom nebojácne mieril na nás „čakajúcich.“

„To sú tí, čo čakajú?“

„A na koho čakajú?“

 „Na uja doktora,“ vysvetľovala starká.

„A to všetci?“

„No možno nie. Niekto môže čakať na to, aby mu sestrička dala lieky, alebo pichla injekciu....“ V tom sa zastavil a s úžasom sa pozrel na mňa, mieriac mi prstom rovno do očí:

„A na čo čaká táto teta?“ Vydal zo seba otázku na plné hrdlo. Babička sa zapýrila a hneď si stiahla šarvanca na kolená. „To je sestrička, rehoľná, vieš,“ šepkala mu.

„A čo je to rehoľná?“ pokračoval v otázkach značky "nahlas".

„To je, ako keď pomáhaš Pánu Ježišovi. Vieš ona sa modlí...“

 „A preto musí mať také čudné šaty, keď sa modlí?“ nedal sa malý a ja som zadržiavala smiech. „Ani ty sa tak čudne neobliekaš, keď sa modlíš,“ oznamoval.

„Ale ona patrí Ježiškovi,“ snažila sa stará mama vyviesť svoje vnúča z omylu.

„Aj ona tu čaká?“ spýtal sa a znova sa vybral  na obhliadku „tety v čudných šatách.“

Keď už tretí krát zakrúžil popred mňa, pozrela som sa na neho a usmiala som sa.

Nedodalo mu to odvahy a zaspätkoval k starkej. „Babí, ona  má aj šiltovku a smeje sa,“ podával jej čerstvé info.

„Buď ticho. To je závoj. Je to Ježiškova nevesta.“

 „A čaká kým príde Ježiško?“ zaznela ďalšia otázka, po ktorej nasledoval hlboký vzdych a prikývnutie.

Šarvanec sa znova vydal na výskum a obiehal okolo mňa ako okolo družice, samozrejme približujúc sa ku mne.

„Hej ty. Ale ty tu asi zle čakáš,“ prihovoril sa mi z patričnej vzdialenosti. „Prečo?“ spýtala som sa a hodila na neho úsmev.

„No lebo ak čakáš na Ježiška, tak si sa mala posadiť pred kostol a nie pred dvere uja doktora.“

Všetci v čakárni sa nahlas rozosmiali...  len malý „odvážlivec“ nechápal, prečo sa mu smejú....

Babička ho schmatla za ruku a začala sa ospravedlňovať. „Prepáčte, on je stále taký nespratník. Nevieme ho naučiť, aby sa slušne správal.“ A zmizla dole schodmi.

 

Na svete je veľa takých „nespratníkov“, ale nie preto, že sú nevychovaní, ale preto, že sme im zamlčali, či skreslili pravdu.

Aj Božie Slovo hovorí, že poznáme pravdu a pravda /jedine tá pravá Pravda/ nás oslobodí....

Nemáme ju hovoriť s cieľom ponížiť toho, komu ju tlamočíme, ale preto, aby sme znova získali brata, či sestru pre správnu vec. Hovorme ju vždy s láskou, rovnako ako Ježiš

Keby....

Keby sme nehovorili iba o tom. že Boh prebýva v kostole, ale naučili sa ho hľadať aj v ľudských srdciach a v prírode... bol by svet krajší  - „Boží“...a mravné zákony, by sa znova stali súčasťou nášho každodenného správania....

A potom by  sa „rehoľné sestry“ a „farári“ nemuseli sa iba modliť a čakať na Ježiška, ale pokojne by mohli čas tráviť aj pred ambulanciou uja doktora.

A to isté platí aj o všetkých pokrstených kresťanoch, získali by nové právo: "miešať sa do vecí verejných...." a nielen "žmoliť patričky"

Ale nedajme sa znechutiť, veď...

Boh je však v každom z nás a na každom mieste. Čakajme ho. Všade! Ani jedno miesto nie je pre jeho príchod nevhodné.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Krásny postreh a úžasný opis... :-)
Práve nedávno som aj ja myslela na to, že na rozdiel od poprevratových rokov dnes čím ďalej, tým menej stretávame na uliciach ľudí so znakom zasvätenia sa Bohu v podobe rehoľného odevu, habitu, alebo detskými ústami povedané "čudné šaty", pričom toto svedectvo je podľa mňa veľmi silné... Niekto, kto celkom patrí Kristovi a podáva svetu o tom svedectvo už samotným bytím... Vďaka.
Отправлено в 19.06.12 15:12.
Naozaj, či som na koncerte vo filharmónii, či stojím v rade na mäso, všade sú okolo mňa "blížni" a v ich tvárach môžem uzrieť Boha.
Отправлено в 19.06.12 16:52.
Precítal som na jdno nadýchnutie emoticon každú vetu som hltal s očakávaním.. čo príde.. Sestra máte moje uznanie a plné hodnotenie 5 ***** emoticon reakcia na "Na svete je veľa takých „nespratníkov“, ale nie preto, že sú nevychovaní, ale preto, že sme im zamlčali, či skreslili pravdu." S týmto sa čato stretávam. Rodičia na vianoce zacengajú zvoncom a povedia im že Ježiško doniesol stromček.. A decko o 5 rokov zistí, že je to klamstvo.. nejaký čas to potom nerieši, lebo vianoce sa mu páčia, lebo vteda sa každý snaží byť k druhému milý a potom si povie: S tým ježiškom a stromčekom ste ma klamali.. a pokiaľ vlastne siahajú všetky tie klamstvá? A v 15 - 17 rokoch začína prvá kríza viery. Toto mi napadlo ako prvé, keď som natrafil na citovanú vetu.
Отправлено в 19.06.12 21:55.
Sv. don Bosco povedal: "Nepokladaj za priateľa toho, kto ťa príliš chváli" chcem vás pochváliť a byť priateľom. Myslím, že patríte medzi TOP blogerov na MK!!!!!
Отправлено в 19.06.12 21:58.
Skvelé. Opis aj interpretácia.
Možno je tu však aj iný problém. Problém... svedectva svojím výzorom, vrátane odevu. (Ja viem, že idem do osieho hniezda.) Myslím, že najmä mnohí kňazi majú veľký problém stotožniť sa s tým, že svedectvo o svojom zasvätení vydávajú aj svojím odevom. Tvrdia, že predsa kňazská košeľa z nich nerobí kňaza. Iste, tak to nie je. Je to naopak. Kňazstvo (a zasvätený život) by mali vyžarovať nielen svojím správaním (to predovšetkým), ale - podľa mňa - aj tým, ako sa obliekajú. A najmä, symbiózou medzi jedným a druhým.
Je dobré, keď človekovi (dieťaťu či dospelému) udrie do očí ten "čudný odev". Môže sa, najmä dospelý, zamyslieť nad tým, že vedľa neho sedí človek, ktorého si Boh aj dnes povoláva k osobitnému zasväteniu..., že aj zasvätená osoba môže mať zdravotné problémy..., a podobne a podobne - koľkokrát sa človek prihovorí zasvätenej osobe LEN preto, že vidí ten jej "čudný odev" a čosi to v ňom pohne...?
Отправлено в 20.06.12 10:45.
Jozef Fatura
človek hľadá pravdu,
keď začína objavovať rôzne zákonitosti a vynárajú sa rôzne argumenty a súvislosti, potom ani nechce vidieť pravdu
pravda je pre neho často krutá
a to práve v tom, že ho usvedčuje z neprávostí, klamstiev, rôznych nezriadených vášní , žiadostivostí
pretože jej uznaním by bol nútený častokrát zmeniť svoj spôsob života
a to už nám akosi nepasuje
preto sa stretávame so snahami zatlačiť Krista a všetko čo s ním súvisí do kostola
lahostajne sa prizeráme na debaty o odluke cirkvi od štátu
nechávame so sebou manipulovať ako s bábkami v bábkovom divadle
tá pani s tým chlapčekom je skutočný obraz stavu našej viery
keď sa máme pravdivo postaviť k nejakému zaužívanému zvyku, často rezignujeme a odchádzame - ako v tomto prípade
Отправлено в 20.06.12 14:33.
Pravdivý článok a dobrý postreh Denisky. Stretám kňazov, ktorí nenosia kňazský civil. Im sa nemôže stať, žeby im niekto povedal, že patria Ježiškovi. Vari sa hanbia, alebo nepokladajú takéto svedectvo za dôstojné? No myslím si, že takých kňazov nie je veľa aspoň v (či na) Slovensku. Na Západe je ich veľa, žiaľ.
Stotožňujem sa so Stanislavovým príspevkom.
Отправлено в 25.06.12 23:43.
Pred niekoľkými týždňami sa skončil televízny program Ballando con Le Stelle. V Taliansku ho sledujú desiatky milónov divákov. Tento rok sa zúčastnila aj rehoľná sestrička, ktorá pred pár rokmi vyhrala spevácku súťaž. Program spočíva v tom, že tí osobnosti sa s pomocou profesionálnych tanečníkov musia naučiť tancovať. Sestrička sa dostala až do semifinále. Bolo prekvapujúce, že mnohí ju kritizovali. Že vraj sestrička má zostať zatvorená v kláštore a pod. Pritom tam bola so súhlasom svojich predstavených a skutočne si počínala veľmi dobre.
Отправлено в 11.06.19 10:33.
Pred niekoľkými týždňami sa skončil televízny program Ballando con Le Stelle. V Taliansku ho sledujú desiatky milónov divákov. Tento rok sa zúčastnila aj rehoľná sestrička, ktorá pred pár rokmi vyhrala spevácku súťaž. Program spočíva v tom, že tí osobnosti sa s pomocou profesionálnych tanečníkov musia naučiť tancovať. Sestrička sa dostala až do semifinále. Bolo prekvapujúce, že mnohí ju kritizovali. Že vraj sestrička má zostať zatvorená v kláštore a pod. Pritom tam bola so súhlasom svojich predstavených a skutočne si počínala veľmi dobre.
Отправлено в 11.06.19 10:33.