« Назад

Nepi. Umreš!

Nepi. Umreš!

„Ideme s tebou,“ oznamujú mi svorne dvojičky a vôbec nečakajú na môj súhlas. „Ale ja idem iba do Tesca a musím sa ponáhľať,“ bránim sa, pričom si prajem, aby som ich presvedčila, aby ostali doma. „Neboj sa. My budeme dobrí. Ani s nami ti to nebude dlho trvať. A možno bude aj nejaká tá zábava.“ Nemala som šancu. Otočila som sa a videla som, ako Domino s Dominou stoja nastúpení pri dverách a v rukách mávajú podsedákmi. Priznávam. Tomu o tej „zábave“ som tiež neverila. Mala som totiž plnú hlavu dospeláckych starostí.

 

V Tescu sme rýchle nakúpili. Dvojičky narátali 6 malých dobošiek a vydali sme sa na spiatočnú cestu.

„Aha, už zasa sem ide!“ ukázal prstom Domino a všetci traja sme sa zahľadeli na práve prichádzajúceho bezdomovca.

„Dobrý deň, panííí,“ pozdravil popod nos. „Prosím vás, zmilujte sa, dajte mi 50 centov.“

Z uja, ktorý pred nami stál, páchol alkohol.

„Ona ti nedá peniaze,“ vybuchla Domina.

„Ale nie preto, že by bola lakomá,“ doplnil Dominik na moju obranu.

„Ale, Panííííí....,“ pokračoval v žobraní bezdomovec.

„Vieš, ona je dobrá,“ nedala sa Dominika, „ona nechce, aby si umrel.“

 Podgurážený ujo vypleštil na decká oči. „Umrel? A prečo by som mal,“ spýtal sa.

„No preto, že keby ti dala peniaze, tak si kúpiš alkohol. A ak sa ti trafí ten otrávený, tak sa otráviš a potom umreš. To je jasné, nie?“ vysvetlil na jeden dych Domino.

  Bezdomovec sa ešte vo väčšom úžase zahľadel na drobcov a nevedel, čo na to povedať.

„No ujo, nemusíš tak na nás kukať,“ mračila sa Dominika. „My sme ti to museli povedať. Lebo ty nemáš televízor a nepozeráš správy. Niekto zlý otrávil alkohol. A ten kto pije, potom umrie.“

„Mal  by si prestať piť, lebo....“ pozrel sa vážne na bezdomovca Dominik, ale zarazil sa v polovici vety. „Ale neboj sa. Niečo ti dáme.“ Zalovil v taške a vytiahol dobošku.

„Nech sa páči a dobrú chuť,“ povedal s úsmevom. Bezdomovec si ju bez slova vzal a obrátil sa ku mne.

„Panííí, ale toto stojí 15 centov a ja potrebujem 50.... Vy ste dobrá, musíte mi dať!“ Nedal sa odradiť od svojho pôvodného plánu.

Dvojičkám sa zdalo, že neveria vlastným ušiam. Ani jedno ich slovo nepadlo na úrodnú pôdu, ani náznak toho, že by mu mala stačiť doboška....

Pozreli sa na mňa. Mykla som plecami.

 „Ujo, viete čo???? Ani dnes, ani nabudúce, ani potom, nedostanete 50 centov. A okrem toho, my sa ponáhľame,“ zakončil Domino a ťahal ma za rukáv smerom k autu.

„Ujo, a na budúci krát nedostanete od nás peniaze, ale nožnice. Ja mám dvoje,“ odbiehajúc zahučala Dominika.

„A načo mi budú? Ja chcem..,“ trval na svojom.

„Aby si si ostrihal tú dlhú bradu. Babka povedala, že kto má krátke vlasy, tak má dlhý rozum. A ocko keď sa holil, tak povedal, že to platí aj o brade. Si už veľký a mal by si byť aj múdry!“ Hovorila s rukami založenými v bok.

 

Priznávam,  že prvá som pri aute bola ja. Všimla som si, ako nás niekoľko „Tesco-nakupovačov“ sleduje z diaľky....

 Nuž čo, dvojičky sa zasa postarali o zábavu.

 Keď sme sadli do auta ich dialóg pokračoval.... Robili si tajný plán, čo by ešte mali povedať tomu bezdomovcovi.... a čo by mu mali priniesť... Prišli aj na to, že keď mu oni dvaja nenalejú rozumu, tak to dokáže Pán Boh. A že večer sa za neho pomodlia....

 Nuž pridávam sa k ním.... Ešte teraz mám pred očami „zmäteného bezdomovca...“ Som zvedavá, či nabudúce bude mať odvahu prísť pre nožnice.

 

A okrem toho, kto z nás nepotrebuje, aby mu Pán Boh nalial toho rozumu troška viac?

Veď práve dar rozumu nám môže pomôcť prežiť svoj život múdro a pokojne...

 Pridáte sa k modlitbe aj vy?

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Отправлено в 09.10.12 17:04 в ответ на Robert Krett.
Vynikajuci blog, výborný štýl.. dávam G+ LIKEE. dakujem a uz sa tesim co tí dvaja vymyslia nabudúce emoticon
Отправлено в 09.10.12 17:07.
Ja len žasnem,ako dokážu deti chápať veci ..emoticon Bravó dvojičky ;)
Отправлено в 09.10.12 19:52.
Отправлено в 10.10.12 8:28 в ответ на Karolína Letrichová.
veľmi pravdivé. Dá sa povedať, že sa to stáva životným štýlom, stáť pred nejakým Tescom, alebo iným hyp.marketom a žobroniť o drobné na nejaké to čúčo.
Viem nie vždy je to dobrovoľné a to je smuté. Ale veľmi rada sa pripájam k Vám s úprimnou modlitbou. :-)
Отправлено в 10.10.12 18:16.
Отправлено в 16.10.12 9:38 в ответ на Otília Ferenčíková.
Tie vaše dvojičky sú veľmi rozumne a verím že budú ich slová nápomocne aj pre toho bezdomovca a teším sa na ďalšie ich dobre mienené ale srandovne podané Vami napísané príspevky.
Отправлено в 21.10.12 12:37.
Rozumné?? to je slabé slovo. To sú originál Božie deti, presne také, o akých hovoril Ježiš keď povedal že takým patrí božie kráľovstvo!!!!!
Отправлено в 21.10.12 22:49 в ответ на Jarmila Vaculova.
Pre toho bezdomovca nebude nič nápomocné. Tie deti mu dali dobre na frak emoticon emoticon emoticon Rehooot. Takíto ľudia žijú svoju bezcennú existenciu zo dňa na deň a smrť by bola akurát vyslobodením pre nich. Ale dnešná spoločnosť je založená len na tom, ako niekoho obabrať, podviesť, oklamať a využiť. Ani títo "chudáci" nie sú na tom inakšie. A bude to celé len horšie.
Отправлено в 26.10.12 14:10.
Miroslav, máš pravdu, dnešná spoločnosť je často sebecká a toleruje nespravodlivosť a vykorisťovanie najhlbšieho zrna... Novodobé otroctvo a pod.

Ale nesúhlasím s tým, žeby tomu bezdomovcovi už nič nemohlo pomôcť. No, "nič" mu možno nepomôže, ale NIEKTO áno. Ja verím, že pokiaľ človek žije na tejto zemi, ešte nad ním Boh "nezlomil palicu". Veď načo by ho tu inak nechal trápiť sa? To nedáva zmysel. Boh je dobrý. A KAŽDÝ má šancu nájsť pokoj a radosť = Božie kráľovstvo. Akokoľvek je to nepravdepodobné alebo ľudsky "nemožné". Veď Bohu nič nie je nemožné. ;-)
Отправлено в 26.10.12 21:40 в ответ на Miroslav Čonka.
Oni sa netrápia poväčšine Evka. Človek zlomí sám nad sebou tú palicu. Nikto za mňa nie je zodpovedný. Je niekto vari za mňa zodpovedný ak si niečo pokašľem? Nie, to nie je. Môže sa nado mnou, pre moju hlúposť niekto zmilovať? Áno, to môže. Môžem ja pre svoju prešibanosť začať zneužívať dobrých ľudí? Áno to môžem. Ale reálne, neviem koľkí, okrem kňazov a to v úvodzovkách okrem kňazov sa bavili so smradľavými hnusnými bezďákmi, neraz naliatými lacným čučom čo stojí 35 centov za liter. Ja som sa im neraz venoval, lebo som stále vyvrheľ medzi vyvrheľmi. Stoja mi títo ľudia za to, aby som sa zmyloval? Bohu možno stoja, mne nie. Stoja títo ľudia aby som vôbec do nich kopol? Nie nestoja. Košiciach poznám množstvo bezdomovcov,pri ktorých ako kresťan musím zaprieť sám seba. Ináč by som ich zbil jak žito či hada. Ale skončil by som v base, pre kamery a zákony. Chytrých podvodníkov, keď s to podvodníci, tak rešpektujem, pre ich chytrosť. Ale nie takýchto, poslednú špinu ľudstva.
Отправлено в 26.10.12 22:56 в ответ на Eva Baranovičová.
to sú Boží maličkí... oklamaní a podvedení, slabí k boju o seba... a my, ich bratia a sestry... prv, než sa zhrozíme nad "ich biedou", pozrime na vlastné tvrdé srdce, ktoré vidí iba špinu a škaredosť, a už nevidí brata v úzkostiach... ako ten kňaz a levita, a samaritán, ktorý ešte videl...
Отправлено в 27.10.12 15:43 в ответ на Miroslav Čonka.
ešte raz: pre tvrosť nášho srdca... sú takíto ľudia! Nad nimi sa nikto nechce zmilovať a ani do nich "kopnúť". Ani do škaredého psíka by si nemal "kopnúť", nie ešte do človeka, ktorý napriek svojej biede má toto meno a aj pre neho prišiel ježiš na svet, aby aj jeho - predovšetkým jeho - zachránil. Je dobre možné, že nás taký "bezďák" predbehne do Božieho kráľovstva a dokonca bud svedčiť proti nám "samospravodlivým"...! Nezabudnime: stačí úprimná ľútosť... ako v tej vinici, kde Pán najímal na prácu... jedných na celý deň, iných na jedinú hodinu... a ak slúžime niekomu a nemilujeme, nemá to pred Bohom žiadnu cenu!
Отправлено в 27.10.12 15:50 в ответ на Miroslav Čonka.