Blog

« Назад

Doskúšané

Včera som - pre tento semester - doskúšal. Nechal som si 24 hodín na predýchanie a prevetranie hlavy. A chcem sa trochu podeliť.

Možno to niekoho prekvapí, ale skúšanie mám vcelku rád.

Vždy sa nájde pár študentov, ktorí ozaj pristúpia k skúške svedomito, pripravia sa, prídu slušne oblečení, napriek stresu a tréme podajú to, čo sa naučili a ja mám fajn pocit, že som mohol byť súčasťou niečoho, čo im azda ostane aj ďalej než len po dvere skúšobnej miestnosti...

Iste, občas je to "posledná šanca študenta niečo naučiť, či vysvetliť"..., občas sa tu spolu i zabavíme - ale aj to k tomu patrí.

Mám rád ten pohľad, keď sa po chvíľach napätia rozhostí na študentovej tvári úsmev, po mojom súhlase s jeho či jej odpoveďou... (Je mi ľúto, že často sa to stane práve vtedy, keď zapisujem do indexu, takže ten úsmev viac tuším než vidím.)

Avšak tento semester bol ozaj náročný.

Aby sme boli k uchádzačom o štúdium spravodlivejší, zrušili sme prijímačky a prijímali sme len na základe vysvedčení - s tým, že v prvom ročníku sa to "vykryštalizuje": oni si otestujú nás (či sme to, čo hľadali) a my ich (či to s tým štúdiom u nás myslia vážne)... takže sa to následne "vyčistí". Ibaže, niektorí si to vysvetľujú tak, že keď už na tej škole sú, nejako ňou azda len prejdú... A tak na prednášky nechodia, povinnosti si splnia na minimum, na skúšky chodia "vyskúšať" a spoliehajú sa na to, že ten papier (diplom) sa dá získať aj so samými E-čkami... Ba presviedčajú nás, že práve na našej škole by sme vraj mali byť akísi viacej zhovievaví, "milosrdní" a teda nevyhodiť ich, keď prídu na posledný opravný termín...

Lenže - na čo to tomu človekovi bude? Veď ho v každom potenciálnom zamestnaní vysmejú... a jeho diplom (teda školu) tiež.

Takže, keďže učím v I. ročníku bakalárskeho štúdia i v I. ročníku magisterského štúdia, som jeden z tých, ktorí musia robiť to "sito". (Aj práve preto dávam E-čka veľmi opatrne...)

Je to však ozaj nepríjemný pocit, keď si uvedomím, že som tento semester musel dať FX asi 20% študentov (a to rátam aj opravné termíny). Nielen to. Nepríjemné pocity sa dajú zvládnuť. Horšie je, že po takom piatom-šiestom už prídu pochybnosti: Na čo sa tu hrám? Nepreháňam to ja? Nevyžadujem od nich príliš? Som spravodlivý? To sú ozaj stresy. Potom sa snažím vypäť svoju sústredenosť na absolútne maximum, aby som nikomu neublížil, neukrivdil... - a po jednom takom popoludní večer odpadávam, v lepšom prípade do postele...

Ale veď - nevadí. Na to som bol prijatý na túto školu a je to moja práca.

Len sa občas pýtam: Nemusí mať každý vysokú školu, všakže? A keď už - nemusí mať práve tú našu..., že?

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Po precitany textu som si spomenul na svoje studenstke roky. Kedze som studoval matematiku a skusky pozostavali z veta, dokaz, axioma,...., tak sa dalo naozaj objektivne urcit, ci student vie alebo nie. Robil som si zaroven aj pedagogicke minimum, kde sa na jednom predmete riesili priklady zo stredoskolskej matematiky (bola to myslim didaktika matematiky). Niektori buduci ucitelia mali problem vypocitat priklady zo stredoskolskej matematiky. Kedze som mal s profesormi dobry vztah, diskutovali sme o tom, aku znamku zo stredoskolskej matematiky na vysokej skole by mal mat buduci ucitel matematiky.

Chcel som tym len vyjadrit podporu a suhlas s tym, aby vysokoskolsky pedagogovia drzali latku na prijatelnej urovni, pretoze ak dame v buducnosti diplom tym, ktori na to nemaju, dostanu sa nam do systemu a oni budu v buducnosti vychovavat studentov, ktori budu tvorit hybnu silu nasej spolocnosti. Pedagog ma nielen ulohu ucit ale aj obrovsku zodpovednost za to, aby titul dostali len ti, ktori na to naozaj maju. Aby sme potom nemuseli znasat nasledky toho, ze nas v buducnosti osetri lekar, alebo si vyberieme pravnika, ze nase deti bude ucit ucitel, ktory dostal diplom len za to, ze ho skola nechala prejst z dovodu financnych prostriedkov zo strany statu.
Отправлено в 17.06.12 9:40.
Ďakujem. Držte palce, prosím - nie je to ľahké.
Отправлено в 17.06.12 10:57 в ответ на Robert Krett.
Veľmi sa mi páči Váš prístup ku študentom, ale najmä maximálna prísnosť, spravodlivosť a disciplinovanosť najmä ku sebe samému...Z Vašich slov cítim pokoru a zodpovednosť. Kiež by takíto profesori boli všade, vo všetkých školách...viem, o čom hovorím, lebo mám už tretieho vysokoškoláka... Prajem Vám, aby ste načerpali mnoho duševných i fyzických síl, oddýchli si a v novom akademickom roku znova začali s nadšením odovzdávať skúsenosti a vedomosti tak, ako Vám to najlepšie káže Vaše vedomie a svedomie :-)
Nech Vás vždy vo všetkom vedie Duch Svätý, to Vám prajem z celého srdca!
Отправлено в 17.06.12 20:28.
Vaše slová sú ako balzam... taký "dovolenkový" :-) Vďaka!
Отправлено в 17.06.12 20:32 в ответ на Eva Vráblová.
Mozem zodpovedne prehlasit, ze nic neprehanate a studentom nekrivdite. Ziadate, aby uvazovali, aby nevideli svet a vztahy v nom jednostranne a vedeli obhajit svoje presvedcenie aj pred neveriacimi. Nech Vas vo Vasej praci nadalej vedie Bozi Duch!
Отправлено в 18.06.12 20:57.
Отправлено в 18.06.12 20:59 в ответ на Daniela Cerovská.
Kiež by sme mali mnoho takýchto skvelých profesorov, ľudí, ktorým sú zverené naše deti. Aby slovo ľudskosť nebolo v týchto kruhoch cudzí pojem. Aby raz, keď študenti stretnú svojho profesora aj po mnohých rokoch, sa mu nevyhýbali, ale aby smelo pristúpili a priznali sa ku nemu slovami: Som šťastný, že som mohol byť vaším študentom, lebo ste ma mnohému naučili! ďakujem za krásne roky strávené pod vašou taktovkou a za nekonečnú trpezlivosť, ktorú ste mali so mnou. Mám vás rád nielen ako profesora, ale aj ako človeka...Boh s vami, milý pán Stanislav!
Отправлено в 18.06.12 21:23 в ответ на Daniela Cerovská.
Toto sa číta "ako balzam". Rada by som bola vašou študentkou a ešte radšej by som bola, keby to bola moja vnučka. Stretnúť človeka, ktorý svoju profesiu má tak rád a vykonáva ju v Božom duchu a láske, je úžasné.
Отправлено в 19.06.12 7:09 в ответ на Daniela Cerovská.
momentalne nie, bola som. :-) som za to vdacna, bol to vzacny cas, obohacujuci.
Отправлено в 19.06.12 7:24 в ответ на Stanislav Košč.
Pán Košč, cítim sa poctený, že som mohol navštevovať Vaše prednášky, v ktorých ste vysvetľovali nie len teoretické princípy spoločnosti, ale aj dopad na konkrétneho človeka. O to viac som sa tešil z dobrého pocitu, keď ste mi v indexe zapisovali zaslúženú peknú známku emoticon Bola to príjemná skúška, aj keď ste ma jemne poobracali.

Bolo to dobré, lebo som mal pocit zaslúženej skúšky a myslím si, že by to takto aj malo byť. Ak by ste mali vtedy laxný prístup, od koho by som dôkladne mohol spoznať ľudskú tvár Cirkvi v priebehu stáročí a rozumieť pojmom ako napr. subsidiarita?

S obhliadnutím sa za svojimi školáckymi rokmi, vynárajú sa mi tváre práve tých náročnejších učiteľov, lebo veľa vyžadovali a dobre naučili.

Chcem sa poďakovať za Váš láskavý a férový prístup.

Povzbudzujem Vás (nech mi terajší študenti odpustia), buďte náročný a vyžadujte veľa a vyžadujte aj osobný vklad študenta počas semestra. Aj keď možno nie hneď, ale časom Vám budú ďakovať.

Na margo poslednej otázky: vysoká škola by mala mať vysoké nároky a je na každom, či chce štúdiu a smeru svojho života venovať patričnú pozornosť.
Отправлено в 19.06.12 7:38.
Prepáčte mi, prosím, že si nepamätám Vaše priezvisko. Je to jedna z mojich slabých stránok, dokonca ani na tváre nemám dobrú pamäť. Ale o to viac si cením to, čo píšete... (Pravdepodobne ani netušíte, ako si Vami - aj tu, ostatnými - v tejto chvíli Pán Boh slúži na moje povzbudenie... A... byť Božím nástrojom je skvelé, či? :-) )
Отправлено в 19.06.12 8:50 в ответ на Daniela Cerovská.
cudovala by som sa Vam, keby ste si pamätali vsetky priezviska. to podla mna ani nie je mozne, lebo sa stretavate so studentami par mesiacov a uz ich väcsinou viac nevidite. zato studentom je lahsie zapamätat si vyucujuceho :-) o to viac, ked vidno, ze to "ucivo" je zite, precitene a premodlene.
Отправлено в 19.06.12 11:21 в ответ на Stanislav Košč.
Nuž tento pocit poznám, hoci je spojený s maturitným skúšaním a je ozaj hrozný... Rovnako sme sa s kolegom dohodli, že sa zariadime tak, aby k maturite boli pripustení iba takí žiaci, ktorí prejdú a tých, ktorí na to zjavne nemajú / a to je 99% ich neochtou sa pripraviť/ necháme pekne zopakovať si učivo na komisionálne skúšky alebo ich necháme zopakovať celý ročník, ak im opravné skúšky nepomôžu. A môžem potvrdiť, že to veľmi pomáha- a my konečne máme pokojnejší život, menej výčitiek, takmer žiadne "papiere" /maturitné vysvedčenie/ zadarmo. Tiež sme sa dohodli, že ak už musí mať každý maturitu,tak nie na našej škole emoticon Hoci sa nám stane, že ešte jeden- dva prípady neustriehneme, myslím, že takto je to lepšia a aj naši študenti vedia, že maturita na našej škole má váhu.
Najhoršie je zhodnotiť reálne nebezpečenstvo toho, ako neúspech na mladého človeka /hoci je nezodpovedný/ dopadne, zvážiť, aké má zázemie...preto sa snažíme hlavne extrému s najdôležitejšou stredoškolskou skúškou úplne vyhýbať- /stalo sa nám, že sme skúšali študentku, ktorá bola tehotná a hoci ja by som ju bez pochybností vyhodila, majúc rešpekt pred tým, že to môže ublížiť jej dieťaťu, nechali sme ju zadarmo prejsť, lebo ľudsky sa mi to zdalo dôležitejšie ako riskovať, ako to v tomto prípade výjde- nie kvôli nej, ale kvôli tomu bábätku... / Takže aj ja súhlasím s tým, že radšej vyhodiť spravodlivo na začiatku ako na štátniciach. Osobne som na našu Univerzitu hrdá a som jej vďačná za mnoho a zdieľam ten názor, že naše štúdium vtedy bolo dostatočne náročné /keďže ako biologička som študovala z tých istých kníh ako moji spolužiaci z gymnázia na medicíne, a o teologických vedách tiež nie je potrebné pochybovať emoticon / a malo by si zachovať svoju úroveň stále.
Predsa- vďaka kvalitným vyučujúcim môžu byť formovaní kvalitní študenti emoticon Ďakujeme
Отправлено в 19.06.12 11:26.
Držím Vám palce - sme v jednom "záprahu" a je skvelé, keď to takto berú učitelia od základných škôl, cez stredné až po vysoké. Inak sa úroveň školstva ani zdvihnúť nedá. Kiež by Váš postoj a svedectvo pritiahlo za Vami čo najviac kolegov. :-)
Отправлено в 19.06.12 11:42 в ответ на Anna Lojekova.
Veľmi rada som si to prečítala, som už na dôchodku, učila som na stredných školách nemčinu a náboženstvo. Poznám Vás nie z univerzity, ale z diecéznej synody. A i tam mali Vaše slová v diskusii vždy váhu. Nech Vám Pán pomáha a kiež by ste boli vo svojich postojoch "nákazlivý".
Отправлено в 19.06.12 12:09 в ответ на Stanislav Košč.
Ďakujem emoticon

Pripojím k tomu ešte jeden postreh:
Je pozitívne, že na Slovensku ešte každý nemusí mať vysokú školu, aby sa mohol v živote uplatniť, čo už však takmer neplatí o maturite. Naša škola má často výstavy vo výstavnej sieni v budove úradu práce. Keď som tak mierila k výstavnej sieni, prechádzala som okolo tabule s ponukami práce.Stálo tam : "Príjmeme upratovačku ...Podmienky prijatia: ukončené SŠ-vzdelanie s maturitou, aktívna znalosť jedného cudzieho jazyka... Podobne zneli ponuky pre murára, stolára a predavačku /všetko pozície na Slovensku v okrese Kežmarok.../. Už dlhšiu dobu sa ukazuje, že absencia zodpovedných rozhodnutí Ministerstva školstva narobila mnoho problémov a ťažko riešiteľných situácií...
Отправлено в 19.06.12 13:09 в ответ на Stanislav Košč.
Som chlapec z ulice. Popravde, moji rodičia si nepískli na vysokú a ani jeden z mojich súrodencov. Poväčšine ostali ako tí, čo ukončili učňovku. Brat si však po dlhšom čase spravil dokonca maturitu. Ale mám dvoch bratov. V mojej rodine som extrém. Skončil som rovno strednú školu s maturitou, spravil som si dokonca vodičský preukaz. Pre väčšinu dnes to je nič čo tu píšem. Nerástol som vo viere a mal som všetko voľné. Zrazu som sa stal veriacim a začal na sebe makať, dokonca som podal prihlášku na univerzitu. Medzi veriacimi priateľmi som bol ozaj, že pozadu, aj keď v dnešnej dobe som neraz často rád chodil na vysoké školy, kde mali dobrovoľné prednášky, aby som v niečom aspoň rozšíril svoj obzor. Neviem, či ja doslova, ktorý ide vo všetkom vo svojom živote akosi proti prúdu bude prijatý na školu. Bol by som rád, lebo by som sa ozaj chcel následne snažiť. Ak by som bol, tak nechcel by som mať v skutku ľahkého skúšajúceho, ale ani doslova drsného, u ktorého pomaly nikto neprejde. Skúšajúci by mal byť v prvom rade človek, ktorý aj dokáže niečo pochopiť a byť milosrdný. Niekedy sa však mu to môže aj zle vyplatiť, ak bude príliš prísny...
Отправлено в 19.06.12 23:56.
Náš naj učiteľ Ježiš, je spravodlivý a milosrdný, ale pred Jeho spravodlivosťou kráča milosrdenstvo.
V učiteľskom ponímaní to znamená, že učiteľ musí byť spravodlivý, ale pred jeho spravodlivosťou ide ľudskosť a láska k svojim študentom.
Podľa komentárou ste takýto učiteľ p. Košč.
Prajem takýchto učiteľov všetkým študentom.
Отправлено в 20.06.12 6:36.
Je dobré, že od svojich študentov očakávate viac. Teraz sama hovorím ako študentka emoticon študujem momentálne na dvoch vysokých školách a poviem Vám študenti, ktorí sú sami od seba na seba nároční, sú zriedkaví. Mám príliš veľa spolužiakov, ktorým stačí, že prejdú, ktorí sa nesnažia prekonávať svoje možnosti, objavovať nové hranice toho, čo dokážu a namiesto radšej si "užívajú" život ako to tvrdia. Zabúdajú robiť ťažké veci, ktoré ich posúvajú dopredu... Podľa pravdy veľmi ma to mrzí. Preto oceňujem každého profesora, ktorý od svojich študentov vyžaduje zaprieť samého seba a urobiť niečo viac, ako len prejsť na Éčko. A tiež takých, čo im nie je jedno budúcnosť ich študentov a nie sú voči nim ľahostajní - či už ide o spravodlivé FX alebo milosrdné E - oboje môže študenta veľa naučiť.
Отправлено в 20.06.12 10:13.
Показывается результатов: 1 - 20 из 26.
из 2