To, čo Boh konal pred pár dňami v mojom živote bolo niečo skutočne mocné a len to zavŕšilo Jeho veľké dielo, ktorým zmenil moje zmýšľanie a všetky problémy, ktorými som prechádzala posledný mesiac.

Posledný mesiac bol pre mňa časom, kedy som prežívala problémy duchovné, duševné, ale aj fyzické. Všetko to vlastne začalo tým, že som znovu prestala prijímať samú seba, takú aká som. Opäť som sa začala podceňovať, hovoriť si, že na nič nemám, že nič neviem a nikam to nedotiahnem. Že tá škola nie je pre mňa, že sa tam nehodím, že tam nemám byť. O tom všetko som sa vlastne snažila presvedčiť. Začali sa i hádky s rodičmi, s priateľmi. Už som nevládala takto pokračovať, ale na druhej strane som ani nevedela ako sa vrátiť k Otcovi. Nedokázala som sa prekonať moje predstavy o Bohu, ktorý je prísnym sudcom, ktorý mi neodpustí to, čo som spravila zle, ktorý ma nechce vypočuť, hoci som vedela, že On je jediný, kto mi môže pomôcť a ktorý mi je Otcom i najlepším Priateľom.

Začiatkom týždňa mi začalo byť veľmi zle – dostala som silné kŕče do žalúdka a nevedela som, čo robiť. Jediné, čo som do seba dokázala dostať bola čistá voda a teplý čaj. Nasledujúce dni boli podobné. Snažila som sa na to nemyslieť a bola som presvedčená, že tak ako to prišlo, tak to aj odíde – samo od seba.

V stredu som sa rozhodla ísť na spoveď. A bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké som urobila v poslednej dobe. Cítila som, že toto je len malý zlomok z toho, čo má Boh pre mňa pripravené do nasledujúcich dní. Počas GodZone Tour v Ružomberku som pocítila dotyk Otca, ktorý ma uistil, že bude všetko v poriadku. Asi v strede programu som opäť dostala silné kŕče, ale moja taktika ostávala rovnaká – nemyslieť na to. Vo štvrtok v Považskej Bystrici všetko išlo prekvapivo dobre. Ale ako sa blížil začiatok programu, ja som sa cítila horšie. A opäť som počula, ako mi Boh hovoril, že všetko bude v poriadku a On sa postará. A postaral sa. Cez krátku, ale veľmi účinnú modlitbu, Boh uzdravil moje vnútro – tie kŕče sú preč a ja po niekoľkých dňoch „čajíčkovania“ opäť pociťujem hlad. Hlad nielen po jedle, ale ešte väčší hlad po Božej blízkosti a dotyku.

A viete čo? To nebolo všetko, čo Boh vykonal v posledných dňoch. Pomohol mi nájsť si miesto v mojej škole – už sa na to nechcem vykašlať Teší ma to, čo študujem, a cítim, že tam mám byť. Že to je to miesto, kde ma Ocko chce mať. Viem, že keď mám problém, tak nikdy neostanem na to sama. Mám radosť z toho, že rodičia sú teraz spolu na dovolenke a môžu prežívať čas, kedy sú len jeden pre druhého. Napĺňa ma bázeň a úžas, keď vidím, ako sa Boh vyvyšuje na všetkom, čo sa deje v mojom živote.

Neviem, čo ma čaká. Neviem, či budem dostatočne silná na to, aby som prekonala všetky skúšky. Ale s Bohom – mojim Otcom – žiadna tma nie je taká, že by v nej nesvietilo aspoň malé svetielko. Veď všetky prekážky sú súčasťou výcviku, aby som bola lepšia. Predsa aj futbalista musí veľa trénovať, aby bol úspešný

Amen