« Späť

Pôst od negativizmu

Pôst od negativizmu

Kresťania, ktorí sa rozhodnú hovoriť do každého diskusného fóra o nádeji, vyzdvihovať pri rodinných debatách to pozitívne, čo prezidentské voľby môžu priniesť, vnášajú svetlo do spoločnosti. A o to predsa ide, nie?

O pár hodín začína v katolíckej cirkvi, i v mnohých iných, tradičný 40-denný pôst. Zvykneme sa postiť o chlebe a o vode. Pre tých, ktorí si netrúfajú na takú formu, volia pôst od sladkostí, od Facebooku alebo od kávy.

Myslím, že každá forma je fajn. Rád by som však dnes navrhol pôst, ktorý Slovensko potrebuje snáď najviac – je to pôst od negativizmu.

V diskusiách, na blogoch a na sociálnych sieťach sledujem, ako ľudia reagujú na prezidentské voľby. Mám rád konštruktívnu kritiku i zmysluplný dialóg. Čo však v skutočnosti ničí túto krajinu je náš negativizmus voči všetkému a kritický duch. Asi najlepším príkladom je politika. Rozumiem sklamaniam, ktoré z politiky máme. Nerozumiem tomu, prečo sa na všetko pozeráme cez tmavé okuliare.

I tieto voľby nesú známky slovenského negativizmu. Čo keby sme sa ho počas pôstneho obdobia vzdali? Nejde o popieranie problémov, o zakrývanie zlých vecí či nezodpovednosť voči dôležitým rozhodnutiam ako je účasť na prezidentských voľbách.

Zmyslom postenia sa od negativizmu je rozhodnutie zamerať sa viac na Božie prisľúbenia ako na problémy. Je to o naučení sa viac vidieť a hovoriť s nádejou aj v najťažších témach.

Kresťania, ktorí sa rozhodnú hovoriť do každého diskusného fóra o nádeji, vyzdvihovať pri rodinných debatách to pozitívne, čo prezidentské voľby môžu priniesť, vnášajú svetlo do spoločnosti. A o to predsa ide, nie?

Je to jednoduché. Všetko je otázkou rozhodnutia sa.  Netreba plamenné reči ani veľkolepé gestá. Stačí krátka modlitba: „Nebeský Otče, ďakujem, že ty sa na všetko pozeráš s nádejou. Ako tvoje dieťa sa dnes rozhodujem pozerať sa na politiku, kandidátov, voľby s nádejou a láskou. Dobrovoľne sa vzdávam akejkoľvek negatívnej myšlienky a rečí. Rozhodujem sa vidieť viac tvoju dobrotu a plán pre Slovensko ako všetky zmarené nádeje našich politikov. Nenechám sa znechutiť žiadnou okolnosťou alebo správou. Pre meno Ježiš, amen.“

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
„Ja viem, Pane,
že človek nemá v moci svoju cestu,
človek nemá v moci svoju púť
ani usmernenie svojich krokov.“
Jeremiáš 10-23

A čomu sa má obyčajný človek tešiť? Každá vláda skončila sklamaním, ani jedna nesplnila naše očakávanie, keby správne prerozdeľovali naše dane, bolo by nám lepšie, neboli by také veľké sociálne rozdiely. Ľudia ešte nestratili zmysel pre spravodlivosť, pravdivosť, vyžadujú potrebu kontroly celého hospodárstva a pozorne sledujú chovanie politikov. Je rozdiel podriadiť sa vládnej moci z nutnosti, ako s ňou spolupracovať.

Očakávam, aby naša láskavosť na tejto stránke bola aspoň v tom, že okrem prezretia si o tom aj napíšeme, aby sme získali aj odpovede na otázky, ktoré nás trápia, ktorým nerozumieme, a na ktoré potrebujeme duchovné usmernenie. A všetko negatívne môžeme zvládnuť len rozumom.
Odoslané 5.3.2014 14:27.
Pán (riadi) kroky človeka, lež ako málo človek jeho ceste rozumie! (Prís 20,24)
Odoslané 5.3.2014 14:52.
Keďže väčšina ľudstva sa neriadi Božím slovom , preto je na svete nespravodlivosti, zla a utrpenia.
V knižke Prorok Jonáš sa píše, „Božia sláva sa prejavuje nielen v milosti, ale aj v pravde. Nielen láska, ale aj súd a spravodlivosť. Evanjelista, ktorý chce kázať len o Božej láske, zdeformuje slávu Pánovu.“ Autor J.O.Markuš.
Odoslané 6.3.2014 13:32.
Hoci to môže tak byť, je na spásu nehovoriť o negatívnom, ale riešiť to. Kto si to vyskúša, ľahko zistí, aký je to veľký rozdiel. Negatívne má tendenciu šíriť sa... je to podobnę, ako hovoriť o zle a hovoriť o dobre... Ak s tým človek začne, nevie prestať...
Odoslané 6.3.2014 23:19 ako reakcia na Zita Podhradská.
A, tak to je, nie len v súvislosti s kandidátmi, ale vôbec pri posudzovaní - osočovaní... ak s tým človek začne, nevie prestať. Nedá sa povedať o druhom (ani o sebe) toľko zla, aby tomu druhí neuverili.
Odoslané 7.3.2014 10:19 ako reakcia na Mária Künzl.
Mám taký názor, že keď sa nejaký problém či chyba opakuje,  naše svedectvá nezaberajú. Nehľadám vinu tam, kde nie je, ale ju nezľahčujem, keď je zjavná. Nemôžem inak, musím zastávať pravdu. Včera som sa zas dočítala v novinách, že pre mnohých veriacich nemá konca ani prípad odvolaného trnavského arcibiskupa. Kde je pravda a kde je vina, veriaci by to mali vedieť, tiež sa mi to zdá príťažou. Niekde musí byť pravda, lebo tá vyslobodzuje, aby sa nespokojnosť veriacich neopakovala.
Odoslané 7.3.2014 13:53.
Keď sa nejaká chyba alebo problém opakuje - je to iba znak toho, že ideme nesprávnym smerom, nič viac. Boh nás vedie, jeho zmýšľanie je iné, ako naše... hovorí jasne, len ak človek verí "svoju pravdu" , nezachytí jeho pravdu. O tom to je. Je to ľudské, Boh to vie, nehnevá sa, len čaká, kedy konečne prestaneme veriť sebe a začme veriť jemu a robiť to, čo nám ukazuje - zmena zmýšľania je ten kód - nie ako nemúdri, ale ako múdri. Politici, my sami, svet - všetko slúži Bohu, naša modlitba a jeho Slovo... úprimné srdce a pokojný duch človeka, ktorý chce to, čo chce Boh. Kto môže, nech koná a nech nezabúda na bratov a sestry... Modlitba - nie ako ja chcem, ale ako chceš ty, Bože.
Odoslané 10.3.2014 9:20 ako reakcia na Zita Podhradská.
Výborne vystihnutý opis "Božieho v nás"-http://www.mojakomunita.sk/web/horeckyster/blog/-/blogs/dotyk-modlitby?p_p_­auth=rNPKlLa6 - v druhej polovici textu - je to jednoducho iné, ako si to predstavujeme my, presahuje nás to... Božie a môže nás to úplne meniť... a budeme mať poznanie, ako nám ho dáva Boh a jeho Duch...
Odoslané 10.3.2014 9:44 ako reakcia na Mária Künzl.