« Späť

Dajte si pozor!

Dajte si pozor!

Pri tejto vete spozorniem. V duchu sa pýtam o čo ide tým, ktorí sa ma rozhodli varovať pred akýmsi, zatiaľ „virtuálnym nebezpečenstvom.“ „Dávaj si pozor na zlodejov, ale aj na Fera, lebo za jeho úsmevom, je ježibabin jed...“ hlásajú ľudia okolo a chcú mi „diktovať,“ s kým sa mám kamarátiť a s kým nie.... Poznáte to?

 

Ozaj robil to aj Ježiš?

Nie.

Aspoň si myslím.... Hovoril síce, aby sme sa chránili kvasu farizejov, ale nepovedal, aby sme im nežehnali, či neprehodili s nimi obyčajné ľudské slovo.

Dokonca povedal: „Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho. Ak sa obráti, odpusť mu. A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: „Ľutujem,“ odpusť mu. (Lk 1,3 – 4)

Ak si niečo prial, bola to odvaha budovať vzťahy, aj za cenu, že nám iní hovoria: „Daj si pozor, lebo budeš sklamaný! Lebo ten dotyčný zneužije tvoje priateľstvo! Lebo vy dvaja sa vôbec nehodíte k sebe!“

Ježiš vedel, že sa popálime najviac práve na vzťahoch. Na vlastných predstavách o nich.

A že nás potom bolesť a sklamanie, nedôvera budú sužovať mnoho rokov a nedovolia nám spať niekoľko nocí.

Neochránil nás pred tým. Ale ani nenechal v kaši

Dal  nám návod, medicínu, liek na prekonanie vzťahovej bolesti.

 

Hovorí: „Ak sa tvoj brat (či tvoja sestra, priateľ, priateľka, manžel, manželka....kamarát, kamarátka) prehreší, pokarhaj ho!“

Povedz mu, že cítiš bolesť nad tým, čo urobil či povedal. Ale povedz mu to bez hnevu, s otvoreným srdcom a dodaj: „Dotýka sa ma to. Cítim, že mi tvoje slová ublížili.“

Nech tvoj jazyk v sebe nenesie odsúdenie.

 Karhaj s láskou a tónom svojho hlasu, ktorý vychádza z hĺbky duše ukáž rozdiel medzi ľudskou a Ježišovou pravdou.

 

A potom?

Čakaj!

Nechaj svojho brata (sestru.... ) ísť ďalej. Nerob nič. Nebráň sa, ak bude pokračovať v zraňujúcich skutkoch ďalej.

Nechaj ho, nech sa rozhodne podľa vlastných kritérií, veď aj on, rovnako ako ty, dostal od Boha slobodu.

 

Ak ťa jeho postoj bolí, volaj na Ježiša a pros ho aby ťa oslobodil. Ty sám si aj tisíc krát môžeš povedať: „Dosť, už sa viac nedám zraňovať od tohto človeka. Už nebudem myslieť na to, čo ma bolí....  Už sa s ním nebudem stretávať....“ Aj tisíc krát sa môžeš rozhodnúť, že ho vymažeš zo svojho života, je to márne.

 

Nestane sa tak, kým Boh nerozhodne v tvoj prospech.

 

Čas bolesti a boja o slobodu je v tebe.

Stoj pred Ježišom. Ukazuj mu tŕne sklamania, laná rezignácie či urážok.

On je Lekár a on rozhodne o DNI, kedy budeš z oslobodený zo zranení, ktoré si dostal vo vzťahu.

 

V ten deň sa ťa už nedotkne žiadna spomienka na brata i sestru a ty im budeš môcť zasa slobodne žehnať.

 

Ale pozor.

Tu sa Ježišove slová nekončia. Boh na jeden dych opakuje: „Ak sa tvoj brat (sestra... ) obráti, odpusť mu.“

Ak sa znova vráti k tebe, ak bude potrebovať tvoju pomoc, ak sa rozhodne skoncovať, alebo stačí ak sa bude snažiť – o skoncovanie s hriechom  - a príde za tebou,  či pošle ti sms - ODPUSŤ MU.

A môže prísť za tebou aj sedem krát za deň – tvoja úloha sa nemení.

Si tu aby si mu dal novú šancu.

Za predpokladu, že o ňu tvoj brat vôbec stojí.

 

SLOBODA,

PÁD

POKARHANIE

ODPUSTENIE

 

to sú steny tehly potrebnej pri budovaní a prežívaní vzťahov.

 

Tehly máme všetci a ale ich steny nikto z nás nemá na 100% pevné.

Bojujeme s hriechom ale i sami so sebou.

Aj keď nevedomky,

kopeme do vzťahov a skúšame, koľko ich steny vydržia.

 

No nie do nekonečna. Možno práve je tu bolesť.

Bolesť ktorá sa nás dotýka a ktorú Boh berie, aby nás požehnal...

Práve On buď dá „bolestivému vzťahu“ znova iskru a pevnosť,

alebo jedného dňa  povie:„ Snímam z teba bremeno „zviazanosti“, bremeno tvojej predstavy zlyhania, ktoré cítiš pri spomienke na svojho brata (sestru) a dávam  ti slobodu, moju slobodu.“

 

Modlitby, bolesť, slová, urážky odovzdané Bohu pripravujú človeka, aby prijal radostnú zvesť o novom nádychu.

 

Ani tu sa to však nekončí. Lebo Ježiš znova pokračuje: „Priprav sa, lebo tvoj brat (sestra... ) sa môžu vrátiť a znova ti povedať : „Prepáč...“

 

Čo spravíš? Kam nasmeruješ svoje slová???? Pohľady.... ???? Predsudky???

Čo urobíš s tehlou vzťahu?

Budeš v nich hľadať rozdrvené myšlienky, omínajúce kamienky spomienok, stmeľujúcu hmotu minulosti či prítomnosti?

 

Nosíš v sebe tehlu vzťahov. A každá správna tehla musí byť vypálená. Aj tá tvoja. Preto ju berie do rúk Boh a hádže ju do ohňa svojej lásky, Kristovej smrti, Kristovho hrobu, ale i jeho zmŕtvychvstania.

Bolí to. Ale bolesť sa nekončí smrťou.... Mení sa na veľkonočné ráno.

 

Dovolíme Bohu, aby nás vypálil vo svojom ohni?

 

Ak áno, musíme sa vzdať sudcovského a domýšľavého kresla obtiahnutého vlastnými predstavami, z ktorého sa pozeráme na našich bratov a sestry...

 

A to chce odvahu.

 

Ježiš, prosím ťa o milosť, aby som s láskou napomínala iných a premýšľala nad slovami, ktoré mi hovoria. Žobrem o odvahu, aby som nezatrpkla, ale každú bolesť, ktorá plynie zo vzťahov, dávala tebe. Otvor moje srdce, aby som sa modlila za ľudí, ktorí mi vedome alebo nevedome ubližujú a otvor moje dlane, aby som bola pripravená požehnať tým, ktorí sa ku mne vrátia siedmy krát za hodinu. Amen.

  

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zatiaľ bez komentára Buďte prvým