Nosím so sebou papier a pero. Malý zošit, do ktorého si z času na čas napíšem, čo mi práve brnklo do nosa... Chodím s kožou na trh.... a dovoľujem iným, aby hodnotili, skúmali, s pohoršením či s radosťou prijali „kamienok blogu“, čo ma omína v „topánke.“
Čítaj ďalej o Skúsený Boh a blato »

Aj dnes tam stálo. Auto odstavené pri ceste. V tme blikali výstražné svetlá... Známo – neznáme.
Čítaj ďalej o Roztrasené S. O. S »

Je toho toľko o čom by sa dalo písať... Občas nám Boh vloží na srdce balvan bolestí... Bolesť však nie je jeho posledným slovom.... dokonca ani smrť.... To si len vyhradil právo napísať niektoré stránky našej knihy života tajne... Nechajúc nás v tme, pri bez-duchom tele, na cintoríne...
Čítaj ďalej o Videla som vlastný hrob »

Pomaly stúpame hore. Jesenná príroda vyložila svoje karty. Listy na stromoch začínajú hrať všetkými farbami a moja štvorročná spoločníčka, zvyknutá na túry, statočne kráča po chodníku.
Čítaj ďalej o Poď obkukávať aj ty »

Premýšľam. Nad tebou, nad sebou. Nad ľuďmi, ktorí znenazdajky, či zámerne vkĺzli do môjho života. Nad deťmi, ktoré sú už teraz dospelé, či nad dospelými, ktorí dnes zbierajú úrodu svojich vzťahov vo večnosti. Pričom niekde v hĺbke srdca vzdychám, že čas neúprosne letí..., a z diaľky sa ku mne ozýva to staré známe: „Čo zaseješ, to budeš aj žať.“
Čítaj ďalej o Čo s načatým životom? »

Lenže nie je. Čas uteká a človek s ním. Boh sa preto občas zahrá na cestára a položí mu vedľa jeho životnej trate, značku „STOP.“
Čítaj ďalej o Ako by to bolo dnes... »

Pri upratovaní izby som začula z rádia, známy to hlas: „Pán redaktor, prosím vás, neskáčte mi do rečí.“ Potom nasledoval monológ. Za ním otázka... a následne odpoveď typu: „... Ešte viac vám to vysvetlím, neodbiehajte pri tom od témy.“ A rečník spustil – akosi od veci, no za to na jeden dych...
Čítaj ďalej o Dovolím si vám skočiť do rečí »

Občas sa Boh prihovorí nečakane. Po ľudsky. Cez človeka., ktorý možno o tom ani netuší... Napríklad takto:
Čítaj ďalej o Boží brnk »

Hodina priznania. „Nechcem ísť na birmovku, ale naši ma nútia...“ Chápem. Nesúdim. Prichádzajú ďalšie otázky: „A na čo čítať bibliu. Už to poznám naspamäť!“ Občas spíme... Nevidíme sa, akí v skutočnosti sme... A zdá sa, že všetko je v pohode, až kým Ježiš z nás nedostane „nervy.“
Čítaj ďalej o Drž jazyk za zubami »

Neviem, koľko tá moja chvíľka bude trvať a aké sedemmíľové topánky si obuje čas. Neviem, či to bude deň, dva, týždeň, mesiac či rok.... V konečnom dôsledku na tom nezáleží. Lebo ty aj ja vieme, že sa znova stretneme....
Čítaj ďalej o Ešte chvíľku »

Prechádzam po námestí. Na múriku neďaleko starého kríža postáva akýsi kazateľ. V ušiach mi znejú jeho slová. „Kde sa stratila tvoja viera? Musíš uveriť nanovo! ...
Čítaj ďalej o Viera alebo Ne - Viera ? »

Nie všetky miesta sú rovnaké. Ale každé miesto má svoj príbeh. Rovnako ako ľudia... ako ich priatelia, ako ich anjeli. Sú miesta, kde čerpáte ale sú aj také, kde dávate... Sú miesta smútku, a miesta kde stretnete Boha a anjelov.... Na jedno vás pozývam....
Čítaj ďalej o Miesto stretnutia »

„Ten na kríži! Človek, čo si celý život žil po svojom. Chodil svojimi cestami, tešil sa svojimi radosťami, myslel viac na seba ako na druhých...“ Uff, ako dobre sa nám ukazuje na neho prstom, ako ľahko sa nám hodnotí jeho správanie, jeho život, jeho skutky... ako ľahko berieme do rúk sudcovské žezlo....
Čítaj ďalej o Lotor »

Ráno nikdy neviem, čo ma stretne počas dňa. No čím viac dní pribúda v kalendári môjho života, tým viac sa spolieham na srdce milujúceho Boha. „Dávam ti všetko,“ prihováram sa hľadiac do jeho milosrdných očí. „To čo zvládnem i to v čom zlyhám. Prosím požehnaj tých, ktorí sú mi blízki a daj, nech ťa nájdu tí, ktorých stretnem. Otvor mi oči, aby som ťa aj dnes našla.“ A On?
Čítaj ďalej o Jozef a jeho priezvisko? »

Zaľúbila som sa. Do niektorých miest. Hovoria ku mne mocnejšie a hlasnejšie ako ľudia. Vstúpili do môjho života znenazdajky... Cez tiché pozvania... Cez zdieľanie sa, ktoré je často bolestné a a privádza dušu človeka do hĺbky samého seba. . Dnes sa chcem s vami podeliť s jednou z mojich "miest-nych" lások... Pozývam vás do kameňolomu...
Čítaj ďalej o Kríž, ktorý ma dobehol »

Pred nedávnom mi moja známa z inej cirkvi, položila otázku: „Môžete byť vy katolíci smutní?“ „Musíme byť smutní,“ odpovedala som mysliac to vážne. „Ale potom prišiel Ježiš zbytočne,“ oponovala. „V Písme je napísané, že prišiel, aby nám daroval radosť a to radosť v plnosti... A ak si pravá kresťanka katolíčka, tak ti Boh zakazuje byť smutnou, lebo ho už vlastníš a vlastníš celé nebo... Nemáš právo na slzy!“
Čítaj ďalej o Päť euro a môj smútok »

Tak ako je to s nami? Máme sa radi? Alebo máme radi tých iných? Alebo oboje? Alebo je viac tej nenávisti, nadávok, sťažností na „hlúpy svet“ ešte „hlúpejších“ politikov a strach z blížiacich sa katastrof, ktoré ohlasujú neznáme indivíduá, či správy v médiách? Aj vám sa zdá, že žijeme vo svete, kde zvíťazilo zlo a zmätok? Tak potom nie ste sami.
Čítaj ďalej o Keď aj bazén stíchne »

Nuž čo, zamilovať sa je ľudské. Milovať je Božie. Odpúšťať je dokonalé... Zriekať sa je... Doplňte si sami. Okrem toho, že je dnes deň objatí a je pre mňa aj deň spomienok Deň kedy sa moje vnútro akosi chveje... Deň, kedy sa do mňa Niekto druhý krát zamiloval.
Čítaj ďalej o Až dva krát zamilovaný »

Verím v spoločenstvo svätých... a som si istá, že všetky mená týchto mojich bratov a sestier nepoznám.... No jedného poznám.... My dvaja niečo spolu máme Okrem toho, on má dnes narodeniny pre nebo... A mne ako "Nezábud - ku" pozval na návštevu malú Sáru...
Čítaj ďalej o Cintorínske prianie? »

Alebo že by s bubnom na zajace? Na také hluché, alebo zmätené, čo bubnovanie berú ako výzvu do boja? A je im jedno za čo! A je im jedno akého majú veliteľa, hlavne že kričí: „Choďte aj vy, potrebujete svoju budúcnosť! Aj vy potrebujete svoje práva!“ A oni idú! Je ich celá kopa a cítia, že spolu sú silní. A čo je ešte dôležitejšie: Majú veľa spoločných túžob a predstáv o živote, v ktorom nebude sklamaní.. Hups. Lenže predstavy sú jedna vec a život druhá...
Čítaj ďalej o Ako inak ... Homosexualita »

Sedím pri notebooku a premýšľam nad štruktúrou knihy. Usporadúvam fotografie a snažím sa ich rozdeliť podľa tém alebo nejakých iných znakov. Páči sa mi to. Je to zaujímavá práca, najmä preto, že...
Čítaj ďalej o Autor príbehu? »

Ešte chvíľu a zahalí ma noc. Samota, čo preniká aj špik kostí. Tma bez hviezd, bez húkania sovy. Priatelia, známi, ba aj rodina sa odplavia s posledným závanom vánku. Na jeho miesto nastúpi on – bolesťou skučiaci víchor. Ešte chvíľku a neviditeľná ruka ma posadí na smetisko. Na miesto bez ľudských svedkov minulosti. Vytrhne mi z rúk aj to o čom som si myslel že je Božie... Ešte chvíľku....
Čítaj ďalej o Samota čo dušu namotá »

Práve som si sadla do auta, keď sa ozval mobil. Prijala som hovor. A z druhej strany sa ozvalo veľmi bolestné: "Keby si ma nebola prehovorila, možno by dnes žil."
Čítaj ďalej o Keby si ma.... »