« Späť

Kríž, ktorý ma dobehol

Kríž, ktorý ma dobehol

Zaľúbila som sa. Do niektorých miest. Hovoria ku mne mocnejšie a hlasnejšie ako ľudia. Vstúpili do môjho života znenazdajky... Cez tiché pozvania... Cez zdieľanie sa, ktoré je často bolestné a a privádza dušu človeka do hĺbky samého seba. . Dnes sa chcem s vami podeliť s jednou z mojich "miest-nych" lások... Pozývam vás do kameňolomu...

Je sviatok Povýšenia svätého Kríža.

Deň, kedy má byť na hornej etaži v kameňolome v Ladcoch posvätený kríž. Vonku prší a ja sa v duchu modlím, aby Boh odtiahol krhlu vody a poslal fén menom slnko. Aby som znova mohla uvidieť krásu skál...

 

On si však zapcháva uši. Má svoje plány a chce ma presvedčiť, že tie jeho sú "in." a ja do nich nemusím "kecať."

Je neskoré popoludnie.

Ešte stále mrholí a zem je rozmoknutá.

No v žiadnom prípade to nie je znamenie, že Boh nie je pripravený žehnať. Dokonca sa rozhodol pre zázrak ...

Toto miesto túži požehnávať cez exorcistu - pátra Eliasa Vellu z Malty, ktorý tam na mieste, kde sa nebo dotýka zeme bude sláviť svätú omšu a vyprosovať požehnanie pre celé okolie....

A tak sa vydávam na cestu... 

Najskôr autom a potom...

 

Správne...

Sadám do autobusu ( a z neho aj fotím). Šofér opatrne vyberá zákruty  preraďuje rýchlosti...

Sám priznáva, že "radšej vozí" ľudí z práce aj do nej, ako brázdi po etážach v kameňolome.

Konečne sme hore.... Pri obrovskom balvane (ktorý sa mi nezmestil do fotoaparátu) a pri kríži, ktorý je zabudovaný doň

Všetko je už pripravené na svätú omšu....

Páter Vella spolu s približne desiatimi kňazmi prichádza, aby požehnal kameň, kríž a aby vyprosoval milosti pre okolie..., zvlášť pre cementáreň.

Prestalo pršať. Aj slnko na chvíľu vykuklo a zvedavo si obzerá to divadlo.

Cez kázeň sa dozvedáme, že kríže nás naháňajú a že nikto z nás ku nim v ústrety neuteká....

Aj Ježiš sa najskôr bránil. Prosil Otca: "Ak chceš, tak vezmi odo mňa tento kalich," ale pretože vedel, že je to najväčší dôkaz, ako ukázať ľuďom že ich miluje, prijal ho, aj keď to nebolo ľahké.... 

A ešte niečo...

Pozerajme sa na kríž a dávajme na Ježišove visiace ramená všetko, čo nás bolí... svoje slabosti, hriechy, problémy blížnych....

On si s nimi už poradí...

Vo chvíli, keď páter dorozprával o tom, čo Ježiš "chcel" a čo "prijal".... začalo znova pršať....

Napadlo mi, že je to rovnako s nami... "Chceme pekné počasie" ale musíme "prijať to čo príde" - teda aj dážď..

Veď ani ten neprekáža Bohu, aby požehnával svet....

A práve tento kríž, postavený na veľkej skale nám to pripomína....

Mimochodom, sú v ňom relikvie zo svätého kríža... A ani skala, či veľký kameň nie je obyčajný...

 Z jednej strany vás víta modlitba

 

 

A z druhej.....

 

 

 

Je po omši....

Znova vykuklo slnko a prinieslo... znak Božej zmluvy....

Dúhu

 

Pomaly sa stmieva....

Nad krajinou  sa vznáša modlitba za teba i za mňa....

Už nič nie je tak ako bolo pred tým.... 

Už  viem, že Ježiš zomrel.....  na kríži....

aby mi pomohol niesť každý kríž, ktorý ma dobehne.... .

Premýšľam

A nechám sa unášať tým, čo mi pripravil Boh... 

 

 

 

Uznávam.

Má lepší scenár ako ja...

Ja som chcela iba slnko...

On nezabudol ani na dúhu.....

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zatiaľ bez komentára Buďte prvým