Marcela

Je večer. Taký jarný, prázdninový. Jeden s tých smutnejších a pozývajúcich, aby človek zatiahol do hĺbky hrobu. Práve tam, na miesto, kde sme dnes pochovali môjho známeho. Jednoducho večer, v ktorom sa spája život so smrťou....
Čítaj ďalej o Sponzori "očistcovej sprchy" »

Volám do neba... Pýtam sa... a čakám odpoveď. Si tak ďaleko no zároveň aj blízko...
Čítaj ďalej o Modlitba za teba »

Ráno sa som sa prebudila akoby v inej koži. Kruhy pod očami, ťažoba v žalúdku a za svet sa mi nechcelo vykročiť do nového dňa. Kukla som na obrázok Panny Márie, zarámovaný v drevenom srdiečku, poprosila som o novú silu a vyliezla z postele.
Čítaj ďalej o Bezdomovec a Máriine páky »

Rozhodla som sa ísť s kožou na trh. Tento blog venujem tým, ktorí to v týchto dňoch majú náročné. Dnes som sa s viacerými rozprávala a neviem vám pomôcť. Viem len jedno, sú veci, ktoré musíme zakúsiť na vlastnej koži.
Čítaj ďalej o Raz budeme za to vďační »

Sledujem sociálne siete. Dnes sa mi niekoľko krát v emailovej schránke objavila správa, že istý kardinál vyzýva ľudí, aby neznevažovali Krista prijímaním na ruku. Rastie vlna pohoršenia a mnohí z tých, ktorí sa potešili, že sa otvárajú kostoly sú zmätení. Čo s tým?
Čítaj ďalej o Eucharistia na ruku? Veď ju zneuctíme!!! »

Posledné dni sú pre nás dosť náročné. Bez Eucharistie. Bez svätých omší. Lomcuje s nami akási skľúčenosť. Veď keď sú otvorené obchody, prečo by nemohli byť aj kostoly? Prečo nám biskupi berú Eucharistiu... Prečo sa tak ľahko vzdávame viery....????
Čítaj ďalej o Boh nie je trochár »

Alebo pre všetkých kňazov, ktorí majú dnes právo oslavovať... či nájsť si dôvod na úsmev /teda aj pre nekňazov/....
Čítaj ďalej o Ak chceš mať zo syna kňaza, poroď ho dnes »

Len tak si tu žijem. Aspoň navonok. No moje vnútro je naplnené rozhorčením, láskou, súcitom a občas aj hnevom. A preto píšem... Možno aj vás, rovnako ako mňa posunú tieto príbehy vpred. Čo vy na to?
Čítaj ďalej o Korona vírus: príbeh prvý »

Milý môj Pápež. Milý a môj. Prepáč, ale nedovolím, aby mi ťa niekto vzal zo srdca. Máš svoje narodeniny pre nebo a my pozemšťania ti už nemáme čo priať. Ale za to, môžeme a máme na čo spomínať. Milý môj Karol (na tvoju počesť sa volá tak aj moje auto a ty vieš, že vzývam tvoju pomoc, vždy, keď doňho prídem), tak mi napadlo, že sa podelím....
Čítaj ďalej o Ján Pavol II. Zázraky pre mňa »

Nosím so sebou papier a pero. Malý zošit, do ktorého si z času na čas napíšem, čo mi práve brnklo do nosa... Chodím s kožou na trh.... a dovoľujem iným, aby hodnotili, skúmali, s pohoršením či s radosťou prijali „kamienok blogu“, čo ma omína v „topánke.“
Čítaj ďalej o Skúsený Boh a blato »

Ako hovoriť s deťmi a s ............. o nadchádzajúcich sviatkoch. A ako vyhovieť prvákom, ktorí ešte stále milujú rozprávky....? Možno takto... Posúďte sami.
Čítaj ďalej o Dušičková rozprávka. Značka Nielen pre deti »

Onedlho bude mať tri. Vlasy má krátke, no rozum „až po zem“. Všíma si to, čo ja prehliadam.... A volá sa Deby –Debora.
Čítaj ďalej o Hviezda »

Ach tie cintoríny. Ani v jeden deň v roku sa na ne nedostane toľko dupotajúcich nôh ako teraz. Veľkých, malých. Dospeláckych i detských. Nie každá z nich vie, prečo tam práve prišla. Jednoducho sa to má, veď sú „Dušičky.“
Čítaj ďalej o Aj keď ma zakopete v záhrade »

Zo dňa na deň je to ťažšie. Usmievajúci sa ľudia bojujú o pokoj duše a svoje pocity vlečú za sebou. Do módy sa dostáva „parazitovanie na úkor druhých.“ Na každodenný chlieb si natierame problémy v práci, v rodine, v škole. Motto života: „Len aby bolo dobre a aby boli všetci spokojní,“ nás valcuje a vytvára z nás „sväté obrázky“ Dokedy to máme vydržať?
Čítaj ďalej o Povolanie: Nedokonalý svetlonos »

Cintoríny sú plné svetla ale i smutných duší... Šúchajúcich nôh, či ťažko sa pohybujúcich francúzskych barlí... mám čo oplakávajú svoje deti a veľmi, veľmi by im priali, aby boli v nebi. No nebo je niekedy v srdci mamy.
Čítaj ďalej o Cintorínské povídání »

Ach ten Augustín! Dnes je svätý, ale nebol. Keby nie jeho mama a jej neustále dobiedzanie na nebeskú bránu, kto vie kde by skončil.
Čítaj ďalej o Za čo sa modlia mamy »

Neviem, či prídem do neba. Nemám istotu, mám len nádej, že Pán pochopí moje kroky a rozhodnutia. Neviem, či budem zachránená, ale verím, že Ježiš vidí do srdca aj pod kožu. Nestačí mu pekný oblek, ani slušný odev na nedeľu. Dokonca ani pomodlené ružence, či prijaté sväté prijímania, odkľačané krížové cesty, vykonané púte, sväté spovede, vyspievané kostolné piesne. Neviem, či po prečítaní evanjelia o kanaánskej žene prídem do neba...
Čítaj ďalej o Neznajbožka »

Spomienka na zimu.
Čítaj ďalej o POsypák,POpol, KAmienky.... a naša dokonalosť »

Je prestávka. Deti pobehujú po chodbe a s chuťou hryzú do desiaty. Mať "dozor" je skvelé.... Dozviem sa veľa. Od tých, čo chodia na náboženstvo i od tých druhých..... No dnes je to iné....
Čítaj ďalej o Aj etikári potrebujú veriť v Boha »

a nielen môj... Jedného dňa ti Boh vezme pero... Dotečie "atrament" pozemských dní. Už ani jedna bodka, ani čiarka, ani opravený "ypsilon".... Príbehy, poviedky, romány, komédie, tragédie a..... budú odovzdané .........
Čítaj ďalej o Môj príbeh alebo... skôr ako sa to stane »

"Vždy ju mal rád," vraví mama a hľadí do diaľky. Rozumiem. Obom nám chýba. Otec, manžel... Je čas Vianoc a naše duše objíma to isté lano nevypovedanej bolesti.
Čítaj ďalej o Novoročný deň »

Vyťahujem veci zo "šuflíka". Úvahy, či príbehy čakajúce na plnosť času. Na chvíľu keď.... keď sa bolesť dotkne tohto sveta, ľudskej duše... či na chvíľu keď sa SAMO vražda stane realitou.
Čítaj ďalej o SAMO vražda »

Vitajte v krajine hľadajúcich i strácajúcich (sa). Strácajúcich samých seba, strácajúcich iných, alebo len tak - obyčajné veci....
Čítaj ďalej o Krajina hľadajúcich a strácajúcich sa »

Dnes som stretla na benzínke muža. Potrebovala som pomoc... Dotlakovať vzduch do kolies... "Mohli by ste?" pýtam sa nesmelo... "Samozrejme, nech sa páči... poďme na to... ."
Čítaj ďalej o Sú "ľudia" a "ľudia" »

Nie je viera ako viera... Jeden verí viac, iný zasa iba vtedy, keď je na obzore problém....
Čítaj ďalej o Olúpaná viera »