Marcela

Len tak si tu žijem. Aspoň navonok. No moje vnútro je naplnené rozhorčením, láskou, súcitom a občas aj hnevom. A preto píšem... Možno aj vás, rovnako ako mňa posunú tieto príbehy vpred. Čo vy na to?
Čítaj ďalej o Korona vírus: príbeh prvý »

Milý môj Pápež. Milý a môj. Prepáč, ale nedovolím, aby mi ťa niekto vzal zo srdca. Máš svoje narodeniny pre nebo a my pozemšťania ti už nemáme čo priať. Ale za to, môžeme a máme na čo spomínať. Milý môj Karol (na tvoju počesť sa volá tak aj moje auto a ty vieš, že vzývam tvoju pomoc, vždy, keď doňho prídem), tak mi napadlo, že sa podelím....
Čítaj ďalej o Ján Pavol II. Zázraky pre mňa »

Nosím so sebou papier a pero. Malý zošit, do ktorého si z času na čas napíšem, čo mi práve brnklo do nosa... Chodím s kožou na trh.... a dovoľujem iným, aby hodnotili, skúmali, s pohoršením či s radosťou prijali „kamienok blogu“, čo ma omína v „topánke.“
Čítaj ďalej o Skúsený Boh a blato »

Ako hovoriť s deťmi a s ............. o nadchádzajúcich sviatkoch. A ako vyhovieť prvákom, ktorí ešte stále milujú rozprávky....? Možno takto... Posúďte sami.
Čítaj ďalej o Dušičková rozprávka. Značka Nielen pre deti »

Onedlho bude mať tri. Vlasy má krátke, no rozum „až po zem“. Všíma si to, čo ja prehliadam.... A volá sa Deby –Debora.
Čítaj ďalej o Hviezda »

Ach tie cintoríny. Ani v jeden deň v roku sa na ne nedostane toľko dupotajúcich nôh ako teraz. Veľkých, malých. Dospeláckych i detských. Nie každá z nich vie, prečo tam práve prišla. Jednoducho sa to má, veď sú „Dušičky.“
Čítaj ďalej o Aj keď ma zakopete v záhrade »

Zo dňa na deň je to ťažšie. Usmievajúci sa ľudia bojujú o pokoj duše a svoje pocity vlečú za sebou. Do módy sa dostáva „parazitovanie na úkor druhých.“ Na každodenný chlieb si natierame problémy v práci, v rodine, v škole. Motto života: „Len aby bolo dobre a aby boli všetci spokojní,“ nás valcuje a vytvára z nás „sväté obrázky“ Dokedy to máme vydržať?
Čítaj ďalej o Povolanie: Nedokonalý svetlonos »

Cintoríny sú plné svetla ale i smutných duší... Šúchajúcich nôh, či ťažko sa pohybujúcich francúzskych barlí... mám čo oplakávajú svoje deti a veľmi, veľmi by im priali, aby boli v nebi. No nebo je niekedy v srdci mamy.
Čítaj ďalej o Cintorínské povídání »

Ach ten Augustín! Dnes je svätý, ale nebol. Keby nie jeho mama a jej neustále dobiedzanie na nebeskú bránu, kto vie kde by skončil.
Čítaj ďalej o Za čo sa modlia mamy »

Neviem, či prídem do neba. Nemám istotu, mám len nádej, že Pán pochopí moje kroky a rozhodnutia. Neviem, či budem zachránená, ale verím, že Ježiš vidí do srdca aj pod kožu. Nestačí mu pekný oblek, ani slušný odev na nedeľu. Dokonca ani pomodlené ružence, či prijaté sväté prijímania, odkľačané krížové cesty, vykonané púte, sväté spovede, vyspievané kostolné piesne. Neviem, či po prečítaní evanjelia o kanaánskej žene prídem do neba...
Čítaj ďalej o Neznajbožka »

Spomienka na zimu.
Čítaj ďalej o POsypák,POpol, KAmienky.... a naša dokonalosť »

Je prestávka. Deti pobehujú po chodbe a s chuťou hryzú do desiaty. Mať "dozor" je skvelé.... Dozviem sa veľa. Od tých, čo chodia na náboženstvo i od tých druhých..... No dnes je to iné....
Čítaj ďalej o Aj etikári potrebujú veriť v Boha »

a nielen môj... Jedného dňa ti Boh vezme pero... Dotečie "atrament" pozemských dní. Už ani jedna bodka, ani čiarka, ani opravený "ypsilon".... Príbehy, poviedky, romány, komédie, tragédie a..... budú odovzdané .........
Čítaj ďalej o Môj príbeh alebo... skôr ako sa to stane »

"Vždy ju mal rád," vraví mama a hľadí do diaľky. Rozumiem. Obom nám chýba. Otec, manžel... Je čas Vianoc a naše duše objíma to isté lano nevypovedanej bolesti.
Čítaj ďalej o Novoročný deň »

Vyťahujem veci zo "šuflíka". Úvahy, či príbehy čakajúce na plnosť času. Na chvíľu keď.... keď sa bolesť dotkne tohto sveta, ľudskej duše... či na chvíľu keď sa SAMO vražda stane realitou.
Čítaj ďalej o SAMO vražda »

Vitajte v krajine hľadajúcich i strácajúcich (sa). Strácajúcich samých seba, strácajúcich iných, alebo len tak - obyčajné veci....
Čítaj ďalej o Krajina hľadajúcich a strácajúcich sa »

Dnes som stretla na benzínke muža. Potrebovala som pomoc... Dotlakovať vzduch do kolies... "Mohli by ste?" pýtam sa nesmelo... "Samozrejme, nech sa páči... poďme na to... ."
Čítaj ďalej o Sú "ľudia" a "ľudia" »

Nie je viera ako viera... Jeden verí viac, iný zasa iba vtedy, keď je na obzore problém....
Čítaj ďalej o Olúpaná viera »

viem že si tu... No inak, ako včera. Život sa mení vo chvíli, keď má priniesť úrodu. Rovnako ako jar, leto, jeseň i zima.
Čítaj ďalej o Aj keď Ťa nevidím »

Leto... čas festivalov ale i dlho odkladaných stretnutí... Čas, ktorý ignoruje hodinky v mobile alebo na ruke, a to len preto, že nad pozemským časom je nadčasový Boh.
Čítaj ďalej o Boh nad stredoeurópskym časom »

Po chrbte mi behajú zimomriavky. Všetko sa udialo behom niekoľkých mesiacov No v mojom živote a v spomienkach bude mať vždy čestné miesto. Možno budem dnes písať dlho, ale prosím o trpezlivosť... Veď práve ona nám pomáha v tých druhých objaviť dary... O kom chcem písať? O žene, menom Klára.
Čítaj ďalej o Deň, keď prehovorí Boh »

Kráčala po ulici. Opierajúc sa o dve barle, bojujúc s pľúcami o každý nádych... Starká... Chvejúca sa pod unikajúcimi dňami života...
Čítaj ďalej o Starká? Prípad pre »

Volám do neba... Pýtam sa... a čakám odpoveď. Si tak ďaleko no zároveň aj blízko...
Čítaj ďalej o Modlitba za teba »

Dnes len na krátko... Aj tak nemám odpoveď
Čítaj ďalej o Hrabem sa za tebou tak ako viem »

Ako ľahko súdime iných.... ako ľahko nimi pohŕdame a predsa.... Modlím sa, aby sme vedeli čítať celé príbehy života a neurobili bodku za prvou, či druhou kapitolou z knihy ľudských životov.
Čítaj ďalej o Tebe, čo hovoríš, že ma poznáš... »