« Späť

Na horúcu tému s chladnúcimi emóciami

Na horúcu tému s chladnúcimi emóciami

Celý deň bojujem s myšlienkou, či zavesiť tieto riadky na blog, alebo nie.... Niektorí vravia: "Zaves" iní "Prestaň, nehas čo ťa navonok nepáli..." Nuž a ja riešim už niekoľko hodinovú dilemu.... O pálení, či nepálení.... a možno o "napálení" a najmä o tom, že by som chcela ako človek poznať odpoveď na celkom prozaickú otázku: "Aký je dôvod?" A tak sa v prvé minúty nového dňa delím o to, čo mi brnklo do nosa.... Posúďte sami

 

Aj vy bojujete vo svojom srdci? Pýtate sa prečo a cítite svoju bezmocnosť voči odvolaniu niekoho, kto bol otcom, bratom, človekom, ktorý – podľa môjho osobného názoru a postrehu – hovoril pravdu a snažil sa byť rázny i pokorný? Priznávam... Bojujem s tým, či vôbec mám niečo písať, aby som, ako sa to povie „nekydala do svojho vlastného válova“, alebo lepšie povedané: nenadávala na cirkev, a do tretice presnejšie, aby som si pripomenula, že v cirkvi je kúkoľ a obilie... A že Boh necháva oboje rásť....  A do štvorice, že sme iba ľudia... a každý z nás si v sebe nosí batoh svojej pravdy...

 

A predsa, rozhodla som sa písať. Vyprovokovali ma....

Práve som sa vrátila od lekára. A ľudia okolo mňa sa pýtali: „Prečo?“ „Veď....“ a hovorili o veciach, ktoré sa vďaka otcovi biskupovi Róbertovi pohli dopredu /zaujímavé, nie je to biskup tejto diecézy, ale o jeho činnosti... o ľuďoch, ktorí sa s ním stretávajú a svedčia o jeho charaktere, sa reči šíria veľmi rýchlo a sú pozitívne./

Nevedela som ich potešiť, povzbudiť, ale spomenula som si  na biblický príbeh o Tabite, alebo ak chcete o Dorkas. Bola to Ježišova učeníčka, ktorá vynikala dobrými skutkami a almužnami. A predsa do jej života vstúpila choroba a smrť. Už nemohla nič urobiť. Nemohla sa brániť.... Nemohla vstať a ísť si to vydiskutovať s Ježišom...

A vtedy na rad prišli ľudia, ktorým pomohla. Dopočuli sa, že niekde neďaleko je Boží muž – Peter a že uzdravil muža, ktorý sa osem rokov ani len nepohol.

Hneď poňho poslali. Nepísali mu listy, neopisovali mu situáciu... Ale prosili ho, aby prišiel... A Peter /ten, ktorého si Ježiš vybral za pápeža/ si zbalil veci a šiel na miesto....

Šiel a videl. Mŕtvu Tabitu. Bez pohnutia. Bez schopnosti sa brániť.... Ale nielen ju... Boli tam vdovy, ktoré ona – žena, na ktorú zaútočila smrť a tma – držali v rukách symboly ovocia života. Plakali a ukazovali  sukne a šaty, to čo im darovala Tabita z lásky, kým bola medzi nimi.

Keď to videl Peter, tak všetkých poslal von, kľakol si a modlil sa. A potom tej zničenej mŕtvej žene povedal: „Tabita, vstaň!“ A ona ožila... a myslím, že konala dobré dielo naďalej....

... Pýtam sa, čo je našou úlohou v týchto dňoch? Kto pozná otca arcibiskupa, ten vie.... Zastávajú sa ho ľudia, ktorí sú autoritami nášho národa. A predsa do jeho života vstúpila istým spôsobom „smrť“. Je paralyzovaný a sám sa nemôže brániť....

Jediné, čo môže, je stáť pred Pánom Ježišom. Trpieť spolu s ním. Pýtať sa, za čo bol odvolaný...

A tak sme tu my. Jeho „spoluveriaci“ aby sme ho podporili. Aby sme Bohu rozprávali o jeho dobrých skutkoch, rovnako ako rozprávali vdovy Petrovi o skutkoch, ktoré pre ne z lásky spravila Tabita.

Volajme na Ducha Svätého, aby vlial nové svetlo do tejto situácie. Prosme ho, aby odhalil pravdu... a nedovolil, aby sa takýmto počínaním pohoršilo veľa ľudí... aj tých veriacich, či maličkých....

Možno sa stane zázrak a do tejto situácie sa vleje nové svetlo. Možno sa „hlásaná pravda“ očistí, a to čo sa teraz nazýva nečistým, bude zrazu sväté.... Možno....

Nepoznáme súvislosti. Vidíme iba paralyzovaného kňaza, ktorý sa nemôže brániť.... No nad ním je niekto väčší a potom ten najväčší....

V týchto dňoch budem stáť pred Pánom a hovoriť mu o ľuďoch, ktorí sa podelili s dobrom, ktoré im bolo sprostredkované skrze odvolaného arcibiskupa... A budem sa modliť za to, aby nás oslobodila Pravda.... nech je hocaká krutá.... ale nech je medzi nami.... 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Sr.Damiána, myslím, že Pán neostane otočený chrbtom k svojmu služobníkovi a jeho rehoľa by sa k nemu tiež nemala zachovať macošsky, ale dať mu šancu inej služby, hoci je toto rana ....pripájam sa k modlitbám.
Odoslané 3.7.2012 6:16.
... a verme, že nám bude umožnené a že nájdeme formu, ako o rok povedať Petrovi o dobrých skutkoch Otca arcibiskupa...
Odoslané 3.7.2012 6:29.
"A budeme sa modliť za to, aby nás oslobodila Pravda.... nech je hocaká krutá.... ale nech je medzi nami.... "
Odoslané 3.7.2012 6:44.
Iz 54,17 Nijaká zbraň, kovaná na teba, sa nepodarí a každý jazyk, čo sa proti tebe zdvihne na súde, usvedčíš. To je údel sluhov Pánových a ich spravodlivosť u mňa - hovorí Pán.
Odoslané 3.7.2012 9:01 ako reakcia na Stanislav Košč.
Stále je ťažké nebrať vec do svojich rúk, ale vkladať ju o to viac a s dôverou do tých najistejších a najlepších rúk- tých Božích. Nech by vec bola akákoľvek zlá a komplikovaná "Nebudem sa báť zlého, lebo TY si so mnou !"
Odoslané 3.7.2012 13:20.
Dôverujem Bohu, že sa táto vec dobre vyrieši, na slávu Božiu a na spásu ľudí. Veď :
"Skúška, ktorá na vás dolieha je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať." ( 1 Kor 10,13 )
Dôverujme Bohu.
Odoslané 4.7.2012 17:45.
Chcem poďakovať za článok aj za komentáre.
Je skutočne ťažké sa orientovať v tejto situácii v rôznych názoroch,ako veriaci chcem podľa najlepšieho svedomia konať ako veriaci a člen Katolíckej Cirkvi a to je práve najťažšie,lebo sa jedná o problém v jej strede.
Dôverujme Bohu.
Nie ako ja,ale ako Ty chceš Pane...
Odoslané 5.7.2012 8:39 ako reakcia na Miroslav Priecel.