blog - slovensky

« Späť

Slováci - misionári v Albánsku

Slováci - misionári v Albánsku

V počte kusov: 11. Rozmenené na drobné: dvaja saleziáni, dvaja konventuáli, jeden diecézny kňaz, jedna saleziánka, tri satmárky a dve misionárky lásky.

Roztrúsení sme takmer po celom Albánsku. Don Aurel v Shkodre. Don Pavel v Tirane. Otcovia Jaro a Marek vo Fieri. Sestry Vincenta, Antónia a Beatrix v Bushkashi (provincia Mat). Sestry Rosita a Elizabeta v Elbasane. Sestra Magda v Tale - Bregdet (provincia Lezha) - je to naša "misionárska mama", je tu už 20 rokov. A moja maličkosť v Rreshene.

Kedysi boli v Albánsku ešte ďalší bojovníci: otec Vincent, lazarista v Grude e Re (provincia Shkodra), sestra Elen, saleziánka spolu so sestrou Magdou a sestra Luciana, satmárka. Veríme, že sa časom vrátia. Aspoň na návštevu.

Všetci máme roboty presne toľko, koľko priemerný misionár zvládne. Že koľko to je? Nuž, jeden otec biskup sa ma raz spýtal: "Tomáš, nemáš dar trilokácie? Na bilokáciu sa ťa nepýtam, to je samozrejmé. To tu máme všetci povinné. Ale keby si trilokoval, daj vedieť, zišla by sa pomoc...." Tak, už viete, koľko toho priemerný misionár zvládne? Nie? Nevadí, ani ja. Ale každý deň sa nanovo učím a presviedčam, že zrazu riešim neriešiteľné situácie, zajtrajšie problémy sú vyriešené už včera a naopak a keď náhodou nájdem tisíci dôvod prečo to tu všetko nechať a vrátiť sa, ako na potvoru vždy vyskočí ten jediný, pre ktorý sa oplatí nevzdať sa. Alebo som blázon, alebo je to Prozreteľnosť. Napokon, jedna možnosť nevylučuje druhú.

V celom tom misíjnom kolotoči, v ktorom je absolútna neobyčajnosť šedým priemerom a v ktorom občas túžim (a tuším, že naivne) aspoň po jednom "obyčajnom" dni, sa tak občas zastavíme a stretneme - príde, kto môže. Stretli sme sa aj včera - v Tirane. Taký "slovenský deň". Len tak, byť spolu. Tešiť sa jeden z druhého a každý z každého :)

Stretli sme sa, aby sme sa navzájom povzbudili - ako to povedal don Pavel v kázni: "Ježiš sa nezľakol smrti. Odkázal tej líške, že bude robiť to, čo od neho chce Otec. Preto ani my nemáme dôvod ľakať sa, keď sa nám vyhrážajú, keď nevládzme, keď prídu pokušenia... Stačí plniť Otcovu vôľu."

Bolo nám ako doma. Možno aj preto, že tentokrát boli na stretnutí aj moji rodičia. Naša misionárska rodina mala pri seba tatka a mamku jedného z nás. Už druhýkrát - prvýkrát to boli rodičia sestry Rosity. A to viete, rodičia... tí okrem bryndze, medoviny či slovenského chlebíka prinesú aj kus domova...

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Ďakujeme za krátku reportáž. V tom každodennom boji, čo prežívate, sme v duchu a v modlitbách s vami. Nech Vás všetkých žehná Pán,a chcem Vás trochu potešiť slovami brata Rogera z Taizé.:

Už viac nie si sám
Ty, ktorý chceš dať svoj život pre Krista a pre evanjelium, pamätaj, že sním aj vo svojej vlastnej noci kráčaš k svetlu.
Zriekni sa teda pohľadu späť a kráčaj v šľapajách Ježiša Krista. Vedie ťa po ceste svetla. Povedal: " Ja som svetlo sveta". Chcel by si u mnohých ďalších pripraviť cestu Kristovi, zapáliť oheň dokonca i v noci ľudstva. Vieš, že Ježiš Kristus prišiel pre všetkých, nielen pre niektorých, zmŕtvychvstalý je spojený s každým človekom bez výnimky. Takúto katolicitu srdca Boh vložil do teba.
Necháš v sebe rásť vnútorný život, k torý nemá začiatok , ani koniec ?
V ňom dôjdeš k bránam radosti evanjelia, kde zapúšťa korene ľudská solidarita. Urobiť zem obývateľnou pre všetkých, nech sú blízko či ďaleko - to je jedna z krásnych stránok evanjelia, ktoré máš napísať svojím životom. Zabúdanie na seba a nezištnosť ti pomôžu odolávať uprostred prílivov a odlivov v udalostiach ľudskej rodiny. Budeš sa snažiť porozumieť a nenechať sa odniesť každou novou vlnou ?
Patríš k tým, ktorí sa delia i o málo , a atak prebúdzajú medzi ľuďmi krásnu nádej ?
Hoci nemáš takmer nič, si tvorcom zmierenia v tajomstve spoločenstva, ktorým je Cirkev ?
Povzbudzuje ťa spoločné nadšenie. Teš sa, už nie si viac sám - vo všetkom kráčaš cestou spolu so svojimi bratmi. S nimi si povolaný uskutočňovaať podobenstvo spoločenstva.
Pokoj v tvojom srdci skrášľuje život ľuďom, ktorí sú okolo teba. Sužovať sa starosťami, to nikdy nebola cesta evanjelia.Stavať vvieru na trápení by znamenalo budovať dom na piesku.Počuješ v každej chvíli tieto slová Ježiša Krista: " Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam... Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. " Keď ti na pleciach spočíva ťarcha neúspechu či skúseností, ktoré ti vzali odvahu, hlboký pokoj ti dáva ľahkosť, aby si mohol pokračovať v ceste.
Táto modlitba evanjelia je pre teba :
" Požehnaj nás, Kriste, nás a tých, ktorých si nám zveril. Zachovaj nás v duchu blahoslavenstiev, v radosti, v jednoduchosti a v milosrdenstve.".
Odoslané 29.10.2011 0:16.
Jarmila Semanová
Ďakujem Bohu za to, že Vás povolal do tejto služby.

Vám ďakujem za odpoveď na toto volanie - že ste vykročili a išli. A že ponad všetko slúžite a ohlasujete Dobrú zvesť.

Ste nádherní. Áno, Božia sila sa dokonale prejavuje vo vašich slabostiach.

Celé Slovensko môže byť na vás právom hrdé.

Oceňujem vašu odvahu, odhodlanie na službu, ochotu deliť sa s nádejou Evanjelia - deň za dňom svedčiť o Láske.
Odoslané 29.10.2011 9:54.
Vďaka, Jarka emoticon na ďalšom stretnutí - ak Pán dá, niekedy v januári - rád odovzdám. chcem len pošepnúť, že misionár nepotrebuje obdiv, ale pomoc. Najmä tú, ktorá prichádza vďaka zodradým kolenám...
Odoslané 29.10.2011 21:37 ako reakcia na Jarmila Semanová.