« Späť

Levočská pešia púť 2012

(1 Krn 29, 9 – 18 čítanie z príchodu pútnikov.)

Ľud sa radoval z dobrovoľných darov, lebo s veľkou ochotou srdca darovali Pánovi; aj Dávid sa veľmi radoval. Potom Dávid dobrorečil Pánovi pred celým zhromaždením a Dávid hovoril: „Zvelebený si, Pane, Bože nášho otca Izraela, od vekov naveky! Tebe, Pane, patrí veľkosť i moc, chvála, veleba a sláva, veď tvoje, Pane, je všetko na nebi i na zemi, i kráľovstvo; ty prevyšuješ všetko, si Najvyšší! Bohatstvo a sláva pochádza od teba, ty panuješ nad všetkým, v tvojej ruke je sila a moc a v tvojej moci je zveľadiť a upevniť všetko. Preto ťa my teraz zvelebujeme, Bože náš, a chválime tvoje slávne meno. Veď ktože som ja a čože je môj ľud, že sme boli schopní takto ti dať dary? Veď od teba je všetko a čo sme ti dali, máme z tvojej ruky. Lebo my sme pred tebou cudzinci a pútnici ako všetci naši otcovia. Ako tieň sú naše dni na zemi, bez nádeje.  Pane, náš Bože, celé toto množstvo, ktoré sme pripravili, aby sme tebe, tvojmu svätému menu, postavili dom, je z tvojej ruky a všetko je tvoje. A viem, môj Bože, že ty skúmaš srdce a ľúbi sa ti priamosť. Ja som toto všetko venoval v priamosti svojho srdca a teraz s radosťou vidím, že aj tvoj ľud, ktorý je tu, daruje ti s ochotou.  Pane, Bože našich otcov, Abraháma, Izáka a Izraela, zachovaj vždy takéto zmýšľanie srdca svojho ľudu a pripútaj ich srdce k sebe.

 

Dnes sa mi podarilo s farským spoločenstvom absolvovať viac ako náročnú púť na Levočskú horu. Tak ako sa hovorí, bez Božieho požehnania márne naše namáhania. Blízkosť Panny Márie sme mohli vidieť na vlastnej koži, keď sme kráčali z Levoče volalo nám mnoho ľudí že v Spišskej Belej padajú krúpy, tak sme krupobitie očakávali aj my. No naša nebeská Matka nás ochránila od krupobitia a tak sme mohli okúsiť len letný dážď, ktorý nejednému padol vhod. Najviac čo ma nadchlo na púti bol jeden farník ktorý má 76 rokov a držal krok somnou čo mám 19 rokov. Cesta tam aj späť bola krížom a na púti sme mysleli na farnosť, nových aj starých kaplánov, na zomierajúcich, na pútnikov, na nenarodené deti . . . Tých úmyslov bolo naozaj veľa síce niekedy sme spev prerušili smiechom ale aj to bolo znakom toho, že kráčame s radosťou za Pánom Ježišom.

 

Čo dodať ? Snáď len že nezabudnúť na budúci rok modré mariánske knižky a rád by som bol keby na budúci rok šlo ešte viac mladých na Levočskú púť.

 

Panna mocná, hviezda morská, Ty si naša milá Matka, Ty si naša nádej sladká.

 

Ondrej.

Ďalej