« Späť

Zas otrokom som sa stal

Zas otrokom som sa stal

Som obeťou dnešnej doby, rátam, nadávam a zle robím.

Som obeťou dnešnej doby,
rátam, nadávam a zle robím.

Nie je mi už úniku,
nieje cesta von,
preto sa niekde v kutiku,
rozpravam s Bohom.

Bože padol som, odpust prepac
nebol si mojim cislom jedna
teraz pokorne prosim
a sam sebe sa hnusim.

Spinavost je na mne dlhy cas,
zakryva obzor siroky.
Bud pri mne stale Boze,
z hlbky srdca krici hlas.

No pride skuska,
co robit vtedy mam,
azda budes zase len cislom dva
a zvacsi sa medzi nami dialava.

Dozic mi prosim dalsieho dna
nech mozem lutovat
a vdaka tvoje laske
kracat k tebe pozvolna.
 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Neprináleží mi hodnotiť úroveň tejto básne, lebo nemám na to „vzdelanie, preferencie“, proste cítim sa v tomto smere nekvalifikovaná. Viem len posúdiť obsah, ktorý ma nadchol, lebo je svedectvom sebareflexie v rozlišovaní, nie vystatovania sa v sile, ale človeka v skutočnej pokore hľadajúceho Boha. Pýcha sa usiluje takéto poznanie udupať, lebo si zakladá na vlastnom „ja“ natoľko, že sa necháva vtiahnuť do neprávd a nájdu sa, ktorí tomu ešte aj tlieskajú. Ďakujem, Roman, za skutočné duchovné obohatenie, ktoré mi dalo do života užitočné poučenie.
Odoslané 29.3.2012 7:34.
Odoslané 29.3.2012 10:10.
Skutočne krásne obsahom, podáva pravdivý obraz o tom, koľkokrát nám Pán odpúšťa a my sme predsa len recidivisti....preto nám treba oveľa viac pokory, ako v sebe nosíme.
Odoslané 29.3.2012 10:34.
Toto tvoje vyjadrenie si skutočne "ty". Potešila si ma. Nech ťa Pán požehnáva a dáva síl, na šírenie jeho pravej lásky, aby sme nezablúdili.
Odoslané 29.3.2012 11:14 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.