Veľmi dobre poznáme svoju úlohu na zemi a príjmame ju s láskou a oddanosťou Bohu. Je to tak zvláštne , bolestivé , zároveň tak upokojujúce a naplńujúce.  Sme ako vyhnanci , či poslovia na zemi ?  Vieme , źe nikam nikdy nezapadneme pre svoje pohĺady na svet , pre svoje názory , pre svoju jemnosť a silu , pre svoju lásku v srdci , napriek tomu ich s radosťou zo  seba dávame navonok , pretoźe mnohým pomôžu. Vieme , źe dáme šance nespočetne veľa krát ĺuďom , o ktorých by sa mnohí vyjadrili  źe  , ten človek si ju nezaslúži.  Prečo ? Jednoducho preto , źe ten človek potrebuje nájsť cestu a pevne sa zakorenit v Bohu a Jeho Matke Márií nielen vo svojom zamestnaní , povolaní , či poslaní ale Boha nosiť  všade vo svojom srdci , kam ideme , proste byť v ŃOM a dovoliť mu pôsobiť v nás ? Práve preto tie nekonečné šance a moźností. Presne tak , ako máme my všetci od Boha. Ak sa tak začne diať v tých ĺuďoch , stále nemajú vyhraté.  Čím viac sa duša túli k Bohu , tým väčšia intenzita zlého bude pôsobiť na nich.  Stále dávame šance , odpúšťame neúnavne , milujeme , pretože každý človek , ktorý sa snaźí potrebuje oporu a podporu , keď prídu zlé chvíle , ale akoby nás vtedy dávali  bokom.  Áno , uvedomujeme si , źe niektorí tomu hovoria  , źe nás vyuźívajú , my tomu hovoríme  , źe poskytujeme svoje rameno neúnavne , ako Kristus , nečakáme , kedy nás poźiadajú o pomoc , ak sme videli , źe je to akútne. Dávame ĺuďom  oporu , podporu , i keď vieme , źe je neskutočne zloźité pomáhať tým ĺuďom , pretoźe ak boli , alebo sú  zameraní viac na tento svet , nerozumejú , nechápu nás , a nám je síce   zloźité vyrozumieť im , keď nekomunikujú , źe mnohé veci taja v sebe , no komunikujeme  často s Máriou a Bohom a ako tak povedal raz jeden človek úsmevne. Beda muźom , ktorých miluje źena silne vnímajúca svoj  šiesty  zmysel a je vedená Duchom Svätým. Od  takej źeny  chlap  radšej zuteká , ale nie preto , źeby bola k nemu nepríjemná.   

Niektorí muźi to môźu vnímať , ako by źena vyźadovala od nich dokonalosť , popritom źene to ani na um neprišlo. Ani jediný krát , pretoźe dobre vieme , źe sme všetci len hriešni ĺudia a dobre  vieme , źe len láskou a odpustením sa dá viesť človeka svetlom k Svetlu.  Nejde o žiadnu dokonalosť , ide o  dosiahnutie úplného zasvätenia ĺudí pre Máriu , pre Boha.  Nikdy nie o to , aby iný sa stal dokonalým.  Áno , napriek  tomu , źe sme si vedomí , ako sa s nami  bude zaobchádzať , dávame Bohu svoje áno.  Vkladáme svoje áno do mamky Márie , pretože Jej ÁNO  je dokonalé a nepoškvrnené. Nás sa  hriech dotýka.  Preto , musíme ćo najviac chodiť na spoveď , ak sa cítime vyčerpaní , unavení. Napriek tomu sa vkladáme s nádejou , radosťou , pokojom a láskou. 

Je to nádherné poslanie vo svete , kde Cirkev sa otriasa vo svojích základoch.  Omše boli dostaćujúce niekedy , keď bol dostačujúci jeden ruženec. Dnes  musíme pristupovať s oveľa väčšou zodpovednosťou. Cítime sa , ako vyhnanci , nepatriaci v tejto zemi nikam , dokonca ani na túto zem , no je to len o uhle pohľadu , pretože celý čas sme v Srdci Boha , v náručí Márie , celý čas je Boh s nami , pri nás a v nás. Je to nádherný pocit a ten si nechceme dať vziať , načo sa iní pozerajú , ako na brzdu v našom źivote , ako na niečo , čo nám bráni v napredovaní a rozvíjaní sa.  No my to nepovieme , celý čas to drźíme v sebe , pretoźe je to naše súkromie preźívané denne s Bohom , aź také romantické , kde duša a srdce zaźíva neopísateľné chvíle.  A to si vziať nedáme.

Vďaka tým , ktorí sa snaźia svoje srdcia smerovať cez Máriu k samotnému Stvoriteľovi.  Sú to úžasní ĺudia. A čo keď padnú ? Tak padnú. Padáme aj my všetci , ale práve vtedy sú tak milí , keď si to začnú uvedomovať , ešte milší , ak to myslia vážne. 

Beh na dlhé trate ?  Možno. Niekedy.  No svoje bolestí , keď vnárame do Krvi Krista za tých ĺudí a tých ĺudí tiež , Láska Boha s Jeho Milosrdenstvom prúdi v nespočetnom mnoźstve na  nás.  Je to Nádherné.  Nedá sa to opísať , ale stojí to zato pokračovat naďalej v spolupráci s Máriou.  Sú to nopísateĺné chvíle.  Ak sme źiadaní o pomoc  , vloźíme sa  bez akýchkoĺvek otázok , pretože je to príležitosť  byť užitočným , potrebným na tejto zemi a ak zbožňujeme Boha , túžime a sme v ńom v dennom rozhovore mnohokrát. Mnoho , mnoho.  Sú to chvíle , ktoré sa nedajú ničím a nikým vynahradiť. Predstavte si , žeby takto fungovali manželské páry , to by bola pecka.  To by bola silná zbrań proti Zlému. Silné rodinné bunky stavané na Bohu a čistote  do uzavretia manźelstva.   ÚŹASNÉ.  

Tak čo ?  sme vyhnancami na tejto zemi , keď sa tak cítime ?     Nie.  Boh nás sem poslal a vedel prečo. Každému z nás dal špeciálnu úlohu , ktorú máme splniť , lebo nik iní to nedokáźe. Nik iní nedokáže splniť úlohu , ktorú Ti dal Boh na  plnenie  na tejto zemi , pretoźe Ty jediný , jediná si na to jedinečne stvorený , stvorená.  Už viete , akou úlohou poveril Boh vás ?

Nech si akýkoĺvek , akákoĺvek , nech je v Tebe čokoĺvek ,  máš  v sebe dušu , ktorú stvoril Boh a tak teda  je v nás a my v Ńom.  Čerpajte z neho stále źiviny pre svoju dušu , pre svoje srdce.

Uprostred teba je Pán, tvoj Boh, spásonosný hrdina;
zajasá nad tebou od radosti,
obnoví svoju lásku,
výskať bude od plesania.

Lebo ja som Pán, tvoj Boh,
čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím:
„Neboj sa, ja ti pomáham.“

Odtiaľ budeš hľadať Pána, svojho Boha, a nájdeš ho, keď ho budeš hľadať z celého srdca a z celej duše. 

To znamená , ak sa s celého srdca túźime snaźiť k úspechu , dajte si otázku. Ste ochotní vzdať sa svojej najväčšej slabostí , či hriechu ? Alebo v kútiku srdca , podvedome chcete slasti hriechov , zaźívať ďalej , ba ich vyhĺadávať ?  Pokiaĺ ich celkom nestopnete v podvedomí , vo svojom srdci , kladiete Bohu bariéru dostať sa na miesta vášho vnútra , kde je tma.  Celkom sa oddať Márií , celkom sa oddat Bohu.  To je poslanie kaźdého človeka z nás na zemi.  Prečo ?  Pretoźe Boh prišiel volať chorých , nie zdravých. Prišiel volať slabých , hriešnych ,  recidivistov , nie dokonalých , pretoźe TÚŹI  na nás vylievať  hojné mnoźstvo svojho Milosrdenstva. Nie na dokonalých a preto je  bolestné , ak niektorí vyžadujú   od iných dokonalosť.   To človeku  nikdy na um nesmie prísť , źe žiadať od niekoho dokonalosť. Takou mojou obľúbenou vetou pre tých , ktorí vyžadujú od iných dokonalosť je , že ak sa im nepáči správanie človeka napriek snahe , tak nech svoje reklamácie obracajú na Boha. Boh nás všetkých stvoril a takých , akých nás chcel mať.  My sa máme v priebehu púte snaźiť  o čo najuźšie spojenie sa s Bohom , niektorí v manźelstvách , niektorí v zasvätenom źivote , niektorí osamote , no všetci si tak vzájomne pomáhať spôsobom , ktorý  bude láskou , svetlom , spôsobom , ktorým nás vedie Boh. Cestou Milosrdenstva.  Všetci potrebujeme  Milosrdenstvo , všetci potrebujeme ísť k DOKONALOSTÍ. A to zopakujem. My nedokonalí ísť k DOKONALOSTÍ.   Požehnaný zvyšok dńa vyprosujem.