« Späť

Som katolíčka s protestantským srdcom

Som katolíčka s protestantským srdcom

Bola tu taká otázka.....

heartEj, nesiem ja len kožu na trh, ale nebudem asi iná.Teda pokoj a dobro, sestry a bratia. Všetkých vyznaní.

Bol tu dotaz, či môžu byť takí. Som. A nebojím sa ani nehanbím, lebo.....

Rodina zmixovaná. Teda, keď som bola malá. Babky a dedovia chodili do chrámov, kostolov, synagôg, cerkví, modlitební....

A narodila som sa jednému evanjelikovi a jednej katolíčke, ktorej mama bola židovka.

Na mojom prvom krstnom liste bolo: českobratrská církev evangelická, ale v škole sme mali len husitské náboženstvo. Otec  pokrčil ramenami , do katolíckeho sme nesmeli a mama povedala- radšej toto ako nijaké.

Čo sme sa učili? Biblické príbehy! A tie som ľúbila z celého srdca ešte viac ako rozprávky. Pán farár ich vedel tak majstrovsky rozprávať, že sme nedýchali. A potom už nebolo nič......Ke´d sme prišli na Slovensko, otec ma dal na evanjelické. Zasa to isté, ale už pre pubertiakov. A opäť farár so zlatým srdcom.

Lenže...a čo mladé zutekalo....a ja som ostala sama ako prst....

Keď ma prijali na vysokú školu, začala som vážne hľadať.Lebo z marxizmu ako filozofie som si začala robiť vrtuľu....toto má človeka niekam viesť? A prečítala som si knižku o Edite Steinovej. To bola bomba! Čítala som to pod perinou a na WC, lebo mi to zakazovali- viac som o tom napísala v jednej knižke, ktorú už nedostať.

A rozhodla som sa urobiť to čo ona, teda: dala som sa bez pípnutia celej rodine pokrstiť na katolícku vieru. Totiž v nedeľu som chodiavala po kostoloch  a  Pán Ježiš mi vlial presvedčenie, že v chlebe a víne je prítomný, ve´d to sedelo, veď to je v každej Biblii....a ja som videla, že moji priatelia chodia každú nedeľu po takúto posilu. Veľmi okúňavo som z nich ťahala odpovede na ožehavé otázky, ale keď mi povedali, že v spovednici neutínajú hlavy, ba že tam aj poradia, rozhodla som sa.

Tešila som sa, že v chorobe môžem prijať ako posilu pomazanie chorých. Že biskupi majú apoštolskú nástupnosť. Že cirkev musí mať Petra. Kde ho nemajú, trieštia sa veriaci na desaťtisícky spoločenstiev.... sto ľudí, a už nová sekta...

Nuž, som katolíčkou , čochvíľa päťdesiat rokov. Mám veľa priateľov medzi žijúcimi a nadchli ma svojim príkladom svätí....

Prečo s protestantským srdcom?

Pretože som s otvorenými očami a srdcom sledovala koncil.....dostala som sa k materiálom...a mnohé z toho, čo tam bolo, ma nadchlo, ako to vedie k zbližovaniu....Sv.Otca Pia XII. som nepoznala, povedali mi len, že zachránil veľa židov. Ale počnúc Jánom XXIII   som si ctila a ľúbila všetkých....

Pretože som Pannu Máriu milovala a milujem predovšetkým takú, aká je vo Svätom písme-viac, ako tú, čo vykresľujú súkromné zjavenia. Milujem ruženec, ale premňa je to suma Písma a nie odriekanie.....najradšej sa ho modlím sama....odpustite mi to. Pretože uctievam svätých a milujem ich, ale ideálom je Ježiš....

Pretože sa neviem zmieriť s inkvizíciou a s holocaustom.

Pretože si myslím, že zrelí muži, osvedčení v kresťanskom živote, by mohli byť svätení i za kňazov, nielen za diakonov,veď kňazi východného obradu nie sú o nič horší ako naši,,,,,

Pretože milujem protestanstskú hudbu, od jednoduchých piesní až po majestátne Bachove diela.

Pretože neverím v očistec ako miesto tisícročných múk, ale ako proces, kde uznám , že nie som hodna Ježišovej lásky, kde mi on ako dar dá pocítiť hnus mojich hriechov, ale potom ma objíme.

Pretože si stále myslím, že po päťdesiatich rokoch od koncilu a množstve vydaní Svätého Písma je tu čas, aby ho každý začal čítať a nespoliahal sa iba na to- ve´d mi to farár vysvetlí z kancľa. Boh ho adresoval nám, brat, sestra, nielen duchovnému.

Pretože sa modlievam aj inak ako: za obrátenie hriešnikov: Otče náš, Zdravas, Sláva, za pokoj vo svete: Otče náš, Zdravas, Sláva, za uzdravenie tety Malatinskej :Otčenáš, Zdravas ,Sláva.....

Modlím sa vlastnými slovami, chválim a prosím Pána a týmito cirkevnými modlitbami končím svoje modlitby. Hoci Boh vie, čo potrebujem a nemusela by som mu to hovoriť vlasnými slovami- cítim potrebu.

Pretože sa dobre cítim v zhromaždení, kde pri prosbách veriacich prosianielen za všeobecné úmysly, ale aj za veľmi konkrétne a komunita odpovie: Amen.

Ale srdce nie je rozdelené! Len si prajem veľa porozumenia a zmiesť zo sveta útoky,a posmech, a súdy.....viem, že je to útópia, ale ak každý urobí aspoň krôčik.... večnosť už začala, tá nebude až po smrti..

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Aj ja raz taký napíšem, keď budem veľká ;)... potešilo veľmi!
Odoslané 5.11.2012 19:58.
Jarmila Semanová
Maruška,

vďaka za Tvoje zdieľanie sa.

Veľmi si cením a vážim Tvoju odvahu, úprimnosť a otvorenosť.

Zvlášť ďakujem za uverejnenie Tvojej vlastnej kresby. Si umelkyňa.
Odoslané 5.11.2012 20:46.
velmi zaujimave, pekne vyjadrenie svojho názoru. emoticon
Odoslané 5.11.2012 21:19.
Krásne si to napísala Irmuška. Nie je čo dodať, tiež by som chcela takú vieru.
Vďaka za svedectvo, vďaka za teba, vďaka! emoticon

PS: ten obrázok, to si vari sama tvorila? Páči sa mi veľmi.
Odoslané 5.11.2012 21:23.
aj mna tento blog neskutocne potesil. :-) :-) :-)
Odoslané 5.11.2012 21:29.
obrazok je Irmuskin? Tak to mam dvojnasobne velku radost. :-)
Odoslané 5.11.2012 21:39 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Áno.

Je to jej vlastné dielo.
Odoslané 5.11.2012 21:42 ako reakcia na Veronika Florkova.
Nádherné, Mária Irmuška:0)))))))) Som šťastná, že som ťa spoznala a teším sa z tvojej krásnej viery! S biblickými príbehmi som sa stretla neskôr už ako dospelá - je to úžasné - už dávno si "pomáham" s literatúrou od bratov a sestier evanjelikov aj protestantov, pravoslávni a grékokat. majú nádherné liturgie, mám rada , k židovským stránkam som sa dostala nedávno - študovala som niektoré pekné stránky na nete kvôli návšteve Izraela - bola som milo prekvapenáemoticon Nič neškatuľkujem, učím sa a dopĺňam si vedomosti a osekávam moju katolícku sebaistotu - je to ako keď odchádzame z domu, a zistíme, aký veľký a krásny je svet okolo nás, a zároveň znova obdivujeme vlastnú rodinu (aj cirkevnú), veď Boh je pre každého človeka a miluje každého
Odoslané 5.11.2012 21:48.
Boh je úžasný!!! Ďakujem mu za nádhernú paletu veriacich ľudí! Som šťastná, že smiem byť v kat. cirkvi, ktorá ma spoľahlivo vedie a obdarúva od mojich detských liet! Som vďačná za dary, ktoré som dostala a stále dostávam jej prostredníctvom! Viem, Komu som uverila a viem, kde je môj domov:0) Nech ťa žehná Pán a ochraňuje a sprevádza jeho drahá Matička!
Odoslané 5.11.2012 21:59 ako reakcia na Mária Künzl.
Odoslané 5.11.2012 22:00.
Dovolím si - hoci nemám naspievané video- zverejniť krásnu evanjelickú pesničku, ktorú v Nemecku poznajú aj v mnohých katolíckych chrámoch.
My sme sa ju učili v kralickej bibličtine:
"Ó, UJMI RUKU MOJI
A VEĎ MNE SÁM.
NA CESTĚ ZDE A V BOJI
AŤ NEKLESÁM.
JÁ NEVÍM SOBĚ RADY
Ó PANE MŮJ!
TY SÁM MNE POVEĎ VŠADY,
VŽDY PŘI MNĚ STŮJ.

A túto krásnu pieseň - mám ju i v nemčine i slovenčine- som si dala zahrať a zaspievať ležiac na zemi pri večných sľuboch. Dáva mi silu v pokušeniach a slabosti.
Odoslané 5.11.2012 22:36.
Majka,ďakujem za tvoje vyznanieemoticon
Odoslané 5.11.2012 23:46.
Krásne vyznanie. Ďakujem aj ja. Tak takýto podobný „katolík s protestantským srdcom“ som aj ja. Tiež som sa narodil v rodine, kde rodičia boli iného vierovyznania. Mňa „po otcovi“ dali pokrstiť v evanjelickom kostole. Až v dospelosti, keď som Boha spoznal bližšie som požiadal o krst v Katolíckej cirkvi. Tiež ako ty som študoval mnohé pre mňa nové dokumenty, porovnával jednotlivé dogmy, čítal pápežov. Dosť mi pomohli knižky vydané redemptoristami, ako napríklad od Scotta a Kimberly Hahnových Naše cesta do katolické Církve, od Karla Keatinga Čomu skutočne veria katolíci? s podtitulom 52 odpovedí na bežné mylné predstavy, alebo aj Prekvapila ich PRAVDA od Patricka Madrida o svedectvách jedenástich konvertitov, ktorá podávala biblické a historické dôvody prečo sa stali katolíkmi. Priznávam, trochu som mal problém prijať Máriu za svoju Maminu. Jeden kňaz o mne raz povedal, že som málo katolícky. Máš pravdu aj u mňa je ideálom Ježiš. Netúžim navštevovať miesta zjavenia, aj keď tento rok som bol s rodinou v Litmanovej a bolo super! S holokaustom sa asi nikto nedokáže zmieriť a inkvizícia je téma na veľmi dlho. Veľmi pekne a nezaujato faktograficky o tom prednášal môj biskup Haľko. V mojom poznaní bolo veľa vecí komunistami zdeformované. Aj ja milujem protestantskú hudbu chváliacu nášho Boha. Tretí deň, ale najmä skupina Mariána Lipovského Timothy.... u nás to stále fičí. V mojej knižnici je tiež veľa kníh od protestantských autorov. Už som tu na MK písal, že mi je blízky John Eldredge. Aj môj postoj k očistcu je taký istý ako tvoj. Áno, súhlasím aj s tým – je čas čítať Písmo. A nielen jeho časti, ale celé! Keď som ho prvýkrát prečítal celé podľa ročného plánu, dostal som krásny ucelený pohľad na dejiny spásy. Odporúčam - kto ste ešte nikdy neprečítali Písmo celé. Moja prvá biblia bola evanjelická od starej mami, ale doma máme aj rôzne ďalšie preklady. Blízke sú mi nové formy evanjelizácie. Nebeský Ocko ma volá do služby v evanjelizačných kurzoch Objav Krista. S našim spoločenstvom už teraz pripravujem ďalší kurz, ktorý v Šaštíne rozbiehame hneď na začiatku nového roka. Ale všetko čo robím – robím z milosti Božej. Veľmi sa tomu teším, lebo Ježiš nám dáva už v tomto čase zakusovať krásne ovocie z tejto evanjelizácie. Život s Ježišom je niečo úžasné!
Odoslané 6.11.2012 8:57.
Mária Irma, ďakujem za toto vyznanie. Nádhera!

Túžim po jednote medzi Cirkvami, ale niekedy mám pocit, že pri ľuďoch bijúcich sa do pŕs, že mimo ich denomináciu niet spásy, strácam nádej, že to bude reálne na zemi. V každom prípade: Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak aj na zemi. A raz ta jednota príde - v nebi emoticon. Škoda zatiaľ tej energie minutej na žabo-myšie vojny a ťahaniu sa za slovíčka.

Bol som pokrstený ako katolík a potom som sa rozhodol byť ním, aj keď na niektoré témy človek naozaj potrebuje "vieru". Zároveň mám aj bázeň pred Božím konaním v protestanských zboroch a veľa sa učím o chodení vo viere a láske od niektorých mojich priateľov protestantov.
Odoslané 6.11.2012 10:05.
možno hlúpe rýpanie, ale čo je protestantské na tých veciach, ktoré sú pod tým vymenované?

Mať "protestantské srdce" je asi nová cool móda, ja sa ale nepripájam. Radšej sa snažím o katolícke - podľa tohto článku to znamená, že suchopárne odriekam zdravasy a otčenáše, Písmu sa vyhýbam a inkvizíciu a holokaust hlásam kade chodím.
Odoslané 6.11.2012 10:25.
Naozaj hlúpe rýpanie, prepáčte....isteže, nemusí mi každý lichotiť. Ja som Vám nič neurobila a chcela som iba poukázať na to, z akého prostredia vychádzam. Ale veď sa nepoznáme, tak sa nič nestalo.
Odoslané 6.11.2012 10:50 ako reakcia na Peter Rusyniak.
Peťo ahoj, tento článok je reakcia na toto slovné spojenie z inej diskusie, kde som sa spýtal čo v praxi znamená byť "katolíkom s protestantským srdcom". Lebo bol prisúdený niekomu, kto má ale zásadne iné názory na život vo viere ako nám ich vysvetľuje Učiteľský úrad Cirkvi. (ako príklad: podľa neho Ježiš zrušil služobné kňazstvo...) Jedna odpoveď znela, že je katolík, lebo bol takto pokrstený a potom sem Mária-Irma pridala takéto vysvetlenie. Keď som si ho prečítal, zistil som, že TAKÝTO protestant som aj ja. :-) Teda niekto s koreňmi a rodinou evanjelika, niekto kto sa snaží správne naplno žiť to čo nás učí Katolícka cirkev a popritom nemá predsudky voči iným. Dokonca vie o tom rozmýšľať. Avšak nič to nemení na tom, že ťažko znáša, keď na jeho aj keď nie biologického, ale duchovného otca, či mamu niekto nakydá a potom sa ešte dozvie, že vlastne nedokáže nad tým uvažovať lebo je zabednený v priestore, do ktorého ho napasoval niekto iný. Rozumej miestny farár.
Odoslané 6.11.2012 10:53 ako reakcia na Peter Rusyniak.
tak skúsim trochu inteligentnejšie rýpanie emoticon

Ak "protestantské srdce" znamená modliť sa aj inak ako Otče náš, Zdravas, Sláva a používať aj vlastné slová, čo potom znamená" katolícke srdce"? Dookola omieľať tieto modlitby?

Ak "protestantské srdce" znamená nevedieť sa zmieriť s inkvizíciou a holokaustom, čo potom znamená katolícke srdce? Chváliť tieto veci? (A... zahrnutie inkvizície chápem, ale čo tu robí holokaust?)

Ak "protestantské srdce" znamená túžbu, aby všetci čítali sv. Písmo, čo potom znamená "katolícke srdce"? Že Bibliu necháme len pre pána farára?

Atď...

Síce Ste to tak nenapísali (a verím, že ani nemysleli), ale jednoducho to takto z toho vyplýva.
Odoslané 6.11.2012 11:30.
No... na SK stále občas platí pravidlo, že ak sa človek modlí spontánne, číta Bibliu aj sám a má napr. históriu Kat. Cirkvi svoj názor... je zrazu zaradený medzi tie "rizikové" katolícke ovečky emoticon. Možno preto.. ale podtón tohto blogu nebol o rýpaní, rozhodnie nie je ani akokoľvek antikatolícky - aspoň pre mňa.

Myslím, že je fér povedať na rovinu, že z tých niečo cez 80% katolíkov na SK spadne do tej kategórie "katolícke srdce" v negatívnom poňatí dosť veľká časť... a tá časť bude ukazovať prstom na tých s "katolíckym srdcom" v pozitívnom slova zmysle emoticon ako na divných. Aj sa to deje.

Iste, je smutné, že aby katolík opísal svoj osobný vzťah s Bohom, je tak trochu nútený použiť spojenie "Katolík s protestantským srcom" emoticon - ale podľa mňa to nanešťastie vcelku vystihuje slovenskú realitu. Nie paušálne, nie názor všetkých katolíkov, určite nie učenie Katolíckej Cirkvi k spomenutým témam - ale vystihuje to, čomu mnoho katolíkov na SK dnes proste verí a dá si aj oko za to vypichnúť, a všetkých, čo to vidia inak, odpíše s titulkom "protestanský duch." Ja osobne som sa tým skutočne stretla, takže nehovorím teoreticky, ale úplne prakticky. Preto cíteniu p. Irmy plne rozumiem a stotožňujem sa.

Pre mňa je pointa, že to, čo učí Katolícka Cirkev je nádherné, hlboké, plné, požehnané... ale mnohokrát jednoducho nežité tu v našej krajine, vyučované ani odporúčané kňazmi (opäť zdôrazňujem nie všetými a nie všade, ale často...). V tomto zmysle, Peťo - moje povzbudenie posilňovať pravdivú katolícku identitu, my Slováci v tom naozaj máme kam rásť. Je veľa priestoru pre väčšiu integritu toho, čo povedal II. Vatikánsky koncil, v živote a realite našej KC na Slovensku. Všetci máme kam rásť a hľadať hĺbku a krásu toho, čo sme zdedili a máme. Som si istá, že by sme poväčšine dospeli k tomu, že to, čo máme s Pánom, nie je "nekatolícke" a už vôbec nie protestantské ;). Snáď je to čo najviac Božie.
Odoslané 6.11.2012 11:40 ako reakcia na Peter Rusyniak.
Janka,
"ale mnohokrát jednoducho nežité tu v našej krajine, vyučované ani odporúčané kňazmi (opäť zdôrazňujem nie všetkými a nie všade, ale často...)

Ach, keby sme len všetci, naozaj všetci žili podľa ideálu Ježiša. :-) Ale my (a určite aj všetci kňazi) si vždy pri spytovaní svedomia znovu a znovu uvedomujeme, že nežijeme podľa jeho vzoru. Sme náchylní na robenie zlého. A keďže naše oči pozerajú smerom od nás, častejšie vidíme ako nedobre žijú tí iní. Ešte že si spytujeme aj to naše svedomie :-)

A ak chceme zmeniť tento svet - začnime byť tou soľou, kvasom. Začnime u seba. Ako Jožko Greš krásne napísal, budujme pevné mosty - potom bude môcť po nich prejsť aj ťažká pravda.

Napadlo mi, ako sa v kostoloch ženy sťažujú na svojich mužov, ktorí do tých kostolov nechcú chodiť. No ale dievčatá, vytvorili ste vari modlitebné skupinky za obrátenie svojich mužov? Frfľanie nestačí :-)))

Jani dobre píšeš: "Všetci máme kam rásť a hľadať hĺbku a krásu toho, čo sme zdedili a máme."
Janka pekný požehnaný deň!
Odoslané 6.11.2012 12:01 ako reakcia na Janka Guričanová.
Ukazujem 1 - 20 z 47 výsledkov.
z 3