...Myslím že dnešný spôsob evanjelizácie nieje príliš dostatočný na to aby dokazal získať záujem súčastného, racionálne zmýšľajúceho človeka.

Hovorí sa, že nikto nie je dokonalý, ľudstvo a každý človek, malý veľký  žltý či zelený, každý vo svojej prirodzenosti skrýva nejaké chyby, nedostatky.

Preto aj všetko čo robíme, do čoho sa púšťame naše činnosti projekty taktiky, nebudú nikdy stopercentne dokonalé, vždy to bude mať svoje muchy. Čo ale môžeme spraviť je to, že si zoberieme mucholapku a postupne sa pokúsime tých múch čo najviac vychytať :)

Ako vieme aj dnešná evanjelizácia a mnoho jej podôb sa muchami len tak hemží. Preto chcem tento článok venovať téme ohlasovania dobrej zvesti jej spôsobom a tiež nadviazať na  tému predošlého blogu "vitajte v roku 2012" kde som sa znovu prehodnotenia celého prístupu k systéme súčasnej evanjelizácie.

Choďte a hlásajte...

My všetci, ktorí sme mali to šťastie vo svojom živote nájsť Boha, reálne ho spoznať a prežiť na vlastnej koži, ktorým sa dostala tá milosť objaviť veľké tajomstvo daru života - Našou povinnosťou je ísť a odovzdávať to opäť ďalej a ďalej. My sme tí ktorí maľujú jeho obraz jeho podobizeň, ktorá bude prezentovaná pred celým svetom, pred zástupmi oči verejnosti.Od nás záleží čí to bude skvostný obraz odrážajúci TO, čím nás Pán očaril, s čím si nás získal. Alebo to bude iba nepodarená vec, čo bude pripomínať skôr karikatúru, ktorá bude na smiech.Predstavme si, že človek je vo svojich vedomostiach o Bohu na nule a jediná hodnota ktorú nadobudne, bude hodnota preposlaná informácoiu od nás. Uvedomujeme si aká to je zodpovednosť?  Vieme že opísať niekoho takého ako je Boh, je velmi ťažké. No napriek tomu spôsob akým maľujeme jeho tvár je veľmi nezodpovedný  polovičatý, ťažko pochopiteľný pre diváka. Čím vytvárame namiesto slávneho obrazu, iba smiešnu karikatúru. A tak vo veľkej výstavnej sieni namiesto majstrovského diela visí iba krpatý nepodarok, ktorý namiesto slávy veľkého majstra, odráža skôr iba niečo nelogické a primitívne. Ľudia chodia okolo a krútia hlavami. My sa na nich pozeráme a čudujeme sa medzi sebou nad nezáujmom spoločnosti. Obviňujeme svet z jeho straty túžby po vyšších hodnotách.

Veď kto by za takým obrazom vôbec šiel ? Kto by chcel mať za boha niečo takéto, vôbec sa  ľudom nečudujem. Ak by sme stáli na ich mieste rovnako by sme nad výstavou krútili hlavami. Vôbec sa nečudujem  keď si z času na čas vypočujem ľudí z okolia rozprávajúcich o svojom obraze viery ktorý v sebe nosia. S takýmto “dielom“ sa vôbec obdivujem ich toleranciu.  Kto by bol ochotný cestovať za takou karikatúrou, za nelogickým poloverným, neúplným, komicky pôsobiacim "idolom"  Kto je ochotný nasledovať niekoho takého?

Samozrejme že v každom prípade sa niekto nájde. No logicky v tomto zástupe budú  iba ľudia zo slabšou mysľou, ktorá im dovolí tento maglajs „zjesť“  jednoduchšíe-myseľní ľudia z rôznych vrstiev na okraji spoločnosti. Alebo nejakí bystrejší jedinci v zúfalej fáze života, chytajúcich sa každej slamky. Samozrejme aj títo ľudia sú veľmi dôležití. Je to jedno z

 najhlavnejšich jeho cieľov - evanjelium zlomených. No zdá sa mi, že cela snaha evanjelizácie sa počas rokov vytvarovala iba do tejto primitívnejšej podoby ušitej na mieru vyššie uvedenej skupiny. Tento „štýl“ sa stal počas rokov naším zaužívaným vzorom a skôr než sme sa stihli uvedomiť že India alebo Afrika sa začína už  za okrajmi nášho mesta. Náša maliarska štylistika pre ludi v našom okolí nebola dostatačujúca. Preto aj dnes v našom okolí dokážeme osloviť jedine skupinu ľudí  ktorým sa do istej miery naše „umenie“ ešte zdá byť príťažlivé.  No na priemernú vrstvu racionálnejšie zmýšľajúcich ľudí  naše "majstrovské dielo"  hodnoty nedosahuje.

 ( pokrač. evanjelizácia vs. súčastnosť 2 )