« Späť

Zázraky, ktoré sme zažili počas svadby

Zázraky, ktoré sme zažili počas svadby

Stav sa stále zhoršoval, ale s Evkou žili sme v takej základnej istote, že Pán sa na tejto záležitosti chce osláviť. Ešte v piatok ako zanášala zákusky do hotela, kde mala byť svadobná hostina, krívala a v kolene cítila ostrú bolesť v závislosti na tom, ako dlho ho zaťažovala. V piatok, deň pred svadbou vrcholil modlitbový zápas

 

Povzbudenie pre manželov a nielen pre nich

Vnímali sme to ako Božiu vôľu

Manželstvo je spoločenstvo muža, ženy a Boha, v ktorej sa zosilneným spôsobom môže navzájom komunikovať láska. Trojuholník, ktorý má viesť k plodnosti, čo sa týka služby manželov navzájom, služby navonok spoločnosti/-čenstvu a vzniku nového života. Povolanie do tohto stavu je povolaním prirodzeným, pretože Boh nechcel, aby muž (žena) bol/la sám/sama. Stvoril teda človeka ako muža a ženu (Gn 1:27c) a predurčil ich na vzájomnú jednotu a dopĺňanie sa. Ak zostane muž oddelený od ženy, bude mu niečo chýbať a tak isto ak žena od muža (môže to však zaplniť Boh – pozn. pre slobodných). V tomto „dvojvydaní“ človeka videl Stvoriteľ nádherné dielo svojich rúk: veľmi sa mu potešil, ako sa mu podarilo (Gn 1:31). Stvoril ich rôznych, potrebujúcich sa navzájom. Tu, pri dvanástom výročí nášho manželstva, by som na povzbudenie pre snúbencov a či už manželov, chcel napísať, ako to bolo s nami.

Začiatok. Na začiatky boli modlitby. So Spoločenstvom pri Dóme sv. Martina (SpDsvM) v Bratislave som sa zoznámil v septembri 1999, moja (teraz už) manželka Evka o čosi skôr (marec 1996, Oto Németh). Ako čerstvý absolvent letnej evanjelizačnej školy (august 1999) som hľadal spoločenstvo živých kresťanov. A Boh ma voviedol do tohto. V tom období Duch, ktorý hovorí Cirkvi, ukázal Spoločenstvu, že sa má modliť za spoznávanie mužov a žien navzájom a vytváranie partnerských vzťahov. A tak po jednom agapé v októbri toho istého roku (stredajšie stretania boli vtedy v Quo vadis v Bratislave) tesne pred odchodom na vlak do Piešťan (pochádzam totiž z tohto mesta, aj v ňom žijem) som sa ešte zoznámil s jednou príjemnou ženou, ktorá ma zaujala živosťou, úsmevom a tým, že si ma pamätala – ako tvrdila, že sme spolu chodili do škôlky. Na to som odpovedal, že je to nemožné, pretože ja nie som z Bratislavy (myslel som, že to príjemné dievča je z tohto mesta). Ona však menovala jednu škôlku v Piešťanoch, o ktorej sa až neskôr ukázalo, že som do nej skutočne nejaký čas chodil. Bolo to prekvapivé a zároveň veľmi milé. Pre zvedavých prezradím aj čosi „intímnejšie“: nielen že sme do nej spolu chodili, ale sme v nej aj spolu spávali na susedných postieľkach. – Naše zoznámenie teda obaja berieme ako výsledok modlitieb za vzťahy SpDsvM.

Pokračovanie. Partnerka mi neskôr hovorila, ako na ňu zapôsobil spôsob, akým som začal našu hlbšiu známosť: nehovoril som o „chodení spolu“, ale som jej ponúkol čas na spoznávanie, to sa jej veľmi páčilo. Toto obdobie bolo poznačené „tvrdým“ odpustením, pretože ak sme chceli ísť ďalej, museli sme sa prijať takých, akí sme (určite nie ideálnych) a odpustiť si súčasné ako i minulé viny. Nebolo to ľahké. Od januára do marca, kedy sme sa na dva týždne rozišli, sme sa viac hádali, ako normálne rozprávali, ale, čo je dôležité, stále sme sa spolu modlili. Nezhody však postupne naberali na intenzite, až vyvrcholili rozchodom. Tu chcem poradiť párom, ktoré vedia, že sú určené spolu, ale predsa sa rozídu, jeden spôsob, ako znovu oživiť vzťah: ten rozumnejší?, s väčšou zodpovednosťou?, nech požiada ústne alebo listom o odpustenie za veci, ktoré urobil on a pri tom ani len nespomenie chyby, ktoré urobil partner. Tá druhá časť je veľmi dôležitá. (To však vôbec neznamená, že ten druhý ich neurobil: ba možno sú ešte väčšie, ako tie, za ktoré on prosí odpustenie.) Ide o to, priznať si len svoje chyby. (A dúfať, že Boh usvedčí z chýb aj toto druhého: obyčajne to tak aj naozaj potom je.) Ja som toto urobil, vzájomne sme si odpustili a vtedy sa začal ozajstný proces spoznávania a zlaďovania. Medzitým si ma Boh ešte na dva mesiace povolal do House of the Open Door Community do Childswickhamu (UK), lebo mi chcel niečo dôrazne povedať, no a potom som už naplánoval zásnuby na február 2001.

Záver. Zásnuby sme mali v jezuitskom kostole v Piešťanoch. Obrady zásnub viedol Emil Váni, SJ bývalý provinciál slovenských jezuitov, zlatý človek. Evke som kúpil pekný zlatý prstienok s bielym očkom. A svadbu sme určili už vtedy na 22. septembra 2001. Postupne sa však začali zosilňovať útoky Zlého na náš vzťah zvonka s úmyslom ho rozbiť. Diabol pracuje proti jednote a pracuje na rozdelení vzťahov. Tí, ktorí sa do tejto rozbíjačskej aktivity postavili, možno ani netušili, že sú v jeho službách a preto nech im to Pán odpustí. V každom prípade sa tlaky týchto síl na konci augusta a začiatkom septembra tak zintenzívnili, že to bolo ozaj neúnosné (do toho prišla aj strata mojej práce), že sme dokonca začali uvažovať s odložením svadby (a teda s vedomím, že by nebola možno nikdy), ba s úplným rozchodom. Keď som si kupoval svadobný oblek, zaobstarával obrúčky a dával tlačiť svadobné oznámenia, držala ma len viera v to, že Boh tento vzťah chce a tak isto manželstvo, čo mi jednoznačne povedal v komunite v Anglicku (HOD). Tam mi úplne špecifickým a osobitným spôsobom povedal: Two are better than one (Ecclesiastes 4:9) Čiže: Dvaja sú na tom lepšie, ako keď je človek sám. (Kazateľ 4:9) Ja som to vnímal ako ukázanie cesty, božieho plánu pre našu spásu. (Pozn. Súčasťou prípravy bola aj naša generálna spoveď. Ak ste v páre katolíci, odporúčam tento krok snúbencom veľmi vrúcne.)

Vyvrcholenie. Dva týždne a zopár dní pred dátumom svadby vonkajšie (istí členovia rodiny) i vnútorné útoky tak kulminovali, že sa celková situácia začala nakláňať na stranu, že svadba nebude. Bol som vtedy doma sám a chodil som po byte a rozmýšľal a rozprával sa s Bohom: Ako to? Veď ty si to chcel... a teraz krátko pred termínom sa všetko zrúti?... nerozumiem tomu... Nechápem... Čo mám robiť? V kuchyni na stole a pod stolom boli pripravené orechy na koláče a zákusky, čo sa mali piecť. Tak som sa pri nich zastavil a pozerám na ne a tu som dostal slovo: Preukáž teraz svoju vieru, či veríš, že to Boh chce vašu svadbu a začni ich rozbíjať (pravda, keby svadba nebola, nebolo by treba zákuskov a nebola potreba ich ani rozbíjať; boli totiž ešte v mechoch v škrupinách). A nebude to bláznovstvo: rozbíjať orechy a pripravovať ich na svadbu, keď sú všetci proti a i my dvaja sme začali pochybovať, Bože?! Nie! Ty si sľúbil svoje požehnanie! Tak som si sadol a začal tĺcť orechy a to veľmi intenzívne a s chuťou. Spomenul som si na proroka Jeremiáša, ktorý kúpil pole, keď babylonské vojsko stálo pred bránami Jeruzalema a išlo ho zničiť – ako svoju neochvejnú vieru v slovo Jahveho, ktorý spolu so skazou prisľuboval aj budúcu záchranu z babylonského zajatia (Jer 32). A tak som tĺkol orechy a myslel na Jeremiáša. Nebolo mi veselo, ale tým rozbíjaním som sa akosi potešil.

Zaujímavé, po tomto tlčení orechov prišiel obrovský zlom do celej záležitosti, sily, ktoré pracovali na rozbití nášho vzťahu, akoby zmizli, ba sa daní ľudia obrátili k nám s úplne „novou tvárou“. Nechcel som veriť vlastným očiam a ušiam, že to je možné, že všetky zlé poviazania sú prelomené. A tak až niekoľko dní pred svadbou sme začali rozdávať svadobné oznámenia a pozývať ľudí na obrady.

Ale Boh sa chcel ešte intenzívnejšie osláviť na našej svadbe a preto dopustil niekoľko malých – veľkých problémov. Jedným z nich bolo, že organista v malej kaplnke nám odmietol hrať, pretože nesúhlasil so spevokolom mladých, ktorí nám chceli spríjemniť obrady. Najhoršie, že bol zároveň aj jediným a „zvrchovaným“ kostolníkom a riskovali sme, že nájdeme kaplnku v sobotu o 15:00 zavretú a bohoslužobné predmety nepripravené. O toto všetko sa Pán zázračne postaral, lebo keď sme prišli, kaplnka bola otvorená a keď som vstúpil do nej, ozval sa organ a svadobný pochod (hral iný organista).

Horšie bolo, že Evke, mojej snúbenici, vypovedalo týždeň pred sobotou S koleno a prepadla ju angína s ťažkým kašľom. To bolo povážlivé, lebo mala byť aj tancovačka a bez zdravých nôh, pravda, sa zvŕtať nedá. Povážlivá situácia, spestrovali sme si ju žartmi o „krívajúcej a kašľajúcej neveste“. Samozrejme, zmobilizovali sme modlitbový zápas (až tak sa to dá povedať): za nevestino zdravie sa modlili ľudia na seminári pátra Vellu, malé spoločenstvo v Bratislave i Spoločenstvo Živá voda v Piešťanoch. Modlili sme sa o nič menšie, než o zázrak, pretože lekár sa vyjadril, ak lieky zaberú, dostane sa z toho až o 3 mesiace po rôznych cvičeniach a opakovanej liečbe.

Stav sa stále zhoršoval, ale s Evkou žili sme v takej základnej istote, že Pán sa na tejto záležitosti chce osláviť. Ešte v piatok ako zanášala zákusky do hotela, kde mala byť svadobná hostina, krívala a v kolene cítila ostrú bolesť v závislosti na tom, ako dlho ho zaťažovala. V piatok, deň pred svadbou vrcholil modlitbový zápas a – bol víťazný, lebo ráno bolesť úplne prešla. Bol to zázrak! Aleluja!!! Bolesť sa stratila! Sobotu nič necítila a koleno bolo v poriadku! Nie je náš Pán úžasný? Ako pomáha? S kašlaním to tiež bolo v poriadku, aj keď neustúpilo úplne, dalo sa zvládnuť. A ešte jeden zázrak, tretí, Boh urobil: moja žena túžila, aby v tú sobotu bolo teplo, alebo aby aspoň necítila zimu v šatách s krátkym rukávom; toto ju dosť trápilo (je veľmi citlivá na chlad). Tak sme sa modlili o 26 °C. A hoci predtým celý týždeň bolo chladno a pršalo, sobota vyšla krásna a teplá (a potom v nasledujúcom týždni po sobote bolo tiež chladno). Aj keď nebolo 26 stupňov, aj tak bolo tak teplo, že aj keď sme stáli dlho vonku (trištvrtehodinové gratulácie; dve autá „blahoželantov“ prišli do Piešťan aj z Bratislavy) a dlho sa fotografovali v parku, Evke aj bez peleríny nebola zima. Boh aj tento zázrak na modlitby spravil.

Svadba. Obrady ako i veselica boli prežité v pokoji a v radosti. Ja osobne mám veľkú radosť najmä z liturgie a obradov: ľudia, čo odchádzali hovorili, že to bolo všetko nádherné a také niečo pekné a milé dlho predtým nezažili. Mladé páry, ktoré nás prišli vyprevadiť na spoločnú cestu hovorili, že od našich obradov chcú mať svadbu len v tejto útulnej kaplnke.

A tak sme uzavreli navzájom spoločenstvo, zmluvne sme ho potvrdili. Je to veľká zodpovednosť. Ozaj, uvedomili ste si vy, čo ste manželia a vy, čo sa na manželstvo pripravujete, že manželská zmluva je obrazom zmluvy, ktorú uzavrel Boh Jahve so svojím vyvoleným národom Izraelom (a ktorú uzatvára Ježiš s nevestou Cirkvou)? Je to zmluva o (1) vernosti (budem ti verným manželom...), (2) sľub stálej prítomnosti (nikdy ťa neopustím...) (3) sľub lásky (budem ťa milovať a ctiť po všetky dni svojho života). Túto zmluvu posväcuje Boh. Nie je to úžasné? Nech je naveky pochválený a zvelebený Pán!

Štefan Patrik Kováč, Spoločenstvo Živá voda

P S Ak vás, moji milí, toto svedectvo zaujalo a myslíte, že by mohlo byť povzbudením aj pre iných manželov alebo ľudí, aby VERILI, že Ježiš im môže pomôcť VŽDY a VŠADE - ZDIEĽAJTE (facebook). Nech je oslávený Boh.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Chcete sa aj vy zdieľať, čo vy zažívate vo svojich manželstvách? Alebo v príprave naňho? Pokoj vám, priatelia Krista. On tu stojí, aby vám pomohol v KAŽDEJ VAŠEJ POTREBE.
Odoslané 19.5.2013 19:12.
Števko, máš pravdu, že Zlý sa snaží o rozdelenie podľa hesla: Rozdeľ a panuj!
Sviatosť manželstva je tá najnádhernejšia vec na svete, ale zároveň veľmi zodpovedná, a nie vždy ľahká a krásna, ale plná obiet...
Je mi veľmi smutno z tejto doby, kedy mladí netúžia vstúpiť do tejto veľkej Sviatosti a začať svoj život vo dvojici na Skale. Sami a dobrovoľne sa oberajú o všetky milosti, ktoré má Pán pre nich pripravené, ktoré ale nemôžu v plnej miere obsiahnuť, lebo nestoja o Božie požehnanie, a Jeho Dary.
Kto to všetko týmto našim mladým vysvetlí?
Kto napraví tie nepredstaviteľné škody na dušiach týchto nádherných mladých ľudí, ktorí sa zahrávajú so svojimi životmi?
Kto zahojí všetky tie rany spôsobené samými rozchodmi a znovuhľadaní toho pravého, pravej?
Kto zahodí všetok ten zmätok z nevinných maličkých srdiečok detí, ktoré sa narodili z takýchto zväzkov a žijú v strašnom kolotoči šialenstva?
Duchu Svätý, príď a vstúp do našich životov, pretvor nás, rozohňuj v nás všetko to Božie, aby sme neustále v sebe počuli Boží hlas, ktorý nás volá ku sebe.
Duchu Svätý, príď do sŕdc našich mladých ľudí a zakoreň v nich takú veľkú lásku a túžbu po Bohu, aby cítili, že len v Bohu je opravdivý život.
Vďaka ti. Amen.
Odoslané 20.5.2013 7:36.
Pokoj tebe, Evička, ty si matka piatich detí, tak VIEŠ o čom píšeš, pokoj aj vám ostatným. Ja som osobne sklamaný z klamstva satana, ktorému podľahnú toľkí, čo idú si napríklad zarobiť do zahraničia alebo na rozšírenie skúseností a padajú do nečistých vzťahov, lebo chcú mať svoju priateľku/priateľa blízko. Dnes vládne medzi ľuďmi ničím neopodstatný strach pred zobratím záväzku manželstva na seba: boja sa SĽUBU. (Ježiš hovorí: neexistuje dôvod na rozvod.) Ja keď som nemal žiadne deti - skoro nič som nemal. Teraz mám VŠETKO.
Ale som aj sklamaný z mnohých akože kresťanských/katolíckych manželstiev, kde manželia po 1-2 sa uzavierajú voči životu (či už používajú Bilingsovu metódu, či si to vedia zabezpečiť ešte "bezpečnejšie") a potom vzdychajú, že nezažívajú nič z požehnania a moci, čo sľubuje Ježiš tým, čo ho budú nasledovať... Život má byť O SLUŽBE a nie o užívaní. Motivácia na vstup do manželstva je aj u kresťanov často len sebecká - chcem si urobiť sebe dobre. Vstupujem tam kvôli sebe. Čo si o tom vy myslíte?
Ale aby sme len vodu nekázali... V polovici júla 2013 čakáme piate dieťa (šieste, jedno je u Otca) a kto by sa cítil pozvaný, môže sa za hodinu pôrodu prihovárať. Ďakujeme. Š+E
Odoslané 20.5.2013 12:29 ako reakcia na Eva Vráblová.
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal." Mk 9 Preto mnohým manželstvám chýba Ježiš, lebo neprijímajú deti a žijú si vo svojom sebectve.
Odoslané 21.5.2013 8:30.
Štefan, nech Pán hojne požehná Tvoju početnú rodinu! Je však oveľa viac dôvodov, ktoré treba brať do úvahy pri rozhodovaní o počte detí - to spadá do výlučnej kompetencie manželov samotných (a samozrejme Pánovej) - nemusí to byť iba o sebectve.
Mladí ľudia aj dnes sú vnímaví na zaujímavé akcie, veci a hodnoty - a problém (nielen dnes) je to, že nejako sa z ich okolia "vytratili" príklady šťastných a žiarivých manželov - a to posúva tento problém dnešných mladých na nás starších. Na ťahu sme teda my starší - a každý od seba a od svojej rodiny (nikdy nie je neskoro na zmenu). Požehnaný deň!
Odoslané 21.5.2013 16:56 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
+. Patrík, podobné "nie" nášmu manželstvu /r. 1976/ trvalo 7 rokov zo strany rodičov môjho manžela a ich rodičovské požehnanie od nich sme nedostali doteraz. To, čo nedali oni nám, stonásobne nám to nahradil náš Všemohúci Boh a nebeská Mama, ku ktorým sme sa počas ťažkých rokov utiekali a stále utiekame. Bez ich pomoci a požehnavania by sme nezvládali ďalšie ťažké skúšky- dcéra-35. ročná prišla po 7. rokoch o manžela,Pred jeho smrťpu prišla o dieťa- potrat pri mimomaterničnom tehotenstve. Boh nás však mimoriadne obdaril vnučkou, ktorá je pre nás stálym stimulom .
Žehnám Tvojej krásnej rodinke. Ako detská lekárka som cez 33. rokov pracovala na novorodeneckom oddelení, v dennom kontakte s lekármi gyn. pôrod. oddelenia som bola svedkom mnohých veľmi smutných i radostných chvíľ.Každé dieťa je pre mňa úžasným svedectvom Božej lásky. Každú ženu v požehnanom stave aj z diaľky požehnávam, jej tehotenstvo i pôrod odovzdávam do starostlivosti sv. Gérarda.a doteraz ma nesklamal. Jemu zverujem aj Tvoju manželku a dieťatko pod jej srdcom a sľubujem modlitbu.
Odoslané 22.5.2013 20:14 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Pokoj tebe, Anička. Ponajprv sa chcem poďakovať za modlitbu za hodinu pôrodu mojej milovanej manželky Evičky. Budeme to potrebovať. A zároveň sa už tešíme. I deti sa tešia: máme teraz tri dievčence: Sárku-Máriu, Juditku-Alžbetku a Miriam-Lýdiu a teraz ku chlapcovi Samkovi-Paľkovi (4) pribudne bratček. 3:2 to bude, vlastne 4:3 s rodičmi.
Nedostali ste rodičovské požehnanie, ale dostali ste oveľa väčšie - od Všemocného, od Milujúceho, od Najvyššieho.
// Vďaka aj tebe, PeterV. Máš pravdu, že nemusí to byť iba o sebectve - čo som ja ani netvrdil. Ale nesúhlasím s tebou, že to pripadá do VÝLUČNEJ kompetencie manželov - nie je to tak. Tí, ktorí sa uzatvoria životu (antikoncepcia - abortívna, neabortívna, Bilings.metóda a pod.), UZAVRÚ SA JA PRED POŽEHNANÍM BOHA. Tam niet "strednej cesty" - je buď - alebo.
A každý si vyberá sám. Má slobodnú vôľu. Ale človek aj potom dostáva to, čo si vybral.
Pokoj všetkým.
Odoslané 23.5.2013 12:28 ako reakcia na Anna Högerová.
Štefán, priznávam, že nie celkom rozumiem Tvojmu zdôvodneniu: dal si mi za pravdu, že to nemusí byť iba o sebectve, ale odmietaš uznať výlučnosť rozhodovania manželov o počte ich detí. Nerozumiem, kto by mal byť kompetentný rozhodovať za manželov, koľko majú mať detí - svokrovci?, pán farár? Ty? ... Taktiež neviem, prečo si k antikoncepcii priradil prirodzenú Billingsovu metódu a dokonca to nazval uzatvorenie sa životu a pred požehnaním Boha. Pred Bohom je dôležitejšia kvalita pred kvantitou. Kvantita má určité prirodzené hranice, ale kvalita je prakticky nevyčerpateľná. Preto musia rodičia používať rozum (aj ohľadom počtu detí), aby dosiahli nimi vnímanú úroveň kvality, ku ktorej ich povoláva Boh. Samozrejme, že aj v tomto, ako vo všetkom ostatnom je priestor pre hriech, sebectvo.
P.S.:Úlohou pohlavného styku v manželstve nie je iba rodenie detí ("Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom." Gn 2,24).
Odoslané 23.5.2013 19:19 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Pokoj tebe, Peter. Kto by mal rozhodovať o počte detí? Ty sa ma to pýtaš, veriaci? Čia vôľa je dôležitejšia - človeka alebo Boha? Človeka, ktorého je často poznačená sebectvom a STRACHOM (obyčajne vyplývajúcom z neviery), alebo Božia - ktorý vidí všetko V CELISTVOSTI a aj vie, koľko detí manželia zvládnu? Čo mi to tu hovoríš o "kvalite", za ktorú sú rodičia zodpovední? Čím sa meria kvalita - počtom iPhonov a iMacov, čo môžem/nemôžem kúpiť svojim deťom? Dobre Evička hovorí, že žijete v strašnom kolotoči šialenstva tohto sveta. Ja hovorím kolotoči šialenstva konzumu.

Dobre počúvaj, i ostatní: o počte detí, AKO I O VŠETKOM OSTATNOM, by mal rozhodovať BOH. A manželia sa majú učiť, ABY ČO NAJLEPŠIE POČULI JEHO HLAS. JEHO vôľu. Plniť jeho vôlu. Vždy jeho. Nie svoju. A neschovávať sa (alebo svoju nevieru) za to, však my by sme viac ako 1-2 deti PREDSA nezvládli vychovať v kvalite. (P.S. Aj Bilingsova metóda sa ti môže stať modlou - najmä keď si ju prispôsobíš SVOJEJ vôli - veď predsa viac ako 1-2 deťom nemôžeš zabezpečiť - podľa teba - dostatočnú kvalitu? Samotní lektori (!), ktorých poznám, cítili, že im Pán hovorí, že sa jej majú vzdať, lebo UŽ prekážajú Božej vôli.)
VO VŠETKOM, priateľu, priatelia, JE ROZHODUJÚCA BOŽIA VôĽA. Pokoj vám. +
Odoslané 24.5.2013 18:49 ako reakcia na Peter Václavik.
Štefan, keď hovorím o kvantite a kvalite pred Bohom, neviem, prečo spomínaš materiálne veci. Myslím, že bolo povedané dosť - pokiaľ ide o mňa osobne, skutočne žijeme v "strašnom kolotoči šialenstva tohto sveta": s manželkou sme obidvaja dlhodobejšie evidovaní na Úrade práce a zostávajúce 3 deti ešte študujú.
Odoslané 23.5.2013 21:06 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Centrum Billingsovej ovulačnej metódy na Slovensku- Centrum pre prirodzené počatie pod vedením MUDr. Petra Lauka a MUDr. Zuzany Laukovej predstavili svoj Atlas BOV teraz už bl. Sv. Otcovi Jánovi Pavlovi II, veľkému ochrancovi života od počatia po prirodzenú smrť na audiencii v r. 1999
Svätý Otec požehnal príručku i prácu všetkých, ktorí takto pomáhajú ozdraviť rodiny a prinavrátiť dôstojnosť žene.
Požehnanie patrí aj tým matkám, ktoré sa naučia z tohoto atlasu tajomstvo o odovzdávaní života a svojim dospievajúcim dcéram sa stanú prvými učiteľkami pravdy o tom, akú úžasnú dôveru má Boh k človeku a akou veľkou slobodou ho obdaril, ak mu dal možnosť rozhodnúť sa pre plodné objatie, alebo také, v ktorom nemožno počať.
Metóda BOV pomáha ale aj manželstvám, kde je problém s počatím dieťaťa vôbec, nakoľko pomáha spoznať obom partnerom svoje telo, danosti i predpoklady pre počatie dieťatka.
Odoslané 24.5.2013 8:12 ako reakcia na Peter Václavik.