Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami. Každý človek dostal od Pána talenty. Ich rozpoznanie a využitie podľa Božej vôle nie je len voľbou, ale vážnou povinnosťou. (Mt 25, 14-30)
V dňoch 16-18. novembra si naše spoločenstvo urobilo menší relax v podobe víkendovky. Bol to ozaj požehnaný čas, a nie je len to len fráza . Náš nebeský Ocko si pre nás pripravil mnoho aktivít a prednášok. Všetko mal do posledného bodu premyslené. Čakal len na moment kedy si my otvoríme srdiečka pre Neho .
V prvý piatkový večer sme mali prednášku o talentoch. Klasická otázka, ktorú sme si mnohí mohli klásť bola: „ Mám ozaj aj ja talent?“ a klasická odpoveď na to: „ Nemám!“
To som si hovorila aj ja osobne , veď pred nedávnom som nechala vysokú školu, neviem ani hrať na žiaden hudobný nástroj či kresliť. Nevedela som si niečo v zmysle „maš talent“ pripustiť. Som proste len obyčajné dievča. No môj Ocko mi to celé vysvetlill. Počas modlitby príhovoru ma pozval k môjmu bratovi a kamarátke. Chcel mi niečo dôležité povedať. V tú chvíľu som si uvedomila akú silu má to ak sa za mňa modlí niekto blízky. Vtedy som Mu otvorila svoje srdce a On mi otvoril náruč. Objal ma svojou láskou a formoval nie len moje srdce , ale aj moju myseľ. Dal mi nový pohľad na seba.
Talent to nie je len niečo viditeľné a hmatateľné, niekedy je väčší talent podporiť človeka slovami, darovať mu svoj úsmev a čas, pretože vtedy mu môžeme darovať kúsok seba, kúsok našej lásky. Každý človek dostal od Pána talenty. Ich rozpoznanie a využitie podľa Božej vôle nie je len voľbou, ale vážnou povinnosťou.A ako sa píše v podobenstve , tak aj my ak budeme prosiť Pána , aby naše talenty požehnával bude ich požehnávať, ale ak ich necháme zakrpatieť, Pán nám to „zúčtuje“ pri poslednom súde.
Preto prosme Boha, aby nám dal silu prijať tieto talenty a takisto ich rozdať iným . On nám bude s láskou pomáhať.
