Blogy

« Späť

Načo sú dobré všakovaké hádky, keď je ten život taký krátky?

Zverejňujem ďalší článok Vlada Gregora. Chcel som ho motivovať aby sám publikoval svoje úvahy, ale povedal, že nie je až tak zbehlý v používaní internetu a dovolil mi aby som to publikoval s uvedením jeho autorstva.

 

Načo sú dobré všakovaké hádky, keď je ten život taký krátky?

   

 Neviem prečo, ale niektorí často šikovní, vzdelaní a perfektní ľudia sú neustálym zdrojom nepokoja. Dokonca mám pocit, že veľa ľudských bytostí podlieha dojmu, že keď sa nehádajú, neexistujú. Niekedy sa im hovorí "aktívni blbci" a oni skutočne mávajú mylné predstavy, že nemožné sa dá urobiť na počkanie a zázrak do päť minút. Sám som sa možno niekedy podľa toho správal a preto to možno viem trochu lepšie rozlíšiť ako iní. Ako sa ironicky hovorí, predtým som bol netrpezlivý a namyslený, ale teraz už nemám nijakú chybu.

     Mnohí ľudia, ktorí sa s nadšením a odvahou modlia "Buď vôľa tvoja" ako keby sa snažili za každú cenu to presadenie Božej vôle urýchliť a nevnímajú, do akej pasce sa dostávajú. Máme sa neprotiviť zlu, odpúšťať krivditeľom a milovať aj nepriateľov. Často sa to ale nedá a musíme sa momentálne a kvôli iným brániť a sme nútení sa vyjadriť, lebo keby sme nepovedali nič, bolo by to úplne najhoršie. Ale nikde nie je napísané, že máme tých nepriateľov a zdroje konfliktov umelo pestovať a niekedy doslova vyrábať.

     Vždy som bol nešikovný a lenivý a vždy som sa snažil zlepšovať len v tom, čo som ako - tak vedel a v čom som ako - tak vynikal. Ale vždy som sa riadil tým latinským "qui bene distinguit, bene docet", teda "kto dobre rozlišuje, dobre učí" a niekedy tým iným aj hlavy mučí, ako je to v mojom prípade.

     Všetci hľadáme nejaké vzory, múdrych, dokonalých a jednoznačne a vždy dobrých ľudí. Cez chápanie vlastných nedokonalostí a obmedzeností by sme si však mali uvedomiť, že v tomto ľudskom svete ani svätosť neexistuje bez kazov a nedostatkov. Ak to nechápeme a niekedy ani nechceme chápať, stávajú sa nám naše sväté vzory modlami a zdrojom konfliktov. Samozrejme, modlou sa môžeme stať aj sami sebe, ak sa príliš a nereálne snažíme. Na druhej strane, ak strieľame, musíme aj mieriť, lebo bez mierenia je to úplne nanič. Všetci niekam patríme a nemôžeme chcieť úplne dobre všetkým s výnimkou svojich vlastných...

     Zamýšľam sa niekedy nad tou východnou spiritualitou, hlavne čínskou a indickou a vychádza mi z toho, že tí neznabohovia sú často realistickejší, pragmatickejší a konkrétnejší, ako vyznavači jedného Boha, jedného jeho Posla a jedného dokonalého Písma. Akoby nás práve ten monoteizmus a hľadanie Absolútna zvádzalo k občas až nezdravému idealizmu. Pritom ten Kristus bol človek až neskutočne praktický a reálny. On je skutočne tou osou a podstatou, ktorá prišla v plnosti časov a možno bude aj záchranou monoteistických náboženstiev, teda židovstva, kresťanstva a islamu, keď si to spoločne uvedomia. Možno ani nie je natoľko dôležité, za koho Krista považujeme, on sám sa totiž nikdy nedral do popredia a nevystavoval sa na piedestál, iba na kríž. Možno by úplne stačilo, aby sme si uvedomili cenu toho, čo nám hovorí a k čomu nás chce nasmerovať. Slepých uličiek a nezmyselných kľučkovaní si ľudstvo už vo svojej histórii užilo dosť a takisto nepokoja z unáhlených a nezmyselných hľadaní toho, čo neexistuje a ani logicky nemôže existovať.

     Bol som v predošlých úvahách možno až príliš konkrétny a v tejto som zase skĺzol do abstrakcií a ťažko pochopiteľných nejednoznačností. Ale aj to patrí k životu a možno sa mi s Božou pomocou časom podarí tieto naznačené nejasnosti vyjasniť a konkretizovať. Kvôli tomu prosím mojich čitateľov, aby sa za mňa modlili, tak ako sa aj ja modlím za nich. Dokonca aj naše trápne a nedokonalé uvažovania sa prostredníctvom Božej milosti môžu niekedy stať produktívnou a užitočnou modlitbou. Možno....

Vlado Gregor
13. 5. 2013 
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Výborné. Vďaka Vlado, vďaka otec Štefan. Bolo to tu už na mnohé spôsoby povedané, ale keď sa pod toto podpísal kňaz, ako si mnohí často želajú, tak hádam zaberie!
Odoslané 24.5.2013 18:15.
Podpísaný je Vlado Gregor, myslím že je to dosť viditelné, V abstrakte vysvetlujem, preco som to dal do mojho blogu. emoticon
Odoslané 24.5.2013 20:39 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Ok. Vy sa nehneváte a je to fajn, tak čo? emoticon
Odoslané 24.5.2013 20:44 ako reakcia na Štefan Hrbček.
Neprekvapuje ma rozhodnutie toto publikovať. Vďaka!
Odoslané 25.5.2013 5:45.
Nepodporujem žiadne hádky. Ako členka tejto internetovej stránky však predpokladám, že mám možnosť vyjadriť určité pripomienky, ktoré sa týkajú spravodlivosti, čestnosti a úcty, ak to považujem za potrebné. Čo nám tu na tejto internetovej stránke stačí, aby platili tieto pravidlá, všetko? Napriek tomu, že nemá to nám kto povedať, platí stále zákaz na verejnosti, vyjadrujem sa. Všetko si nemôžeme dovoliť. Všimla som si, že niektoré náboženské skupiny dávajú výklad Biblie aj zadarmo aj na verejnosti a u nás platí zákaz, a my sa tu trápime hľadaním odpovede.
Manžel sa práve vrátil z nákupu z mesta a hovorí, z ľudí ide mráz, každý je zabalený sám do seba, nepovie svoj názor. Keď sa prekračujú hranice, vidíme v televízii, čo sa deje. Taká je doba. Málo sa venujeme ľudským vzťahom. A kto sa vyjadrí, je neželaný. Napriek tomu sa s náboženskou internetovou stránkou nelúčim a napíšem čo si myslím.
Odoslané 25.5.2013 8:49 ako reakcia na Anna Václavová.
Ešte si dovolím spomenúť, že minulý týždeň som bola na návšteve v Pov. Bystrici a na stenách autobusovej zástavky pri Dome služieb bolo niekoľko prilepených a napísaných odkazov v takom zmysle, že ľudia buďte k sebe dobrí. Myslím si, že ako veriaca katolíčka by som si takéto odkazy alebo povzbudenia radšej vypočula a prijala z kázne v kostole, ako prečítala na autobusovej zástavke. Myslím si, že dobrý kňaz bude dobrý, zostane pre mňa autoritou, aj keď bude kritický, také sú moje spomienky na dobrých kňazov, ktorí vedeli aj kritizovať.
Odoslané 25.5.2013 10:24 ako reakcia na Zita Podhradská.
Toľko vecí sa dá vyriešiť bez hádok, avšak, ak nejaká nastane, musíme byť silní vytrvať v pokoji a upokojiť aj tú druhú stranu. Z minulosti dobre vieme, kam zašli hádky a vzájomné neporozumenie. A toto všetko pramení v pýche, v osobnom nadraďovaní a ponižovaní iného. Máme slobodu názoru, lenže mnohí si tú slobodu zamieňajú s "poviem čo chcem, nech to nikoho netrápi". No práveže takéto zmýšľanie dokáže oveľa viac uškodiť. Preto - rozdávajme lásku, štedrosť a ochotu. A keď sme už v blízkosti osoby, ktorú ako človeka nemusíme, "preglgnime" a nájdime v ňom pozitíva, nie hneď všetky negatíva. Kritikom sa staneme ľahko, ale ťažko takým, kto iného chváli.
Odoslané 25.5.2013 12:23.
Boh Ti odplať tieto rozumné a pravdivé slová.Ďakujem.
Odoslané 25.5.2013 12:32 ako reakcia na Patrik Páterek.
A tu je báseň,

Rázusovo torzo

Kázal a kládol na srdce
Sedľači bitej veky na dereši.
A z krivdy pošiel, z chatrče,
v nej iný než Boh nepoteší.

Básnik a kňaz.
Ten pánko v dedine
a v básni svätý za dedinou.
Chudobný pánko.
Však to jediné,
čo bolo jeho bohatstvom
( i vinou ),
bývala hrdá, rovná svieca ducha.
Nezlomne svoja, vedomá.

Nuž, ako ten, kto neposlúcha
nikoho okrem svedomia,
a niesol si kríž.
A chutnal, čo je bieda,
príliš veľká na takú malú zem.

A celé roky všetci o tom vedia.
A iba teraz-
riedke ďakujem.

Koľko ich u nás takých bolo?
Koľko ich prešlo touto krajinou?

Tých holých bosých apoštolov.
Tých zašliapnutých vavrínov.


M. Rúfus
Odoslané 25.5.2013 14:59 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Neprekvapuje preto, že sa mi tu nesmierne páči množstvo situácií a myšlienok pre vnútorný duchovný rozvoj. Pre mňa je najsilnejšia myšlienka "schopnosti rozlišovať", lebo to spájam s poznávaním Božej vôle, pôsobením Ducha Svätého i s poznávaním previnení...
Odoslané 25.5.2013 15:16 ako reakcia na Anna Václavová.
Čo o nás píše básnik M. Rúfus :

Na človečej strave

Melancholický Pánboh Melanchtonov
kráčal mi detstvom... „komu dík?“
Šiel jeho nedeľou
a do zvonenia zvonov
znel vtáčí spev
a od ľudí
bývalo k ľuďom o poznanie bližšie.

Všetko raz odvanie.
Ale ten obraz detinsky božej ríše
naveky vo mne ostane.

Už zvoľna pŕchne moja tichá alej.
Od ľudí k ľuďom je o poznanie ďalej.
Ba, áno, o to poznanie.

Siroty po sebe tiež drobný piesok jedia.
Poznajú stále viac.
A stále menej vedia.
Boh svoju studňu nevydá,
kde chorý rozum zradí.

Za smäd ja vymeniac,
poznajú stále viac
a menej majú radi.

Nebude bez lásky života
Ani smrti.
Len rozpad vecí v nás.
Odoslané 25.5.2013 15:49 ako reakcia na Anna Václavová.
Veľmi pekne ďakujem. I keď mám Rúfusove básne, ale dobre mi padlo toto pripomenutie.
Odoslané 25.5.2013 15:53 ako reakcia na Zita Podhradská.
Nezhodil ma zo stoličky...odpoveď je na mojom blogu.
Odoslané 25.5.2013 16:12.
Prosim, vysvetlite mi túto vašu vetu. Žiaľ, nerozumiem jej. "Všimla som si, že niektoré náboženské skupiny dávajú výklad Biblie aj zadarmo aj na verejnosti a u nás platí zákaz, a my sa tu trápime hľadaním odpovede." Aký zákaz máte na mysli?? A akú náboženskú skupinu myslíte? "Kde je to u vás?" Patríte do nejakej zvláštnej denominácie, kde sú také zákazy?
Odoslané 25.5.2013 20:14 ako reakcia na Zita Podhradská.

Vitajte v BLOGU

Milí návštevníci môjho blogu.

 

VITAJTE

 

a cíťte sa pri čítaní blogov dobre.

 

Odporúčam Vám hlavne tieto kategórie:

Maľované žalmy

Úvodníky

Články Jozefa Krišandu