« Back

Tí štyria

Tí štyria

Poviem vám, vôbec mi ma nenadchlo, keby mi niekto na mojom dome začal rozoberať strechu. A to zvlášť vtedy nie, keby bol u mňa na návšteve vzácny hosť. Áno, správne hádate. Hovorím o Ježišovi.

 

Takýto spravodlivý hnev ma prepadol vo chvíli, keď som počula evanjelium dnešnej nedele. 

Tí štyria, ktorí sa s ochrnutým hrabali na strechu, by si z ľudského hľadiska zaslúžili parádny világoš.

Po prvé sa predbehli. Chceli vôjsť dnu, a odsunúť ľudí, ktorí sa čo najbližšie tlačili k domu – veď počúvali Ježiša.

Po druhé, boli takí drzí, že narušovali ticho, ktoré potrebovali Ježišovi poslucháči, aby počuli Učiteľa. Osobne neverím, že štyria muži a ten piaty – ochrnutý na nosidlách vie chodiť ako mucha, teda ticho.

Po tretie, nedbali na nadávky a vyhrážania sa majiteľa, ktorý iste zbadal, že sa mu niekto (jeden či viacerí) dobíjajú do domu cez strechu. 

A možno im v tom chceli zabrániť. No štyria vytrvalci sa nevzdali. Úspešne prekonali fyzické a možno aj slovné dišputy smerujúce k ochrane súkromného majetku a verejného poriadku. 

Po prekročení troch, vyššie spomenutých pravidiel, prichádza ďalší šok.

Ochrnutý sa ocitá pred Ježišom. Strecha mu poslúžila ako vchod pre V.I.P. 

A hoci dostal toto privilégium, tak nikto nevie, či sa pred Ježišom ocitol z vlastného presvedčenia, alebo iba preto, že ho tam tí štyria priniesli. Veď sa nemohol brániť a nemohol ani újsť...

A podľa toho, ako sa správal,  nemám pocit, že by sa mohol chváliť svojou vierou. 

Mohol byť unavený zo svojej choroby a závidel všetkým, ktorí mohli chodiť, pracovať a vlastnými rukami i nohami si zarábať na chlieb.

Keby ho diagnostikovala dnešná medicína, pravdepodobne by si našiel v zdravotnom zázname slová ako depresia či syndróm vyhorenia.

A iste bol sklamaný zo života a hneval sa aj na Boha, ktorý mu „zobral nohy.“

Bol to človek a mal právo sa hnevať. Hoci aj na Boha.

Ježiš to však vyriešil po svojom.

 Nezaujímal ho jeho hnev, výčitky, depresia či apatia.

 S úsmevom sa pozrel na vynaliezavosť tých štyroch, ktorí v mene záchrany svojho priateľa porušujú ľudské a občianske pravidlá.

Videl, že za ním prišli s vierou. A v ich očiach čítal: „Pane, veríme, že s ním môžeš niečo urobiť, že ho môžeš zmeniť. My to nedokážeme. A je  nám (možno) ťažko s ním aj žiť.“

Objavili to, čo mal Ježiš rád. Zavesili sa na neho a svojim postojom ho presvedčili, že iba ON je ich záchranou. 

Preto, keď videl ich vieru, povedal: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy. Vstaň, vezmi si lôžko a choď.“ A „ochrnutý“, vlastne „uzdravený“ vstal a šiel domov....

Kto tam ostal???? Myslím, že tí štyria, farizeji a zákonníci. 

A už sa na nich nikto nehneval. Ba naopak. Boli hrdinovia. Aktéri, ktorí umožnili Ježišovi urobiť zázrak. 

Majiteľ domu, ktorý protestoval proti ich rozoberačskému talentu, vďaka ktorému prišiel o strechu, iste  tiež pri oprave strechy priložil ruku k dielu. A možno tým štyrom, od radosti, že sa v jeho dome stal zázrak, ani nedovolil, aby mu dali naspäť jeho strechu...  Kto vie? 

Dnes mi tak napadlo, akí sú dôležití v živote človeka „ tí štyria“. Práve vtedy, keď už on sám nevládze, nemôže, nechce, či nevie ísť ďalej.... 

Sú tu, aby mu pomohli, posunuli ho, či – ak je to potrebné, utreli mu slzy.

Ak to nie je  možné fyzicky, dá sa to robiť aj modlitbou.

 Rodičia môžu prinášať k Ježišovi svoje nespratné /či rozvedené/ deti a prosiť za nich ale i naopak. Deti môžu prinášať Ježišovi svojich rodičov.

Do každej modlitby, rozhovoru s Ježišom, môžeme na nosidlá vziať našich ochrnutých bratov a sestry a položiť ich k jeho nohám. Pozrieť sa mu do očí a povedať: „Verím, že mi ukážeš, akou cestou mám ísť s týmto mojim bratom, či sestrou.... A že požehnáš jeho/jej srdce.“

Nie je dôležitý zástup, ktorý sa tlačil do domu, aby počúval Ježiša...

Dôležité je niečo iné. Ľudské, ktoré sa stretáva s Božím.... stretnutie človeka s Ježišom.

Ďakujem všetkým, ktorí pri mne stoja a plnia úlohu „ tých štyroch“ a prosím, aby som ju plnila aj ja, tak ako treba a vo chvíli keď mi bude zverená....

„Nesme si navzájom bremená a tak naplníme Kristov zákon.“

 ... blog je venovaný... M a P :)

Comments
sign-in-to-add-comment
...keď nám lekári ( pred 6 rokmi) zvestovali, že naše očakávané dieťatko bude s najväčšou pravdepodobnosťou ťažko zdravotne postihnuté, obrátili sme sa na našich priateľov s prosbou o modlitby. Až po narodení zdravého dieťatka sme sa postupne dozvedali, kto niesol s nami toto bremeno.... a nechápali sme... že jedna česká dominikánka sa o tom dozvedela v Taliansku, a poprosila o modlitby aj spolusestry v Prahe... A potom aj jeden kňaz sa po narodení našej malej nahlas potešil, že sa modlil za nenarodené vraj choré dieťatko a narodilo sa zdravé, a volá sa Miriam. a aj sestričky sa modlili a na nástenke mali fotku zdravej Miriam... a nakoniec zistili, že všetci sa modlili za tú istú, našu, Miriam.
Dozvedeli sa to od jedného kanaďana...
Naozaj netušíme, kto všetko spúšťal našu dcérku pred Ježiša, a koľké strechy boli rozobraté...Ale naše bremeno niesli mnohí s nami... a Ježiš nemal problém urobiť zázrak.

ďakujeme všetkým, a najviac Ježišovi, ktorý sa zmiloval, vidiac vieru spúšťačov....
odvahu! ochrnutých je ešte stále dosť...
ďakujem, Damiána
Posted on 2/20/12 2:55 AM.
V nedeľu ráno,som pri modlitbe dostala vnuknutie aby som sa modlila a prinášala obety,za každého jedného zvlášť,ktorého som Pánovi predkladala. Nevedela som čo sa bude čítať,takto som to mala potvrdené od Pána. A už mi nič nebráni aby som sa stala súčasťou tých štyroch,lebo uvidím na vlastné oči ,ako Ježiš lieči.Chvála Ti Ježiš.
Posted on 2/21/12 8:57 AM.
Keby boli všetci ako tí štýria tak by sa pod nimi prepadla strecha !
Pre mňa sú dôležití tí ostatní netlačili sa, veď určite boli medzi nimi aj chorí ostali pri Ježišovi a verili mu, že hoci ich uzdravenie nebude také veľkolepé ale pomôže aj im.
Posted on 2/24/12 7:29 PM.
Damiána, odpusť moju trúfalosť, ale ty si sa zle narodila. Ty si sa mala narodiť ako muž a stať sa kňazom aby si mohla kázať. Alebo v niektorých prípadoch by sa mali povoliť výnimky v cirkvi. Myslím si, že máš obrovský talent. Ty nepíš blog, napíš knihu so zamysleniami, skúsenosťami, zážitkami. To bude bestseller určite. Plno blbostí sa tu vydáva. Ale tebe Boh dal na to nadanie, a úprimne ti až závidím. Od teba by som si určite kúpil knihu. Si super. Teda keď to nie je proti rehoľníckej pokore. Určite by som ťa podporil.
Posted on 2/24/12 7:55 PM.
Samozrejme, že obdivujem tých štyroch len sa mi zdalo, že zatienili tých ostatných. Tak som chcela poukázať aj na ostatných.
Posted on 2/24/12 8:46 PM in reply to Jarmila Haragová.
Ahoj Miro..., nuž niečo z toho vypísmenkovaného... je aj tu :
http://www.ikarmel.sk/knihy.php?styp=all&search=Bag%EDnov%E1&x=0&y=0

emoticon požehnaný čas...
Posted on 2/24/12 9:14 PM in reply to Miroslav Čonka.
Hehe, ja som tomu teda dal emoticon Píšem ti, že by si mala vydávať a ani neviem o tom, že už vydávaš. Zas som sa strápnil. Ale to čo som napísal, tak som napísal a kúpim si určite tvoje knihy. Detičky zatiaľ nemám a neviem či mať budem niekedy, no tie Čriepky života a Aké darčeky nosí Ježiško by mohli byť zaujímavé aj teraz pre mňa. Ďakujem za info a aj tebe prajem požehnaný čas!
Posted on 2/29/12 9:21 PM in reply to Damiána Bagínová.