« Back

Keď Duch Svätý je svätý :)

reakcia

Ráno som si prečítala blog, ktorý z môjho pohľadu príliš všeobecne zbalil do jedného vreca priveľa vecí. Premýšľala som, a rozhodla som sa ukázať aj iný pohľad na vec.

Možno je to celé trúfalé, rozhovoriť sa o tom, čo môže a nemôže robiť Duch Svätý a ako to rozoznať :). Nevadí. Ak sa v niečom mýlime, aj to nám Boh zjaví, ak ostaneme pri Ňom a budeme Ho úprimne hľadať.

Nie je to pokus o vyčerpávajúce vysvetlenia, teologickú dokonalosť, ani nič podobné, skôr zdieľanie osobnej skúsenosti a môjho náhľadu.

V prvom rade si myslím, že je nezmysel deliť Cirkev na charizmatickú a necharizmatickú časť. Môžeme hovoriť o prevažujúcich rysoch istého životného štýlu, prejavov viery alebo druhoch modlitby, ktoré môžu byť viac liturgické, alebo viac spontánne. Cirkev vo svojej podsate je charizmatická. Nie ako organizácia. Ako Telo. Jednotlivé údy si majú navzájom slúžiť darmi Ducha. Kedy ich kresťan získa? V prvom rade krstom. Kedy ich kresťan používa? Keď nimi slúži. Dary Ducha teda máme. Ty, ja. Si Božím dieťaťom, a tvoj Otec ťa zahrnul darmi pre dobro druhých. Preto si charizmatik - z milosti obdarovaný darmi. Na tebe je, či svoje dary využívaš, či nimi slúžiš.
Nový zákon hovorí o mnohých daroch, a hovorí aj to, že tieto dary rozdeľuje Boh štedro, a že máme neustále túžiť po vyšších daroch. Pavol dokonca vraví, že si praje, aby sme všetci prorokovali. Všetci! Samozrejme, aby uviedol veci na pravú mieru, keďže sme ľudia so sklonom k pýche, upozorňuje jasne, že nad charizmy a prejavy je ešte jedna, vznešenejšia cesta - Láska. Avšak nikdy nehovorí, že máme iba milovať. Túžte po daroch... a milujte! Tak budeme slúžiť bratom a sestrám v láske a Boh bude môcť rozlievať svoje požehnanie medzi nami. Podstata darov spočíva v jedinom slove: Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Milujte sa a slúžte si navzájom. Nielen ľudskými silami, aj v spolupráci s milosťou.

Občas sme príliš trúfalí v hodnotení, ako by Boh mal/nemal konať. Často je to o nás a tom, čo nám samým je alebo nie je príjemné. Vnímame to ako slabosť ľudí, ak dokážu prejaviť verejne svoj vzťah k Pánovi mimo rámec liturgie. Niekedy.

Chcem však pripomenúť, že ak hovoríme o Duchu, nehovoríme o vánku, prášku, či atmosfére. Hovoríme o osobe. Osoba je niekto, kto má vlastnú vôľu, spôsoby konania, slobodu. Jeho konanie vždy tvorí atmosféru lásky, pokoja radosti. Avšak niekedy môže priniesť aj uzdravenie cez bolesť. Nesúďme, ak sa niekto smeje v Duchu. Ty sa nesmeješ, keď ťa tvoj priateľ rozveseľuje? Nesúďme, ak niekto plače, pretože sa Ho Boh dotkol. Nie je to infantilná iracionalita, ani citová labilita. Boh ťa môže objať a Jeho objatia môže v tvojom srdci spustiť uvoľnenie tvojich citov... a môžeš plakať... vzlykať, schúliť sa na zemi v objatí svojho Otca. Aj takto koná Duch. Uctievať vo chvále... Ježiš vyslovil: "Už je tu hodina, kedy ma moji ctitelia budú uctievať v Duchu a pravde... sám Otec hľadá takýchto ctiteľov..." Áno, je to chvíľa, kedy nielen ústa sa modlia, ale aj srdce sa túži hlboko spojiť s milovaným... ako túto túžbu prejavíš človeku? Rozbehneš sa? Pobozkáš ho? Pohladíš? Objímeš? Poskočíš si od radosti? Dávid tancoval nahý pred Archou zmluvy... Možno sa niekedy pohoršujeme nad prejavom lásky, ktorá Božie srdce napĺňa nesmiernou radosťou. 

Boh je trojjediný a niet v ňom žiarlivosti. Kto vidí mňa, vidí Otca. Pošlem vám Tešiteľa. Ja a Otec sme jedno. A tak ďalej. Uctievať Boha, znamená vnímať ho v komplexnosti. Milovať Otca, Syna i Ducha. Vzývať Otca, Syna i Ducha. Duch je ten ktorý ostáva s nami, prebýva v nás, umožňuje nám žiť v tesnom spoločenstve s Otcom i Synom.

Či to takto musia prežívať všetci?

Určite nie. Podstatou je predsa láska, nie forma. Avšak my až príliš často hodnotíme bez lásky. Dokonca aj vieru ostatných, a ich prežívanie vzťahu s Pánom. 

Vždy ma veľmi bolí, ak medzi kresťanmi prebiehajú tieto boje. Ty sa nemodlíš správne, nie, ty sa mýliš, musí to byť takto. Viete, ja mám mnoho priateľov, a ku každému z nich mám iný vzťah, s každým z nich prežívam veci inak, rozprávame sa na iné témy, s jedným si na privítanie podám ruku, s iným vymením len úsmev, s tretím objatie, ktoré trvá viac, než minútu, ďalší mi plače v náručí a s iným hovorím o biznise. A ja... mám to podobne. Sú ľudia, pri ktorých viem plakať, hovoriť najťažšie veci, ale aj byť veselá a ísť na výlet s niekým, koho poriadne nepoznám. Myslím, že Boh je oveľa slobodnejší a oveľa viac "na mieru" potrebe každého z nás... šablóny a vzorce Ho môžu urobiť riadne nudným... a nás okradnúť o obrovskú dávku dobrodružstva, ktorú život v Duchu nesie so sebou :).

Majte skvelý osobný vzťah s Bohom! Nič lepšie na tomto svete nie je! 

P.S, Ak by niekto mal záujem, veľmi odporúčam knihu Francisa A. Sullivana, SJ, biskupa, Charizmy a Charizmatická obnova

Comments
sign-in-to-add-comment
Jarmila Semanová
Janka,

srdečná vďaka za Tvoju reakciu.

Oceňujem Tvoj triezvy pohľad podaný priehľadne.
Posted on 10/15/12 7:29 PM.
ďakujem emoticon, som rada. Dalo by sa o tom naozaj veľa písať... nedá sa to obsiahnuť v článku, dvoch, ani troch... ale aspoň naznačiť, že sa dá aj inak pozrieť na vec, to som chcela. emoticon Pekný večer, Jarka.
Posted on 10/15/12 7:38 PM in reply to Jarmila Semanová.
Pekný postreh a názor. Dlho som premýšľala, či budem reagovať, ale nedá mi...možno trošku na obhajobu prvého blogu... Nepoznám autora, ale chápem, čo asi na tom stretnutí prežíval...a v podstate možno chcel len vyjadriť svoj názor. Prejavy Ducha sú rozličné a aj naše postoje voči nim. Aj Dávidov tanec pred Pánom hodnotili ľudia rôzne...hoci nebol nahý, jeho manželka Michol, ak si to dobre pamätám, ho už takého videla, pričom mal na sebe plátený efód... Niekoho jeho prejav potešil, iných prekvapil a niekoho pohoršil... A to sa asi deje aj dnes, keď sa človek nadchne, oduševní, či otvorí prejavom Ducha. A potom, myslím, že veľa závisí aj od povahy človeka, jeho životných skúseností, sklamaní, či zranení... Boh pozná správny čas, ktorý určil pre každého, keď sa ho dotkne svojou milosťou. :-)
Posted on 10/15/12 8:21 PM.
Máš pravdu, Deniska... ľudia vždy môže na všetko reagovať slobodne emoticon. A ak milujú Boha, mali by hľadať aj to, čo si o tých veciach myslí On sám, ako sa na ne dívať a neskúmať ich iba v rovine rozumu, ale aj ducha... a nechať svoje názory možno obmäkčovať, alebo naopak sprísňovať Jeho pôsobením...
Posted on 10/15/12 8:29 PM in reply to Denisa Flašková.
Solídna reakcia a na úrovni. thumb up!!!
Posted on 10/15/12 10:03 PM.
Janka, veľmi si mi zas "ulahodila" týmto blogom. :o) Zdieľam ten istý názor.
"Boh je oveľa slobodnejší a oveľa viac "na mieru" potrebe každého z nás..." - toto som si uvedomila pred časom a odvtedy sa cítim úplne slobodná a necítim sklony k posudzovaniu duchovného života druhých (ako to bývalo predtým). A som nesmierne šťastná, že Pán je naozaj taký - veď On veľmi dobre vie, čo každý z nás potrebuje... A podľa toho aj koná.
Ďakujem za Tvoj blog!
Posted on 10/16/12 7:31 AM.
Teším sa tej slobode, Jani emoticon, je parádne v nej žiť.
Posted on 10/16/12 7:33 AM in reply to Jana Znášiková.