Nie, nikoho nepovzbudzujem robiť ostatným výčitky, že sa cítime nešťastní, nenaplnení a frustrovaní z toho, čo ten druhý nerobí a podľa nás by mal. Ale každého povzbudzujem, aby sa učil hovoriť, čo potrebuje.
Zdravá komunikácia: Ja ti poviem, čo potrebujem a ty mi povieš, čo potrebuješ.
"Nemáme moc telepatie alebo práve zhodnotiť, že poznáme myšlienky, motívy, pocity, či potreby toho druhého. Je mojou úlohou povedať ti, čo sa deje v mojom vnútri." Danny Lee Silk
Wow, toto sú podnety, ktoré denne menia môj pohľad na vzťahy, moje očakávania z nich a moje pochopenie, ako ich ja sama môžem žiť lepšie, zrozumiteľnejšie, efektívnejšie a láskyplnejšie. Sú to pecky.
Veľa krát sa čudujem, že ma vzťahy frustrujú, deprimujú a nenapĺňajú a spočíva to práve v tom, že očakávam, že mi druhí prečítajú myšlienky, uhádnu, čo si prajem, nad čím premýšľam, o čom snívam a čo potrebujem. Často máme pocit, že prejavom lásky môže byť iba niečo, čo ľudia pre nás urobia CELKOM sami od seba. Musia uhádnuť a ulahodiť našim potrebám, či chúťkam, inak to neplatí, inak sa to neráta.
Naučila som sa, že rovnaké množstvo lásky a rozhodnutia pre vzťah vyžaduje, ak svoje potreby komunikujeme. Aj vtedy totiž druhá strana môže zaujať odmietavý postoj, byť ľahostajná, nevziať si k srdcu to, že sme im odkryli svoje vnútro a odhalili svoju zraniteľnosť. Zmysluplná a zdravá komunikácia je a má byť založená na vzájomnej dôvere.
Často okolo seba vidím ľudí, ktorí vo vzťahoch fungujú tak, že druhému neprejavia svoje potreby, pocity nedostatku, či nenaplnenia, ale zároveň dramaticky a teatrálne komunikujú svoju nespokojnosť. Všemožne komunikujú, že ten druhý nerobí pre vzťah dosť, málo sa snaží, málo sa zaujíma. Nakoniec však, nech ten druhý spraví čokoľvek, nikdy to nie je presne to, čo mal urobiť. Nikdy to nie je dosť dobré. Môže mať najlepší úmysel na svete, ak sa netrafí do očakávania, dostane kopanec a odmietnutie. A druhá strana má zmiešaný pocit víťazstva, že svojmu priateľovi/partnerovi dokázala, aký je nemožný a pocit prehry, pretože všetky jej potreby zostávajú nenaplnené. Toto je cesta k rozchodu, rozvodu, zničenému vzťahu.
Naozaj začínam vidieť, ako veľmi je tento scenár rozšírený v tých najkreatívnejších obmenách všade okolo mňa. Diabol je nesmierne kreatívne v ponúkaní inšpirácií, prečo považovať za prejav lásky iba to, čo ten druhý spraví sám od seba. Neustále nás bude zameriavať na toho druhého a ukazovať jeho nedostatky. Prečo? Pretože prišiel z vášho vzťahu ukradnúť všetku lásku, úctu, pozornosť a túžbu po spojení. On vás vovedie do toho, aby ste si vytvárali voči tomu druhému bezpečnú vzdialenosť, vedie vás do poloprávd a skrývania vlastného smútku, sklamania, či pocitu nedostatku.
Nie, nikoho nepovzbudzujem robiť ostatným výčitky, že sa cítime nešťastní, nenaplnení a frustrovaní z toho, čo tí druhí nerobia a podľa nás by mali. Ale každého povzbudzujem, aby sa učil hovoriť, čo potrebuje. Čo naozaj potrebuje. Pretože žena nepotrebuje kvety - potrebuje vedieť, že je milovaná. Muž nepotrebuje mať navarené - potrebuje vedieť, že je tu niekto, kto sa oňho túži starať. Priatelia nepotrebujú hodinový telefonát každý deň - potrebujú vedieť, že na nich niekto myslí, že niekomu záleží. A preto nehovorme o kvetoch, neumytých riadoch alebo studenej večeri a nevyčítajme ľuďom, že si nevedia nájsť čas sa ozvať. Povedzme im, že potrebujeme cítiť, že sme milovaní, chcení, vítaní a niekto sa o nás zaujíma, že túžime vedieť, ako sa im darí - povedzme im o tom, čo sa deje v našom vnútri. Neobaľujem pravdu do poloprázdnych vyjadrení, nehovorme bezpečné slová o ničom, buďme jednoducho úprimní. Nečakajme že nám vidia do hlavy, milujme aktívne, budujme vzťah tým, že v ňom budeme sami sebou. Aj to je zrelosť. Znamená to dať svoje srdce do rúk "cudzím ľuďom" (áno, niekedy je tým cudzincom aj ten najbližší), ale je to jediná možnosť, ak sa k človeku priblížiť. SKutočne verím, že toto je spôsob komunikácie, ktorý môže radikálne zmeniť manželstvá, priateľstvá a vzťahy v rodinách.
