« Back

Som katolíčka s protestantským srdcom

Som katolíčka s protestantským srdcom

Bola tu taká otázka.....

heartEj, nesiem ja len kožu na trh, ale nebudem asi iná.Teda pokoj a dobro, sestry a bratia. Všetkých vyznaní.

Bol tu dotaz, či môžu byť takí. Som. A nebojím sa ani nehanbím, lebo.....

Rodina zmixovaná. Teda, keď som bola malá. Babky a dedovia chodili do chrámov, kostolov, synagôg, cerkví, modlitební....

A narodila som sa jednému evanjelikovi a jednej katolíčke, ktorej mama bola židovka.

Na mojom prvom krstnom liste bolo: českobratrská církev evangelická, ale v škole sme mali len husitské náboženstvo. Otec  pokrčil ramenami , do katolíckeho sme nesmeli a mama povedala- radšej toto ako nijaké.

Čo sme sa učili? Biblické príbehy! A tie som ľúbila z celého srdca ešte viac ako rozprávky. Pán farár ich vedel tak majstrovsky rozprávať, že sme nedýchali. A potom už nebolo nič......Ke´d sme prišli na Slovensko, otec ma dal na evanjelické. Zasa to isté, ale už pre pubertiakov. A opäť farár so zlatým srdcom.

Lenže...a čo mladé zutekalo....a ja som ostala sama ako prst....

Keď ma prijali na vysokú školu, začala som vážne hľadať.Lebo z marxizmu ako filozofie som si začala robiť vrtuľu....toto má človeka niekam viesť? A prečítala som si knižku o Edite Steinovej. To bola bomba! Čítala som to pod perinou a na WC, lebo mi to zakazovali- viac som o tom napísala v jednej knižke, ktorú už nedostať.

A rozhodla som sa urobiť to čo ona, teda: dala som sa bez pípnutia celej rodine pokrstiť na katolícku vieru. Totiž v nedeľu som chodiavala po kostoloch  a  Pán Ježiš mi vlial presvedčenie, že v chlebe a víne je prítomný, ve´d to sedelo, veď to je v každej Biblii....a ja som videla, že moji priatelia chodia každú nedeľu po takúto posilu. Veľmi okúňavo som z nich ťahala odpovede na ožehavé otázky, ale keď mi povedali, že v spovednici neutínajú hlavy, ba že tam aj poradia, rozhodla som sa.

Tešila som sa, že v chorobe môžem prijať ako posilu pomazanie chorých. Že biskupi majú apoštolskú nástupnosť. Že cirkev musí mať Petra. Kde ho nemajú, trieštia sa veriaci na desaťtisícky spoločenstiev.... sto ľudí, a už nová sekta...

Nuž, som katolíčkou , čochvíľa päťdesiat rokov. Mám veľa priateľov medzi žijúcimi a nadchli ma svojim príkladom svätí....

Prečo s protestantským srdcom?

Pretože som s otvorenými očami a srdcom sledovala koncil.....dostala som sa k materiálom...a mnohé z toho, čo tam bolo, ma nadchlo, ako to vedie k zbližovaniu....Sv.Otca Pia XII. som nepoznala, povedali mi len, že zachránil veľa židov. Ale počnúc Jánom XXIII   som si ctila a ľúbila všetkých....

Pretože som Pannu Máriu milovala a milujem predovšetkým takú, aká je vo Svätom písme-viac, ako tú, čo vykresľujú súkromné zjavenia. Milujem ruženec, ale premňa je to suma Písma a nie odriekanie.....najradšej sa ho modlím sama....odpustite mi to. Pretože uctievam svätých a milujem ich, ale ideálom je Ježiš....

Pretože sa neviem zmieriť s inkvizíciou a s holocaustom.

Pretože si myslím, že zrelí muži, osvedčení v kresťanskom živote, by mohli byť svätení i za kňazov, nielen za diakonov,veď kňazi východného obradu nie sú o nič horší ako naši,,,,,

Pretože milujem protestanstskú hudbu, od jednoduchých piesní až po majestátne Bachove diela.

Pretože neverím v očistec ako miesto tisícročných múk, ale ako proces, kde uznám , že nie som hodna Ježišovej lásky, kde mi on ako dar dá pocítiť hnus mojich hriechov, ale potom ma objíme.

Pretože si stále myslím, že po päťdesiatich rokoch od koncilu a množstve vydaní Svätého Písma je tu čas, aby ho každý začal čítať a nespoliahal sa iba na to- ve´d mi to farár vysvetlí z kancľa. Boh ho adresoval nám, brat, sestra, nielen duchovnému.

Pretože sa modlievam aj inak ako: za obrátenie hriešnikov: Otče náš, Zdravas, Sláva, za pokoj vo svete: Otče náš, Zdravas, Sláva, za uzdravenie tety Malatinskej :Otčenáš, Zdravas ,Sláva.....

Modlím sa vlastnými slovami, chválim a prosím Pána a týmito cirkevnými modlitbami končím svoje modlitby. Hoci Boh vie, čo potrebujem a nemusela by som mu to hovoriť vlasnými slovami- cítim potrebu.

Pretože sa dobre cítim v zhromaždení, kde pri prosbách veriacich prosianielen za všeobecné úmysly, ale aj za veľmi konkrétne a komunita odpovie: Amen.

Ale srdce nie je rozdelené! Len si prajem veľa porozumenia a zmiesť zo sveta útoky,a posmech, a súdy.....viem, že je to útópia, ale ak každý urobí aspoň krôčik.... večnosť už začala, tá nebude až po smrti..

Comments
sign-in-to-add-comment
K tomu začiatku emoticon - ja som to nemyslela tak paušálne, že nežijeme ideálne... skôr mi išlo o porovnanie toho, čo je bežné v iných krajinách, kde katolíci svoju identitu žijú omnoho pevnejšie. Možno najmä vo svetle II. Vat. koncilu - to keby laici začali naozaj čítať, mnohí by zbadali, že sme skrátka o niečo pozadu a naozaj máme kam rásť...

Ale chápem aj historický kontext, že v čase, keď sa tieto veci aplikovali v celej Cirkvi vo svete, tá naša bola odrezaná... a ľudia v nej robili, čo mohli... a dnes tí ľudia formujú nových kňazov, rehoľníkov a pod. Ten proces prebieha, len možno pomalšie. Ale iste - osobné hľadanie veriacich je nevyhnutným predpokladom rastu Cirkvi emoticon. Som presvedčená, že Cirkev nerastie z formácie, ale z Ducha. A to sa deje v osobnej rovine ja a Boh - poklady odtiaľ prinášam do Cirkvi, obohacujem ju, žijem v nej. Ale to už je mimo témy vlastne emoticon.

My sa tu mnohokrát sporíme o nejakom prekračovaní hraníc katolíckeho učenia... ale sem tam pritom ani to katolícke nepoznáme v celej jeho hĺbke a nádhere... v tomto zmysle máme kam rásť, a možno ani nepotrebujeme opustiť hranice KC. Stačí vziať niečo do rúk a čítať... a objavovať poklady, ktoré tu na SK zatiaľ nie je vidieť, ale Boh ich pre svoju Cirkev chce. Aby sme mali Božie srdcia emoticon.
Posted on 11/6/12 12:09 PM in reply to Samuel Brečka.
Ak som to tak nenapísala, tak sa rýpte s dakým iným....ja siom uviedla, že mi ide o pokoj a porozumenie. Rozhádané stránky tu už máme, to ja nemusím pridávať.
Posted on 11/6/12 12:22 PM in reply to Peter Rusyniak.
Máš úplnú pravdu.
Slovko len k tým sporom. Spory sú možno aj preto, lebo nevytvárame tie mosty, nechceme diskutovať, iba "vyučujeme" druhých a dávame im najavo, že sú "zabednený". Ale bez lásky je to "vyučovanie" mŕtve.
Ak však viem, rozlíšim, s kým mám tú česť, že dotyčnému nejde o našu hĺbku v tom v čom sme doma, ani o budovanie vzťahu, ale o odvádzanie od mojej rodiny, tak som v konečnom dôsledku pokojný, nehnevám sa. Ale jedno mi to nie je. Mrzí ma to - a veľmi. Radšej by som bol, keby naše vzťahy boli dobré. Čiže podstata nie je v prekračovaní hraníc katolíckeho učenia. Toto je len zadefinovanie si osoby, ktorá útočí na moju rodinu. Totiž už tá pozícia veľa vecí naznačuje. Keď protestuje katolík je to niečo iné, ako keď protestuje protestant - nie? :-)))
Posted on 11/6/12 12:40 PM in reply to Janka Guričanová.
Bez lásky je mŕtve všetko... nielen vyučovanie emoticon. Rozumiem, o čom píšeš, jasné.
Posted on 11/6/12 12:42 PM in reply to Samuel Brečka.
Vďaka za vysvetlenie, Janka, páči sa mi.

Pani Danieliszová, nechcel som sa s Vami nijako hádať ani útočiť, len som sa ohradil voči prekrúcaniu pojmov. Azda by som len dodal, že ak sa chcete vyhnúť kontroverziám, nepoužívajte kontroverzné výrazy.
Posted on 11/6/12 12:44 PM in reply to Janka Guričanová.
Peter, Mária-Irma napísala svoje vyznanie, v ktorom mohla podľa mňa napísať čo chce. Nemali by sme sa tu poťahovať so slovíčkami, na jej nádhernom svedectve to nič nepridá.
Posted on 11/6/12 12:52 PM in reply to Peter Rusyniak.
Irmuška, netráp sa. emoticon
Nejde o teba, Peter sa len potrebuje uistiť v pojmoch.

Ty si pravá katolíčka, len podľa "katolíkov katolíckejších ako pápež" sa veci, ktoré popisuješ dajú chápať ako "protestantské zmýšľanie". Asi tak, ako to vysvetlila Janka G.

Peter sa len ohradil voči tomu, že všetky tie veci ako katolík (tiež) považuje za dobré a nepáčil sa mu pocit, že ich niekto z "katolíckeho" vnímania vydeľuje.

Ale verím, že to nemyslel osobne. Je treba si ujasniť pojmy, to vie každý matematik. Väčšina nedorozumení vzniká práve rôznym chápaním pojmov.
Posted on 11/6/12 12:54 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Súhlasím. Mária-Irma napísala krásne svedectvo svojej viery. Radšej ho nepokazme slovíčkarením. emoticon
Posted on 11/6/12 12:56 PM in reply to Martin Lojek.
sám by som to lepšie nenapísal emoticon
Posted on 11/6/12 1:26 PM in reply to Eva Baranovičová.
Ďakujem.
emoticon
Naozaj krásne, prežité ako to prvé svedectvo...

ALE SRDCE NIE JE ROZDELENÉ. Ako si napísala. Len vo vlastnom srdci nájdeme pravdu!

Tiež ma sranda bez slov vyprovokovala niečo napísať ale vymazala som to. Tak ti ďakujem aj za to,že ty si to neurobila.
emoticon
Posted on 11/6/12 7:56 PM.
Mária, vďaka za povzbudzujúce svedectvo, ukazuješ ním mnohým cestu k jednote Cirkvi. Dobre, že si to presne tak napísala - v Tvojom živote existuje tá jednota, za ktorú sa Ježiš tak naliehavo modlil: zo všetkých strán si si ponechala to, čo je tam vzácne a otvorene sa k tomu hlásiš.
Jeden môj priateľ protestant - misionár, ktorý pomáhal pri formácii katolíkov, animátorov malých skupiniek, takto vidí cestu k zjednoteniu Cirkvi: čím sme bližšie pri Kristovi, tým sme bližšie aj jedni pri druhých (a v tom duchu pomáha všetkým, ktorí to potrebujú).
Posted on 11/7/12 1:27 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Jarmila Semanová
Maruška,

pri čítaní komentárov som si spomenula na slová Jožka Greša, keď bol jedným z administrátorov portálu redemptoristov.

Ak niekto napíše svoje osobné svedectvo, máme všetci stáť s úctou pred ním.
S úctou a s bázňou.

Maruška,

aj Ty si nám otvorila svoje vnútro a zverila si nám poklad svojho života.

Ďakujem Ti vrúcne a veľmi Ťa prosím, odpusť niekto vstúpil na túto posvätnú pôdu necitlivo.

S láskou

Jarka
Posted on 11/7/12 9:04 AM.
Anna Petrášová
Mária-Irma, vaše svedectvo je krásne a dojemné. Vidno v ňom krásne, veľké, otvorené a citlivé srdiečko. Ďakujem za takých ľudí ako ste Vy, ďakujem za Vás.
Všetci sme jedno. V každej duši Boh koná svoje dielo, nech je z akejkoľvek cirkvi či spoločenstva. Preto môžme čerpať z týchto pokladov pre svoje vlastné obohatenie.
Posted on 11/7/12 12:27 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Anna Petrášová
A ten obrázok je neuveriteľný. Žiadny gýč, ale umelecké dielo.
Posted on 11/7/12 12:29 PM in reply to Anna Petrášová.
Jarmila Semanová
Anka,

áno, umelecké dielo. Je to návrh na mozaiku. Keby sa dal ten obrázok viac priblížiť, bolo by to vidno zreteľnejšie.
Posted on 11/7/12 7:53 PM in reply to Anna Petrášová.
Milá Irmuška, píšem svoj prvý komentár, bola si tým stimulom, kt. to spustil, ĎAKUJEM. Niečo podobné zažívam práve teraz. Tiež pochádzam zo zmiešanej rodiny. A tak podobne to cítim, ako Ty. Pri svojom obrátení som zažívala extrémy, pomaličky sa to ustaľuje a formuje - do prijatia všetkých kresťanov v Duchu Svätom, teda s láskou a porozumením, s tým, že sa snažíme viac zamerať na to spoločné, teda na Pána Ježiša Krista a nie na rozdiely. To sa mi páči. Ešte raz ďakujem.
Posted on 11/29/12 10:03 AM.
Moji drahí všetci, čo ste sem prispeli....pôvodne som chcela napísať dlhší blog o ekumenizme na Slovensku,ale niečo som napísala inde (Veľkopiatkový sprievod v Košiciach) .
Priznávam sa, že aj slovo "protestant" sa mi prieči, ale čo na robím, ak je také vžité.Keby sme to "stupňovali", vyšiel by z toho napokon "rebel". Preto!
Kedysi bolo zakázané katolíkom zúčastňovať sa cudzích obradov...Druhý Vatikánsky koncil od toho upustil. A teraz uvediem dva extrémy ekumenizmu.....
Ešte za našej "totalitky" som sa vracala zo stanových duchovných cvičení v športovej výstroji vlakom z Liptova do Popradu. Bola som celkom sama v jednej polovici vozňa, bol to osobáčik v sobotu popoludní. Ale z vedľajšej polovičky som začula gitaru (i ja som mala) a spev. Ozývalo sa v nich "Ježiš" a "náš Pán". Pekné piesne. Nič z toho sa neprotivilo katolíckej viere. Prisadla som si, pochválila spev a opýtala sa, odkiaľ sú. Mali tak od 15 do 30, predpokladaný šéf bol trochu starší.
"Sme baptisti z Popradu a okolia...boli sme stráviť niekoľko dní na dovolenke s duchovným programom. Začula som pesničky, ktoré spievavali i naši mladí na sv.omšiach pre mládež. Tie sa robili už aj vtedy,ale kňazi si za to nemálo pretrpeli.
Vystúpili sme, jedna rovesníčka kráčala rovnakým smerom ako ja.....a pozvala ma biblické stretko u nich. Páčilo sa mi ...a keď som sa obzrela, boli tam aj naši katolícki kapláni. A keď bol týždeň modlitieb za zjednotenie, bola ich veľká skupina u nás v konkatedrále.
Občas som ta zašla.
Druhý pól: Keď som nastúpila po dvadsiatich rokoch učiť, občas sa mi priplichtil kolega a chcel "pokecať o duchovných veciach." Bol mierny, skromný, vzdelaný a keď sa v škole hlasovalo o niečom, čo sa priečilo svedomiu, boli sme jednotní-toto nie.No na otázku, do akej denominácie patrí, neodpovedal. Študenti ho prezývali "Hebrej", ale vedela som, že verí v Ježiša Krista a Najsv. Trojicu. Jehovista nebol. Ale začal ma zaplavovať literatúrou, ktorá útočila na vyznania, ktoré slávia nedeľu, kde je dovolené jesť akékoľvek mäso,...ťuklo mi: adventista.
V jednom časopise bol dokonca útok proti katolíckej Cirkvi, pápežovi- takému, ako bol bl. Ján Pavol II. Vrátila som mu to a povedala som: Prepáč,ale tuto končím."
Baptisti mi prinášali cez hranice s NDR katechetické pomôcky a vzácneknihy, pretože u nich ich nik nehľadal....katolícke!
Pohybom r. 1989 odrazu všetko prestalo. Každý sa uzavrel do seba, bola tendencia vrátiť mnohé pred koncil. A keď som chcela učiť na cirkevnej škole, musela som i ja stiahnuť chvost.
Ale neprestávam si "vyzobávať zrnká" z toho, čo je dobré a našej viere sa neprieči.
Howk, dohovorila som.
Posted on 11/29/12 11:16 AM.
Slovo "protestant" ma tiež vie pekne podráždiť. Najmä v súvislosti s takými situáciami, ako sú kostoly a majetky. Na dedinách si často katolíci a "protestanti" nevedia na meno prísť kvôli hriechom minulosti. Niekedy ich v týchto nesvároch ešte podporujú kňazi či evanj. farári. Najmä tí starší, to som zažila a je mi z toho smutno. Keď si tak povzdychnú "Ach, tí luteráni...", tak ma zabolí srdce. Nie sme predsa všetci deti jedného Otca? A nemáme spoločnú vieru? Dnes cítiť aj takú krízu Cirkvi, keď sa hlavne viera v autority otriasa v základoch a jedna z dôležitých cností, a tou je poslušnosť a pokora, sa zmieta v kŕčoch. A práve to je choré - tá vzbura voči iným, nemiernosť vo vzťahoch. Irma, páči sa mi, ako ste vedeli aj v ťažkých časoch nájsť to spoločné - veď koniec-koncov, bol tu spoločný nepriateľ - ateistický režim. A to kresťanov spája. Ale možno by bolo dobré uvedomiť si, že ten spoločný nepriateľ stále žije a nie je ním náš brat či sestra vo viere, je to práve táto demo(n)kracia s pokrivenými hodnotami. Takže, Irmuška, zobkajme a vyberajme si dobré byliny, ako to robia zvieratká, keď sa pasú...;-) Z toho môže byť len dobré ovocie ;-)
Posted on 11/29/12 11:36 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Mária Irma, som nadšený z tvojich zážitkov. Veľmi ma povzbudzujú. Dáme ďalšiu kávu emoticon ?
Posted on 11/29/12 11:40 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Zase zaujímavé zážitky. Rada čítam o tvojich skúsenostiach. emoticon

Len mi nie je jasné, čo vadí na slove "protestant". Teda, pokiaľ som si myslela, že je to od slova protestovať, tiež mi pripadalo také trochu... antagonistické. Ale ono to je od slova "pro testament" - čiže tam patria denominácie, ktorých učenie je založené len "na zmluve" - na Svätom Písme a odmietajú záväznosť tradície a učiteľský úrad.
Posted on 11/29/12 1:31 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Showing 21 - 40 of 49 results.
of 3