Pokušenia nám skrsnú v hlave najskôr ako myšlienka, ktorú buď hneď zaženieme ako niečo veľmi zlé, alebo sa ňou začneme v mysli zaoberať, pohrávať ako mačka s myšou. Keď začneme koketovať s pokušením, už je len malý krôčik ku tomu, aby sme dospeli od pokušenia k činu.
Čím je naša ľudská prirodzenosť slabšia, a nepodporujeme ju modlitbami, posväcovaním života, stálou prítomnosťou Ježiša v našich srdciach, tým odolávame pokušeniam menej a menej. Otupujeme si svedomie a môže sa stať, že aj veľmi podstatné veci v živote pokladáme za banalitu.
Za banalitu v našich životoch pokladajú všetci zamestnávatelia, ktorí nútia ľudí pracovať v nedeľu a v prikázané sviatky. Mne sa zdá, akoby sa tým nikto nezaoberal. Ak chceš, pracuj, ak nechceš, tvoja vec, veď môžeš kedykoľvek odísť. Kde v tomto všetkom je naše svedomie, ktoré nám káže dodržiavať nedeľu ako prikázaný sviatok a svätiť ju?
Naša doba speje k pohanstvu. Darmo sa budeme biť v prsia, akí sme my katolíci, aká sme my katolícka krajina, keď zanedbávame v srdci tak dôležité Božie prikázania. Veď svedomie mi nič nevyčíta, všetko je v pohode. Ba naozaj?
Pracujem v službách nevyhnutných na prežitie. Myslím, že tak by sa dala definovať práca v potravinách. Zamestnávatelia, obchodníci, predajcovia ponúknu svoje služby ľuďom v nedeľu v luxusnom čase, nadpriemernom, „ako bývalo zvykom“, teda iba v dopoludňajších hodinách, ktoré sa dali ako – tak prežiť, a otvorí svoje predajné priestory v nadštandardnom čase, takmer celý deň. Ľuďom hodí ponúknutú rukavicu a čaká na úlovok. A návnada zaberá.
„Ja som Pán, Boh tvoj! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal“.
Jasné, presné, stručné. Ak idem v nedeľu do obchodu, klaniam sa svojmu bruchu. Viem, nedá sa to zovšeobecňovať všade a na všetkých, lebo môžu byť aj výnimočné, vyhrotené situácie, kedy sa mi nedalo skôr nakúpiť, ale ak sa z môjho pokušenia ísť v nedeľu nakupovať, stane pravidlo, musím si naozaj vstúpiť do svedomia, čo, alebo kto sa stal mojím bohom. Obchodníci ponúkajú – hodia návnadu, ale je len na nás, či sa jej chytíme. Prijať v mysli myšlienku, ako pokušenie, typu: „Veď keď je už raz otvorené, tak idem“, nie je správne. Musím si v hlave stanoviť priority, tak, ako so všetkými pokušeniami, s ktorými prídem do kontaktu. Predávajú sa cigarety, sama rozhodnem, či po nich siahnem a začnem si mrzačiť život. Z regálov obchodov sa mi ponúka alkohol. Sama rozhodnem, či sa budem chcieť stať na ňom závislou. V nedeľu je v obchodoch otvorené – sama rozhodnem, či budem otrokom svojich chúťok, pôžitkárstva, brucha, tela...
Ľudia sa stali závislými na svojich potrebách. Nerobme si však z potreby nakupovania v nedeľu nutnosť. Nakúpiť sa dá predsa v predstihu, učme deti účelne hospodáriť s časom. Učme ich, že nie je samozrejmé ísť v nedeľu na nákup. Samozrejmé je v nedeľu vzdávať Bohu česť a chválu. Prežiť deň s rodičmi. Nech ďakujú Bohu za to, ak majú mamu v nedeľu doma a môžu sa s ňou porozprávať, že nemusia mať studený obed tak, ako deti všetkých mám, ktoré slúžia v nedeľu v práci, lebo musia...
Je veľmi potrebné uvedomiť si, že nakupovaním v nedeľu podporujeme nedeľný predaj. Že zo všetkých dní sme si vybrali práve tento deň, že nám veľmi vyhovuje a že sme s ním nadmieru spokojní. Prečo by mal obchodník zavrieť, keď sa mu v podnikaní darí? Nikdy nezatvorí v nedeľu, lebo dopyt, požiadavky zo strany zákazníkov rastú a on im predsa len vychádza v ústrety. Nik si neuvedomí, že práca v nedeľu je práca otrokárska. Je nad rámec 3. –tieho Božieho prikázania:
„Človeče, spomni si, aby si deň sviatočný svätil“. Povedzte nám, predavačom, ako ho máme svätiť my, ktorí sme nútení v nedeľu pracovať? Nepracujeme v sektore, žeby sme zachraňovali ľudské životy. Kde a u koho si máme my uplatňovať výhradu vo svedomí? Predavači, predavačky, prosím, zobuďme sa! Kto nám vydobyje naše ľudské práva, ak my budeme mlčať?
Ľudia, prosím vás, nepodporujte svojimi nákupmi prácu v nedeľu, lebo podporujete otrokárstvo. Ste otrokmi svojich potrieb. Vzoprite sa im, pevní vo viere, že bez nakupovania v nedeľu prežijete!
Prosím vás, uvedomte si, že sa veľmi skvalitnia vaše životy. Uvidíte, že ak sa vrátite k duchovným hodnotám, ozdravia sa vzťahy, manželia budú mať zrazu navzájom na seba čas a deti budú vidieť vo svojich rodičoch vzor, že si ctia duchovné princípy založené na kresťanských zásadách.
Spomeňte si, prosím, na všetky mamy, čo vás v nedeľu obsluhujú a nemôžu byť doma so svojou rodinou.
Je na každom, každučkom z nás, či sa rozhodne kráčať v ústrety dobra pre všetkých.
Uverte, prosím, že ak sa prestane nakupovať v nedeľu, obchody sa zavrú. Ani jeden zamestnávateľ nebude platiť zvýšené náklady na chod svojich prevádzok, a svojim zamestnancom dožičí žiť život Božích detí.
Prosím, zažeňme pokušenia, ktoré nás oberajú o pokoj duše. O stretnutie so živým Bohom, ktorý nás čaká v chráme.
Ja nechcem byť otrokom. Ja chcem vidieť zmysel svojej práce. Moja práca je služba ľuďom, vybrala som si ju dobrovoľne a s veľkou láskou ju aj vykonávam. Ale svoju službu nechcem v nedeľu povýšiť nad službu Bohu.
Prosím vás, spomeňte si na mňa, a na stovky, tisícky žien, keď budete chcieť ísť v nedeľu na nákup. Spomeňte si na nás, moderných otrokov, ktorých hlas zdola nikto nepočuje. A zostaňte doma, nakúpite si predsa v pondelok, utorok, stredu, štvrtok, piatok, sobotu...
Šesť dní dal Boh človeku, iba jeden si nechal pre seba. Tak Mu ho venujme z celého srdca, duše, i mysle.
A uvidíte, ako budú naše životy mocne Bohom požehnané. Vráti sa láska, ohľaduplnosť a milosrdenstvo do našich sŕdc. Tak nám v tom, Pán Boh, pomáhaj!
obrázok: Google
