Posledný úsek Svätojakubskej cesty na Slovensku ponúka putovanie cez mestá Trnava, Pezinok, Svätý Jur a Bratislava, popri dvoch hradoch, vedie po poľných cestách, po lužnom lese i po malokarpatských bučinách a dubinách. Náročnejšia časť stúpa na Veľkú homoľu. Časťou trasy je pútnická cesta do Marianky.

Trasu z Trnavy do Bratislavy som absolvoval pešo sám za dva dni. Neskôr som ju vyskúšal aj bicyklom skôr ako športový výkon za jeden deň. Po ceste pešo sa dá lepšie sústrediť na ustavičnú modlitbu ako pri bicyklovaní.

Po príjazde vlakom z Bratislavy som začal trasu v centre Trnavy. Čakalo ma 45 km s prevýšením 650 m po Pezinok a odtiaľ do cieľa 38 km s prevýšením 850 m. Pomodlil som sa pri kostole sv. Jakuba, čo je Františkánsky kostol a vydal som sa o siedmej ráno na cestu. Cez blízku Bernolákovu bránu som opustil stredovekú opevnenú časť mesta. Dostal som sa na výpadovku smer juhozápad, míňal som Nový cintorín so sochou Sedembolestnej Panny Márie, aj jej som zveril cestu. Prešiel som aj v blízkosti zrušeného Starého cintorína, čo je dnes Park pri kalvárii, ktorý založili v roku 1747 z hygienických dôvodov mimo hradieb mesta. Nie dlho potom v roku 1786 založili Nový cintorín. Počas cesty som prechádzal ešte okolo novšieho cintorína na Kamennej ceste, ktorý bol otvorený v roku 1979.

1 Františkánsky Kostol svätého Jakuba je východiskovým bodom 5. úseku cesty

2 Nový cintorín so Sochou Sedembolestnej Panny Márie

Výpadovka ma priviedla takmer až z obci Biely kostol, pomenovaná v minulosti podľa výrazne bieleho kostola. Nastúpila nenáročná cestá poľnými cestami po rovine, ale nebola nudná kvôli drobným krásam prírody a bola aj objavná. Spoznával som končiny, kde som v živote nebol, napr. architektonicky nevšednú Kaplnku sv. Cyrila a Metoda na niekdajšom majeri Háj patriacom Cíferu. Kaplnku dala v roku 1934 postaviť rodina Slezákovcov, v súčasnosti patrí medzi chránené sakrálne pamiatky v najväčšej obci okresu Trnava. Po čase som prešiel z polí do príjemnej lokality pozdĺž potoka Gidra. Odkiaľ sa zobral takýto nevšedný až mýtický názov? V slovanských jazykoch Gidra, Hydra bol had s mnohými hlavami. Dozvedel som sa, že tento názov potoka sa začal zavádzať až v 18. storočí. Predtým sa volal Pleva, možno i Pilava. Popri meandrujúcemu potoku v tieni lužného lesa a v zaujímavých zákutiach potoka vedie Jablonecký rozprávkový chodník, ktorý má mnoho zaujímavých tabúľ i nevšedných atrakcií pre deti z dreva.

3 Nevšedná kaplnka sv. Cyrila a Metoda pri majeri Háj

4 Lužný les s potokom Gidra v Jablonci

5 Oddychová zóna pri potoku Gidra v Jablonci

6 Na rozhraní lesa a poľa pri Budmericiach

Na jablonecký chodník nadväzuje Budmerický náučný chodník. Ten pokračuje po severnej strane Gidry až k futbalovému ihrisku v Budmericiach. Obec je známa kaštieľom s rozsiahlym parkom. Pri kostole v Budmericiach sa nachádza nezvyčajné zobrazenie Najsvätejšej Trojice (Gnadenstuhl – Trón milosti), aké sa robilo v čase stredoveku a v renesancii. V Budmericiach je zobrazený tento motív až z roku 1864. Nápis Sic Deus dilexit mundum znamená Lebo tak Boh miloval svet. Je to priamy citát z Biblie, konkrétne zo slávneho verša Ján 3:16, kde sa píše: Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.

7 Najsvätejšia Trojica ako Trón milosti v Budmericiach

8 Hrad Červený kameň

Cesta pokračuje popri rybníkoch do obce Píla. V diaľke vidno Častú a hrad Červený kameň. Blížim sa k Malým Karpatom. V Píle odbočím na cestičku pomedzi domy, kde  začína strmý stupák na hrad. Je to prvá skúška sebazaprenia. Sto výškových metrov dalo zabrať, ešte viac, keď som šiel bicyklom, ktorý bolo treba vytlačiť. Nasledoval príjemný zjazd od hradu asfaltkou na Hornú Pílu. Načo bola takáto odbočka na hrad, keď sa dalo ísť pozvoľne hore obcou Píla? Prijal som to, lebo ináč by som nevidel hrad z blízka. Čo nič nestojí, za nič nestojí. Nastupuje pozvoľné stúpanie po asfaltke až po Zajačí jarok, kde začína cesta horšej kvality cez bukový les. Po nie tak výraznom stúpaní sa dostávam na známu rekreačnú lokalitu Piesok a k Zochovej chate nad Modrou.

9 Malokarpatský bukový les

10 Pohľad z rozhľadne Veľká homoľa smerom k Jaslovským Bohuniciam a Zoboru pri Nitre

11 Skalný útvar Traja jazdci pri Veľkej homoli

Prichádza najväčšia výzva cesty stúpanie 250 výškových metrov popri Tisových skalách až na Veľkú homoľu (709 m n. m.). Tam sa nachádza vysoká rozhľadňa, z ktorej ako na dlani vidno najvyššie vrcholy Malých Karpát a Podunajskú nížinu až po Zobor pri Nitre. Pod rozhľadňou sa týči zaujímavý skalný útvar Traja jazdci z druhohorných kremencov. Pútnik cyklista si povie, keď som vytlačil bicykel na Veľkú homoľu, tak budem mať odmenu cestou dolu až do Pezinka. Cesta dolu však bola náročná, bola to drina. Strmo dolu viedla hlboko vymytá lesná cesta, po ktorej som na bicykli nedokázal ísť. Cesta v priečnom profile nebola rovná, ale mala tvar V. Šmýkalo ma to do hrboľatého stredu. Všetko ťažké raz končí. Nasledovala celkom príjemná cesta až do centra Pezinka. Tam sa nachádza len nedávno krásne zrenovovaný gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie. V Pezinku končil môj prvý úsek pešej cesty. Cez sídlisko sa mi zdala byť cesta nekonečná, ledva som prepletal nohami. Vo vlaku som šťastne sediaci ďakoval Bohu za celú cestu.

12 Svetlý karpatský les pri Pezinku

13 Centrum Pezinka s Farským, Evanjelickým a Kapucínskym kostolom

14 Gotický farský kostol Nanebovzatia Panny Márie

Pokračovanie pešej cesty začalo v iný deň na stanici v Pezinku. Cesta bicyklom pokračovala od farského kostola v Pezinku. Čakal ma „horský prechod“ na druhú stranu Malých Karpát do Marianky. Po cyklotrase som sa vydal miernym stúpaním okolo viníc do Limbachu a odtiaľ dole opäť popri vinohradoch do Svätého Jura. Ešte sa Svätojakubská cesta nevydala cez pohorie. V centre Jura sa nachádza pôvodne evanjelický kostol, ktorý im bol odobratý v roku 1674 pre obvinenie zo zapojenia sa do protihabsburského povstania. Kostol neskôr spravovala rehoľa piaristov.

15 Gotický kostol sv. Juraja vo Svätom Jure

Cesta cez Malé Karpaty sa začína stúpaním v Svätom Jure. Po čase míňam farský kostol sv. Juraja, ktorý je situovaný na kopci. Miestni farníci museli byť už od stredoveku vytrénovaní, keď stúpali ku kostolu. Odporúčam niekedy navštíviť tento pozoruhodný kostol sv. Juraja. Kostol bez veže má krásne gotické črty. Vo vnútri skrýva mnohé poklady. Najoriginálnejší je na Slovensku jedinečný renesančný oltár, vysoko umelecky a precízne vytesaný z vápnitého pieskovca. Od Kostola stúpam k zrúcanine hradu Biely kameň. Od centra Svätého Jura som sa dostal na starobylú mariánsku pútnickú cestu do Marianky, kde bolo počas cesty niekoľko krížov, a to červený, modrý a nakoniec biely na známom turistickom mieste nad Račou, kde sa križuje veľa peších a cyklistických chodníkov. Keď som šiel bicyklom, tak som si povedal, že si na lúke pod Bielym krížom na chvíľu oddýchnem, chcel som sa vyhnúť ruchu reštaurácií tesne pri Bielom kríži. Ani neviem ako, po sediačky som upadol do hlbokého spánku. Po pol hodine som sa prebral.

16 Malokarpatský les nad Svätým Jurom

17 Kríže počas mariánskej pútnickej cesty zo Svätého Jura do Marianky

Cesta z Bieleho kríža do Marianky je príjemná cez les, ktorý chladí slnečný úpek. Krásne duchovné osvieženie ponúka pútnický kostol v Marianke a okolitý areál. Marianka je najstaršie pútnické miesto v Uhorsku, kde začali oficiálne púte v roku 1377, neoficiálne oveľa skôr.

18 Cesta v tieni stromov je balzam na dušu v spare dňa

19 Pútnická bazilika Narodenia Panny Márie v Marianke skombinovala gotiku s barokom

20 Ohnuté stromy na svahoch doliny pri Marianke

21 Divy prírody – vejárovec obrovský

Známou trasou cez Kačín som sa dostal do Bratislavy. Prešiel som popod starý železničný most nazývaný Červený.  Starobylou Hlbokou cestou, ktorá spájala Bratislavu so Záhorím už od 15. storočia som popri Kostole Panny Márie Snežnej a Lurdskej jaskyni, čo bol predtým dávny kameňolom, dostal do centra Bratislavy k cieľu cesty. Na Námestí Nežnej revolúcie sa nachádza zvyšok Kaplnky sv. Jakuba. V jeho blízkosti archeológovia našli trojloďový kostol sv. Vavrinca. Čo to boli za kresťanské stavby a prečo sú tak málo známe? Na ploche dnešného Námestia SNP existovala stredoveká dedina sv. Vavrinca. Okolo roku 1100 postavili kostol v podobe rotundy s priemerom vyše 8 m. Okolo roku 1200 rotundu posunuli a prebudovali na dvojpodlažnú kaplnku. Dole bola situovaná kostica a hore Kaplnka sv. Jakuba. Zrejme v tomto období vznikol neznámy Kostol sv. Vavrinca. V 15. storočí bol prestavaný na veľký trojloďový farský kostol. Už skôr okolo roku 1400 bol románsky karner bol zbúraný a nahradený novou gotickou kaplnkou, ktorá taktiež plnila funkciu kostnice pre rozsiahly prikostolný cintorín. Kaplnka sv. Jakuba i Kostol sv. Vavrinca zanikli v roku 1529 v čase hrozby tureckého obliehania. Kvôli obrannej stratégii mesta museli byť oba chrámy zrovnané so zemou, aby neposkytovali útočisko nepriateľom.

22 Rekonštrukcia Kaplnky sv. Jakuba na Námestí Nežnej revolúcie v Bratislave

Kto chcel kedysi pokračovať Svätojakubskou cestou, musel sa preplaviť na člne alebo prejsť pontónovým mostom cez Dunaj. Dnes prejdem cez centrum na nábrežie Dunaja a mostom Lanfranconi sa dostanem k hraničnému prechodu Berg, kde začína Jakobsweg smerujúce do Viedne a ďalej...

Úvodná modlitba pútnika do Marianky

„Najsvätejšia Panna Mária, Matka Božia a naša Matka,

prichádzam k Tebe do Marianky na toto milostivé miesto,

aby som Ti zveril(a) svoj život, svoje prosby a všetkých, ktorých nosím v srdci.

Ďakujem Ti, Matka, za Tvoju stálu ochranu a lásku.

Ty si útočisko hriešnikov a uzdravenie chorých.

Prosím Ťa, vypros mi u svojho Syna, Ježiša Krista, silu kráčať po ceste viery, nádeje a lásky.

Pomôž mi premáhať životné skúšky s rovnakou dôverou v Boha, akú si mala Ty.

Pane Ježišu, ďakujem Ti za dar Márie, našej Matky.

Na jej príhovor Ťa prosím o milosť pokoja pre moju rodinu, za odpustenie mojich hriechov

a za požehnanie pre všetkých pútnikov, ktorí prichádzajú na toto sväté miesto.

Amen.“