ponúkam rozhovor dvoch ľudí - nazvime ich brat a sestra - o tom, čo všetci tak veľmi potrebujeme - o pokore. hoci je krátený, myslím, že je obohacujúci. napriek tomu, že mi chvíľku trvalo, kým sa obaja zhodli na tom, čo z toho je publikovateľné :)

Sestra:už som tu :)

Brat:dobrý večer :)

Sestra:počuj, keď som si tak šoférovala, tak som si na teba zasa vymyslela otázku.

Brat: :) tuším ti to nerobí dobre.

Sestra: ale nie. práveže ma to posúva ďalej - debaty s tebou. ani si nevieš predstaviť ako a kam.

ale prosím, tuto vetu nekomentuj :)

Brat: nekomentujem, som žhavý čítať otázku :)

Sestra: čiže k tej otázke: pokora. viem, že sme sa už párkrát rozprávali na tuto tému.

ako sa môže človek stať pokorným?

čo mam alebo nemám pre to urobiť, aby som sa takou stala?

Brat: poznám jedného Pokorného, voľakedy to bol náčelník slov. skautingu, ale on má výhodu – narodil sa s takým priezviskom... a ako sa stať pokorným nám, čo také šťastie nemáme...

Sestra: takže vydať sa zaňho by bolo jedno z riešení. máš aj iné?

Brat: vidíš, toto mi ako chlapovi nenapadlo :)

ale veď aj ty si nevestou Pokorného :)

Sestra: len som si asi nevzala jeho meno sa mi zdá.

Brat: myslím, že hej. poznám ťa ako pravdivú a úprimnú. toť základ pokory.

Sestra: och! tužím byť pokornou.

no buď tomu slovu a jeho významu ešte stále nerozumiem, alebo neviem...

keď tomu nerozumiem, ťažko sa na tom pracuje aby som sa takou stávala.

Brat: ako sa povie po anglicky?

Sestra:humility by to mohlo byť.

 Brat: veľmi dobre

po latinsky?

Sestra: sa mi zdá že tiež tak nejako podobne.

 Brat: humilitas.

 Sestra: však ja môžem pohľadať v slovníkoch koľkých len chceš, že jak sa to povie v cudzích rečiach.

Brat: tak teraz zapoj fantáziu. z čoho asi má základ to slovo?

Sestra: humus.

Brat: a teda?

Sestra: niečo so zemou?

 Brat: presne.

zem.

h´adama.

takže...?

Sestra: neviem kam ma teraz smeruješ.

Brat: to je jedno. kam ta to ťahá?

je to o tebe.

Sestra: (a už vôbec neviem, či máš na také debaty čas, som sa ta zabudla opýtať- prepáč. Máš čas?)

Brat: (pre teba aj spod zeme vyhrabem)

Sestra: joooj!

xixi

ma tu rozosmievaš!

celkom nahlas

Brat: tak je to dobre.

Sestra: vrátim sa – kam ma to ťahalo? neviem prečo, ale do raja. ešte pred hriechom. kým Adam dostal Evu :)

Brat: fuu.. až mi prešiel mráz po chrbte.

úžasné.

ďalšia q: aký bol vzťah Boha k človeku? v tom raji, pred hriechom... a človeka k Bohu?

Sestra: dokonalý.

priezračný.

chutný (asi som hladná, keď mi také napadá :) ) – delicious!

Brat: dobre. to je vzťah samotný. a postoj jedného k druhému?

 Sestra: myslím, že obaja do vzťahu dali to najlepšie.

lebo „to najhoršie“ ešte nebolo Adamovi k dispozícii :)

Brat: múdro.

a čím sa to pokazilo?

Sestra: cherchez la femme.

Brat: ale nie.

Sestra: jaaj.

som čakala čo napíšeš :)

Brat: :)

Sestra: jasne, že žena za nič nemôže :)

 Brat: však ma nechaj byt chvíľku vážnym :)

(aj keď... niečo na tom pravdy bude :) )

takže: čím sa to pokazilo?

Sestra: dobre, teraz už si asi úplné vážny Jidem sa hrať s tou fantáziou ďalej.

napríklad keď si Adam myslel, že si pomôže, keď bude pred Bohom niečo skrývať (a že sa mu skrývať veci pred Bohom podarí).

Brat: nie. ešte predtým.

Sestra: počkaj, počkaj... ešte píšem.

a že skryje aj svoj hriech.

Brat: blížiš sa.

Sestra: aj svoju zvedavosť „čo by bolo keby...“

a svoju nespokojnosť s tým, čo od Boha má.

Brat: skús ostať pri hriechu.

Sestra: no vidíš, tak predsa ma chceš niekde dostať :)

Brat: (dozvedel som sa, že nespokojnosť a nenásytnosť je typicky ženská vlastnosť, ale to sem teraz nepatri)

Sestra: (dobreeeee)

Brat: dobre. takže Adam sa chcel skrývať.

tak?

Sestra: hmm.

Brat: ideš.

Sestra: asi ti teraz radšej popíšem ako sa cítim: to už budú tvoje myšlienky, nie moje...

Brat: dobre.

Sestra: tak ak súhlasíš, tak mi to už dotiahni do konca, lebo už som sa začala trošku trápiť s tým, že čo asi čakáš, že napíšem a keď zasa napíšem niečo iné, tak sa zasa na chvíľu zbytočne stratíme...

Brat: nie. ja som fakt nečakal...

Sestra: asi tu myšlienku radšej dotiahni ty...

Brat: a keď si zabila že raj, tak som fakt mal mráz na chrbte.

a vlastne si mi vysvetlila, o čom to cele je... pred hriechom bol vzťah Boh - človek dokonalý.

človek zhrešil, lebo sa nechal oklamať pýchou - opakom pokory a matkou každého hriechu. preto teraz musí pamätať na to, že je prach a do prachu sa vráti...

aby sa takto stále nanovo učil odmietať pýchu a voliť si pokoru. voliť si „humilitas“... aby sa vzťah s Bohom očisťoval.

byt pokorný by podľa tohto mohlo znamenať usilovať sa mat s Bohom taký vzťah, ako mal Adam pred hriechom.

no a ako na to...? to máš v zajtrajšom evanjeliu :) (evanjelium XXXI. nedele „cez rok“ B – Mk 12,28-34; pozn. red.)

Sestra: VĎAKA

Brat: vďačne.

Sestra: a za tie zimomriavky sa ospravedlňujem - nebolo to úmyselne :)

Brat: ale bolo to krásne. som spokojný :)

Sestra: dobre, buď spokojný Ja nech ti to vydrží.

plodné ticho...

Brat: prepáč, som nereagoval, brácho volal Ja mal pri sebe jedného mladíka, ktorý zabil a rozplakal ma - od smiechu.

budem musieť končiť.

Sestra: dobre.

dávaj na seba pozor.

Brat: opatruj sa.

Sestra: dobrú noc.

+

Brat: vďaka

žehnám ta+

brú

text bol autorizovaný Sestrou a Bratom :)