« Back

Naozaj Pochod za život nevystihol ducha doby?

Naozaj Pochod za život nevystihol ducha doby?

Tohtoročný Národný pochod za život prinášal so sebou viacero obáv. Okrem utečeneckej témy, ktorá v týchto dňoch dominuje, tomu nepomáhal ani fakt, že sa akcia plánovala konať v Bratislave. Málokto veril, že sa Východ dokáže zmobilizovať natoľko, aby podujatie nedopadlo fiaskom. Okrem mediálnej antikampane SME-čka a ďalších médií sa o svoje pochybnosti podelil napokon aj .týždeň. Ono to ale všetko nakoniec dopadlo trochu ináč.

Po dlhom čase som si predvčerom, pred cestou vlakom, kúpila časopis .týždeň. Pri čítaní článku o pochode za život som na chvíľu naozaj zapochybovala. Prídu ľudia vyjadriť svoj postoj k životu, keď má každý plnú hlavu utečencov? "Zakopne" niekto vôbec o tú Bratislavu? Podľa slov autorky článku Národný pochod za život nevystihol ducha doby a ľudia tam mali prísť z povinnosti. "Keď už nás otcovia biskupi volajú a keď už ten autobus bude pristavený...", uvádza v svojom článku Eva Čobejová.

Po mojej skúsenosti s pochodom v Košiciach som sa na tento chystala akosi automaticky. Moje očakávania ešte viac posilnil plánovaný program, ktorého kvalita, v porovnaní s predošlým pochodom, viditeľne porástla. O to viac ma mrzí, že som sa ho zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť. Pri sledovaní stoviek fotografií, ktoré zaplavili sociálne siete, a počtu ľudí, ktorí nakoniec o Bratislavu predsa len "zakopli" si kladiem otázky:  Skutočne dnes ľuďom chýbala radosť, ktorá sprevádzala košický pochod? Dokáže sa masa sedemdesiatich tisícov ľudí takto zmobilizovať len preto, aby urobila radosť svojim biskupom? Naozaj sú kresťania len také "bludné ovečky", ktoré skáču, ako im niekto zhora píska?

Výsledok bratislavského Národného pochodu za život obavy a predsudky mnohých nepotvrdil. Utečenecká kríza, a ani ďalšie existenčné problémy, dnes nezastavili desaťtisíce kresťanov v tom, aby vyjadrili, že im záleží na živote tých, ktorí sa ho sami zastať nemôžu. Že potreba ochrany života, s vynorením sa iných potrieb a problémov, nestráca na vážnosti. Mám z toho radosť a ďakujem všetkým, ktorí napriek silným tlakom neprestali dôverovať...

Foto: TV Lux

Comments
sign-in-to-add-comment
Aj to sa stáva! BOLA SOM NA NÁRODNOM POCHODE. Vďaka réžii Pána Boha, môj syn naplánoval pre rodinu slávnostný obed v reštaurácii Pod Michalskou bránou. Komunikácia v Centre mesta bola možná len peši a my sme práve zachytili zahájenie a prejav JE Stanislava Zvolenského. Okrem tej pokojnej a radostnej atmosféry, príhovoru, slovami s nádychom lásky a vďačnosti Bohu za život, uchvátila nás tá radostná pokojná atmosféra a veľké množstvo zúčastnených. Myslela som na vás všetkých so srdcom plnom lásky, ktorá sa vo vzduchu "dala krájať".
Posted on 9/20/15 11:32 PM.
Do Košíc som mohla, hodinka vlakom, ale do Bratislavy sa nedalo pre moje festseniorské problémy. Zato som mala celý čas pustený televízor a neuniklo mi nič. Najmä my starší máme tendenciu porovnávať s predchádzajúcim. Priznám sa, Košický sa mi páčil viac, ale je to i tým, že bol prvý....a že som ho absolvovala celý. Ale aj Bratislava ma rozohriala, napriek malým chybičkám krásy- moderátorka na hlavnej tribúne si mohla poznámky o boľavých nohách, hlade a WC odpustiť, veď nebola sama. Sme ľudia, chyby sa stávajú, ale pokiaľ takéto, vždy sú blškami v porovnaní s údermi, ktoré bezhlavo uštedrujú , čuduj sa svete, nekomunistickí komentátori v masmédiách. Pochod svoj cieľ- nadchnúť pre vďaku za dar života, splnil.
Posted on 9/21/15 8:51 PM.