Skončilo sa referendum. Takmer 80% oprávnených voličov na Slovensku je proti, alebo nezaujímajú základné civilizačné hodnoty, ako je heterosexualita manželstva, rodičovstva (i náhradného) a sloboda rodičov vo vzťahu k sexuálnej a bioetickej výchove detí v škole. V prvých reakciách mi chýba sklamanie.
Chápem, že po týchto krajne hektických dňoch silnej protipropagandy a mediálneho tlaku, cítia hlavní organizátori referenda z Aliancie pre rodinu celkom prirodzenú únavu. Ale nadšenie z výsledku nechápem. Azda nebolo cieľom AzR len zviditeľniť sa? V tom prípade by som zmobilizovanie viac než 20% občanov pokladal za skvelý úspech, až na to, že ho treba do veľkej miery pripísať Katolíckej cirkvi. (Hoci je zrejmé, že medzi AzR a RKC je dosť intenzívny prienik, predsa je čosi iné, organizovať niečo s podporou cirkevnej hierarchie.) A práve preto si myslím, že cieľom bolo dosiahnuť platné referendum (získať väčšinu voličov na účasť a na kladné odpovede) a ak sa to nepodarilo ani z polovice, bolo by namieste sklamanie.
Sklamanie z čoho?
Najprv z toho, že proti takýmto základným hodnotám sa (aj) na Slovensku zdvihla taká prudká vlna odporu. Na podporu týchto troch otázok (mimochodom, na platnosť referenda stačilo vyjadriť sa ku ktorejkoľvek z nich) stačil zdravý rozum...
Potom z toho, že silná protipropaganda slávila taký mohutný úspech. Myslím, že výsledok referenda je skutočne dôsledkom kampane a protikampane. V spoločnosti totiž pred vypísaním referenda nebol rozšírený zásadný spor v týchto otázkach - prvým cieľom bolo teda asi ukázať, že tieto témy môžu byť problém, a treba sa k nim teda vyjadriť. Až v kampani sa ukázalo, že nielenže môžu byť problém, ale i sú. To však nebol hlavný "front" kampane a protikampane. Skôr myšlienka, že referendom sa ubližuje osobám s inou sexuálnou orientáciou, čo je nekresťanské, upierajú sa im práva a - za predpokladu kladného výsledku - sa zakonzervuje netolerantnosť.
Sklamaný som teda i z toho, že toľkí ľudia tomu uverili a boli schopní zaprieť svoj názor na tak základné otázky, alebo ho dokonca i prehodnotiť.
A tak sa, s o to väčšou pokorou, od pondelka opäť pokúsim vysvetľovať aspoň svojim študentom i tieto najzákladnejšie hodnoty.
Pevne dúfam, že AzR čoskoro precitne, uvedomí si túto politickú prehru, a tak budeme v tomto hodnotovom zápase naďalej ťahať za ten istý povraz, v jasnejšom povedomí toho, proti akému silnému prúdu ideme. Ak sa, naopak, uspokojí s tými "svojimi" 20%, stratí celú svoju údernosť, razanciu a - ako sa hovorí - "ťah na bránu" (presne ako to už dávnejšie stratilo KDH - s dôsledkami, ktoré sú bolestne zjavné.)