« Back

POZOR nebezpečná modlitba!

POZOR nebezpečná modlitba!

Poznáte to? Sedíte v aute za volantom, myslíte si, že idete správnym smerom, ručička tachometra naberá obrátky a zrazu PRÁSK. Zátarasa.

 

"Čo? Čo sa to deje? Veď som predsa šiel správne, či nie?" Ste zúfalí, lebo ste si práve uvedomili, že niečo ste urobili úplne zle. A tak vyšlete Bohu takú malú strelnú modlitbu a pokúsite sa obrátiť auto na inú cestu. Ako tak putujete postupne zabudnete, že ste o niečo Boha prosili... Ale On nezabudol.

Tak sa to stalo aj mne. Nie tak dávno, je to pár mesiacov dozadu, som si popritom ako som sledovala tok svojich myšlienok uvedomila, že mi chýba skutočná pokora... Ale neprežila som to skutočne, nevzala som si to do srdca. Len som tak, ako keby medzi rečou prehodila smerom k Bohu, aby ma naučil pokore, lebo sama to nezvládnem. A postupne som na to zabudla. Asi po mesiaci nastala taká drobná epizódka s mojimi rodičmi, keď som si uvedomila, že ako veľmi závisím od nich, že keby mi nedali vreckové na týždeň, tak sama popri štúdiu neprežijem... Júj, pokorujúce. Bože, už viac netreba, stačí, stačí, už to myslím chápem... Ale Boh zašiel ešte ďalej... Jedna zo škôl, ktorú študujem, je umelecká. A ja som za celý semester nevytvorila nič poriadne, stále som sa len obšmietala okolo a kvázi navrhovala. Výsledkom bola len moja beznádej a pochybnosti o sebe, ale absolútne nič konkrétne na odovzdanie. Boh ma pokoril aj v tejto oblasti. Bez Neho nemôžem nič. Pokiaľ nebude On na mojom prvom mieste a nie tá škola, je mi nanič môj talent, márne je moje snaženie. Jedine s jeho požehnaním to má svoju cenu. Jedine s ním.

 

Vravím teda: POZOR, modlitba je nebezpečná, má tendenciu byť vyslyšaná. Myslím si, že Boh s mojím učením pokory ešte neskončil, táto strelná modlitba bude mať celoživotné dôsledky.

Vďaka Bohu.

Comments
sign-in-to-add-comment
Pokora je veľmi ťažká vec. Dlhé roky sa snažím , učím sa pokore, ale doteraz ju neovládam. Namáhavá je cesta nahor, ale zísť dole, keď si už raz bol vysoko, je ešte ťažšia.
Posted on 1/7/12 7:05 PM.
Vidím to tak, že sami od seba to nezvládneme.
Posted on 1/7/12 7:15 PM in reply to Jozef HORVÁTH.
pycha umrie spolu s nami. :-))) to je vyrok nejakeho svatca. Neviem ci to nebol aj pater Pio. :-)
Posted on 1/7/12 8:09 PM in reply to Jozef HORVÁTH.
Jarmila Semanová
Áno, Zuzanka, sami od seba nie ...

... čo je pravá pokora ? Opak pýchy.

Pokora je veľmi dobrá vec, ak ju už človek má - len nemal by byť na to pyšný ...
Posted on 1/8/12 11:04 AM in reply to Zuzana Komendová.
je to pravda,aj mne sa to stáva velmi často
Posted on 1/10/12 8:28 PM.
Som sa pousmial pri čítaní tohto blogu. Stalo sa mi niečo podobné. Pýtal som Pána o pokoru a čo sa nestalo.

V pondelok som šiel natankovať. Bol som mnou jeden boží muž, autorita, ktorú si veľmi vážim. Napriek tomu, že za tých 11 rokov, čo mám vodičák som tankoval v siedmych krajinách na rôznych šupackých a super benzinkách, nedarilo sa mi natankovať diesel na jednej benzínke pri diaľnici. Tankovacia trubica bola asi dlhá a pri tankovaní mi to jednoducho vypínalo, ako keď je už plná nádrž. Asi som to vložil príliš hlboko, na čom som bežne zvyknutý. Tento Boží muž mi prišiel pomôcť. Hambil som sa ako malý chlapec a mal som na seba zlosť, že to už neviem ani natankovať.

Jednoducho trapas, také dobré na pokoru emoticon Ako ťažké je prijať takéto situácie...
Posted on 1/11/12 9:20 AM.
Je dobré a správne- prosiť o pokoru. Kdesi som čítal ( či počul ), že v Nebi sú všetky neresti. len pýcha nie. A v pekle sú všetky čnosti, len pokora nie ! Toto je veľmi povzbudzujúce.
Čo sa týka vyslyšania našich modlitieb, tak isto som kdesi čítal, že Boh odpovedá týmito možnosťami : 1.Áno , 2. Ešte nie , alebo: 3. Dám Ti lepšie !
Takže len smelo prosme s dôverou, že Pán najlepšie vie, čo nám je najviac treba !
Myslím, že aj u mňa to takto funguje. Teda veľmi často.
Posted on 1/11/12 11:54 AM.
Uf, to som rada, že nie som sama, kto prežíva niečo takéto.
Posted on 1/11/12 6:55 PM.
o tej pyche a pokore.. odhadujem, ze ste pocuvali nejakú prednasku Marosa Kuffu :-)
Posted on 2/3/12 7:32 AM in reply to Miroslav Priecel.