Píšem tento blog nie len preto že musím ale pretože chcem.

Nedávno som čítal stať v Písme o tom ako je Boh vždy s nami, že nikdy niesme sami ale že práve ON je ten kto pri nás stále stojí. No zaujalo ma na tom to že jednoducho niekedy sa cítim naozaj taký sám. Často krát si ani neuvedomím že všetky tieto pocity sú od toho zlého. Ano práve ten zlý je ten ktorý sa nám snží dať stále najavo že sme slabý a že sme opustený a sami. Ale nie je to tak. Boh vždy stojí pri nás a podá nám pomocnú ruku vždy ked to naozaj potrebujeme. On nás miluje aj keď často padáme. Včera som zažil taký krásny čas kedy som išiel z chvál odprevadiť našu klaviristku s mojim bratom a jeho priatelkov. No a ako sme ju odprevadili samozrejme moj bracho išiel s priatelkov ešte nachvilku von. No a práve vtedy som išiel sám domov, dal som si do úší MP3 a keď som tak počúval jemnú hudbu po ceste domov som si uvedomoval popri tom tichu na ulici kde nebolo ani živej duše že som sám, no ani som nejak vtedy nemyslel na Boha lebo som mal plnú hlavu iných nepodstatných vecí (ktoré som vtedy ale pokladal za podstatnejšie). Ale sám v sebe som riešil tento problém že som sám iba na 5minutiek po ceste domov a cítil som že by som potrebval mať niekoho pri sebe. V tom ako som tak vybočil z uličky a išiel okolo kostola stretol som dve baby ktoré išly s chvál uplne naťešené a rozprávali sa celý čas o Bohu, o Božej láske a tak. No a ako som ich tak stretol tak som si uvedomil že Díky ťi Bože že práve vtedy keď sa cítim byť sám vždy mi pošleš do cesty niekoho kto ma vie povzbudiť. No a vtom mi jedna z nich ako som im hovoril že som unavený hovorí: ale Majky kto môže stáť proti nám keď BOH je s nami. Totálne to vykrýkla akurát išla taká partia z nejakej disko keďže to bolo vpiatok okolo pol noci. No a začali sa tak čudesne obzerať. Tak som tak hrdo povedal : ano máš pravdu je to tak. No potom ako som pokračoval v ceste domov som si uvedomil že to sú len maličké veci cez ktoré nám dáva Boh najavo že je stále pri nás. +