« Назад

Niger: “Oni majú zbrane, ale my máme Ježiša!”

Niger: “Oni majú zbrane, ale my máme Ježiša!”

Rozhovor s biskupom Ambroise Ouédraogom "Kresťania tvoria menej ako jedno percento z asi pätnásťmiliónovej populácie diecézy Maradi,” hovorí biskup Ambroise Ouédraogo v interview pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Tento sedemdesiatročný duchovný je prvým a doteraz jediným biskupom v diecéze Maradi, jednej z dvoch diecéz v Nigeri, vnútrozemskej krajine na západe Afriky.

Dlhé roky nažívalo asi 5-6 tisíc katolíkov v diecéze v pokoji a mieri 
 
Dlhé roky nažívalo asi 5-6 tisíc katolíkov v diecéze v pokoji a mieri s väčšinovou
moslimskou populáciou, informuje biskup. „Toto sa ale zmenilo v roku 2015, kedy boli
vo francúzskom satirickom týždenníku Charlie Hebdo publikované karikatúry kritizujúce
islam.“ V priebehu niekoľkých hodín bolo v krajine zabitých minimálne desať kresťanov a
počas násilností a nepokojov, ktoré sa rozpútali po celej krajine, bolo zničených viac ako
70 kostolov a ďalších kresťanských budov. Približne 80% všetkých kresťanských kostolov
v krajine bolo cielene napadnutých, najmä kostoly ležiace v regiónoch Niamey a Zinder.
„Kresťania žili vo veľkom strachu pred radikálnymi islamskými fundamentalistami.
A tento strach v nich stále pretrváva, pretože v nepravidelných intervaloch sa útoky
opakujú dodnes,“ pokračuje biskup. Len pred dvomi týždňami bol v jeho diecéze
radikálnymi skupinami, protestujúcimi proti uväzneniu imáma, podpálený protestantský
kostol v Maradi. Spomenutý imán bol zadržaný po tom, ako sa vo svojej kázni vyjadril
proti návrhu zákona o prísnejšom regulovaní finančných zdrojov na stavbu a prevádzku
súkromných bohoslužobných miest. Aj napriek protestom bol v pondelok 17. júna zákon
schválený v nigerskom parlamente.
 
 
Prenasledovaní kresťania radikálnymi islamistami žijú v stanoch alebo unimobunkách poskytnutách organizáciou ACN.
 
 
Iba 8 kilometrov od miesta dosiaľ posledného útoku 
 
Iba 8 kilometrov od miesta dosiaľ posledného útoku v Maradi žije sestra Marie Catherine
Kingbo so svojím spoločenstvom „Kristových služobníčok“. V rozhovore pre ACN hovorí:
„S útokmi sme počítali, ale nemysleli sme si, že ich vyvolá predloženie tohto návrhu
zákona.” Od jej príchodu do Nigeru pred 15 rokmi sa situácia v krajine zmenila na
nepoznanie. „V tom čase neexistovalo v krajine takmer žiadne medzináboženské
napätie. Teraz ale už aj samotní moslimovia pripúšťajú, že je v krajine príliš veľa mešít a
škôl koránu a nedostatok studní a nemocníc,” vysvetľuje sestra Catherine. Jej
spoločenstvo a tiež ich žiačky, ktoré vyučujú, sú z dôvodu obáv z útokov islamistov pod
neustálou policajnou ochranou. Špirála násilia uvoľnená v Líbyi, Sýrii a v ďalších krajinách
severnej Afriky a  Blízkeho východu sa nebezpečne šíri ďalej,” dodáva so žiaľom.
 
 
Sestra Catherine je ale presvedčená, že nielen zlo, ale tiež dobro sa šíri neustále ďalej.
 
Sestra Catherine je ale presvedčená, že nielen zlo, ale tiež dobro sa šíri neustále ďalej. Jej
kongregácia organizuje a vedie množstvo aktivít v prospech celého spoločenstva. Sestry
pomáhajú predovšetkým ženám v núdzi, tiež organizujú každoročné stretnutia kresťanov
a moslimov. V roku 2006 sa prvého takéhoto medzináboženského stretnutia zúčastnilo
28 ľudí. V minulom roku ich bolo už 350. Vzťahy s miestnymi imámmi a  moslimskými
susedmi sú dobré, hovorí sestra Catherine. Aj preto, ani zo strachu z možných útokov
extrémistov, nechce do budúcnosti poľaviť vo svojom úsilí. „My neodídeme. Oni majú
zbrane, ale my máme Ježiša.“
Biskup Ouédraogo to cíti rovnako. Spoluprácu a dialóg s moslimami nespochybňuje. Je
presvedčený, že „veľká časť moslimov považuje aktuálnu situáciu za hanebnú a
kresťanom preukazujú solidaritu.” A dodáva: „Až 95-98% detí v našich inštitúciách je
moslimského vyznania. Aj väčšinu našich projektov realizujeme v regiónoch s takmer
stopercentnou moslimskou populáciou. Nerobíme medzi ľuďmi žiadne rozdiely. A tak to
aj zostane.”
 
 
Комментарии