« Назад

Predvianočná teológia Božích detí...

Predvianočná teológia Božích detí...

Neviem či viete, ale najviac vecí sa naučím vždy v materskej škole... Deti nemajú problém s nami ani s Božou vôľou, ani s Bohom.... A je im všetko jasné....

 

 Včera. Popoludní ma čakali nastúpení predškoláci. „Konečne. Kde si bola. A vieš že tu bol Mikuláš?“ Okamžite ma zahrnuli otázkami i odpoveďami.

Škoda, že v tej chvíli má človek iba dve uši. Lebo každé dieťa by si prialo, aby ho niekto počúval naplno.

Po chvíli sa mi podarilo vyhlásiť hru na  „vláčik“  a s pesničkou o Mikulášovi sme sa presunuli o poschodie nižšie. Do „krúžkarskej“ triedy. J

Decká okamžite sedeli na koberci a čakali na pravidlo. Aha, že čo to je??? Je to predmet, samozrejme vždy iný, podľa toho, o kom alebo o čom sa ideme rozprávať. Kto ho má v ruke, môže povedať niečo ostatným a „ostatní“ ho aj počúvajú. Takže včera sme čakali na anjela.

A vtedy sa to začalo. „Vieš, taký Anjel, ktorého si doniesla, chodil aj s čertom,“ povedal Miško.

„Ale oni tu neboli sami. Bol tu s nimi aj Mikuláš,“ pridala sa Deniska.

„Museli prísť z ďaleka,“ poznamenal Ivko.

„A na to ste ako prišli?“ vtrhla som im do rozhovoru a chcela som sa dostať až do krajiny, kde sa Mikuláš narodil...

„Jáj, ty si tu nebola,“ ospravedlnil ma Maťko.

„No predsa mali špinavé topánky. Mikuláš mal také na šnurovanie, čert na suchý zips a anjel? Tomu som ich nevidel.“

„A ja viem odkiaľ prišiel Mikuláš,“ triumfoval Viktor a všetky oči detí sa upreli na neho. „No predsa z Liptovského Mikuláša.“ A začala sa škôlkarská debata bez pravidla. Teda bez anjela, ktorý skončil, v strede kruhu.

„A viete, ten čert čo tu bol, tak on nebol najskôr čertom. Ale najkrajším anjelom a volal sa Lucifer,“ vysvetľoval Viktor.

 „A to vieš odkiaľ?“ udivene na  neho pozrela Deniska.

„No to sme čítali v takej knihe s dedkom. To bolo tak. Keď ho Boh stvoril bol najkrajší anjel, ale neposlúchal Pána Boha. Asi sa naháňal po nebi a robil lotroviny. Tak nevybral zákrutu v oblaku a spadol na zem. A rovno do blata.“

„Chudák,“- ozvali sa niektoré deti, čo počúvali Viktora bez dychu.

„No a keď sa Pán Boh pozrel na zem a videl, aký je zablatený od topánok až po uši, tak povedal: „Takých špinavých v nebi nechcem. Tu môže byť iba ten, kto má čisté srdiečko. A Lucifer a jeho kamaráti museli ostať na zemi. A preto, keď tu boli tak nás potkýnali.“ Skončil svoju lekciu Viki.

„Fakt,“ hvízdal Maťko. „ Už mi je to jasné. Ten čert, čo tu bol, chcel, aby sme sa potkli a zašpinili si šaty. A nahnevali mamu.“

„No,“ pridala sa Denisa. „A potom bude mať mama špinavé srdiečko a nebude môcť ísť do neba.“

„Čo si, ona pôjde na spoveď a tam jej ho Boh očistí...“ chytil sa ďalšej príležitosti k rečneniu Viktor....

Ak som nechcela, aby to skončilo pri traktáte o Najsvätejšej Trojici, alebo inej teologickej téme, neostávalo mi nič iné, ako urobiť rýchly vpád do ich debaty.

„No počkajte, a ako to, že ste tu všetci a máte čisté šaty???“ spýtala som sa a čakala som na odpoveď. Samozrejme som ju dostala od Viktora.

„No ty to nevieš, veď nás anjel ochránil. On je oveľa mocnejší, ako Lucifer... a ak ho budeš prosiť, bude pri tebe, a ty sa nikdy nezašpiníš.“

A bolo to. Rozbehla sa anjelska debata.... A poviem vám o anjeloch deti vedia aj to, že nemusia mať krídla. A môžu byť nimi aj ľudia, ktorí robia veľa dobrého... Aj deti. Zvlášť pred Vianocami. Lebo tí praví anjeli majú čo robiť, aby všetkých zavolali do Betlehema... veľa ľudí má totiž hlinu v ušiach, ktorú im tam nasypal Lucifer a nepočujú Boží hlas....

Keď som večer premýšľala nad ich slovami,  usmievala som sa.  Deti síce neovládajú teológiu presne, ale vedia, čo je podstatné. Vedia, že anjeli sú mocnejší... ako všetko zlo... a to len preto, lebo nemajú čas robiť „lotroviny“.

Nájdeme si čas na dobro i my? Stačí na to ľudské... lebo v ňom si nájde miesto Boh....

A pozrime sa aj na to, či nemáme „blato v ušiach“, aby sme neprepočuli anjelské hlasy a našli vo svojom srdci ten pravý Betlehem.

Milí teológovia - po prečítaní vyššie napísaného sa môžete právom búriť a odvolávať sa na dogmy a ostatné teologické vedy... Ale v tomto článku mi šlo o niečo viac... - o cestu, ktorú si dieťa vie nájsť do srdca, aj keď nevie čítať a písať... - je dôležitejšia, ako ovládanie všetkých cirkevných zákonov :D Aspoň si to myslím... :D

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Krásne si nám to... teda tie deti to krásne všetko vysvetlili. emoticon
Len - ako si mám vyčistiť tie uši, aby som v nich nemala hlinu? Zdá sa mi, že mi niekedy trochu zalieha...
Отправлено в 09.12.11 22:11.
Jarmila Semanová
Evička,

nuž vezmeš čistú špilku, obalíš ju čistou jemnou vatičkou - stačí aj menší kúštik tej vatičky - a jemne, tak, aby si si neublížila - pohládzaš uško a blatko vyberáš a vyhodíš ho von. :-)
Отправлено в 10.12.11 10:04 в ответ на Eva Baranovičová.
Mne sa u prvákov pri pozeraní kresleného filmu o sv.Mikulášovi stalo, že sa ma Saška opýtala: "Kto je starší, Ježiško či Mikuláš?" emoticon Čo by ste odpovedali Vy?
Отправлено в 11.12.11 16:15.