Povráva sa, že Boh si z času na čas vezme na koberec aj anjelov. Najmä tých strážnych. Nie preto, aby ich karhal, ale preto, aby ich počúval a dozvedel sa, čo ich trápi.... Lebo anjeli to v žiadnom prípade nemajú s ľuďmi ľahké. Musia nosiť v sebe celú hĺbku ich zaľúbených, znechutených i doráňaných sŕdc.

Počas konferencie Boh Otec pozve všetkých anjelov na lúku a každému dá slovo:

„Tak ako sa ti darí plniť tvoju misiu?“  Pýta sa najskôr toho najstaršieho anjela so sivými vlasmi.

„Nuž vieš Bože, Jožo sa stále usmieva, ale v jeho srdci....“  odmlčí sa anjel a hľadá tie správne slová, „Myslím, ... že v jeho srdci to vrie. Hnevá sa.... Chcel by zmeniť tak veľa vecí, ale opúšťajú ho sily....  Nikto si ho neváži... Deti sú už veľké, založili si rodiny a na  návštevu prídu iba vtedy, keď má dôchodok...  A aj keď sa modlí, tak recitujú jeho pery. Nemôžem ho ani za svet naučiť, že ty mu chceš odpustiť všetky jeho zlyhania a že sa chceš prihovoriť k jeho srdcu... a že chceš byť jeho priateľom...“ rapotal na jeden dych starý anjel a bezmocne mával krídlami.

„Netráp sa,“ potešuje ho Boh, „Môže si myslieť čo chce. Mňa nezmení. Milujem ho a viem, čo sa stalo v jeho živote. Nechci mu to prosím ťa vysvetliť, len mu opakuj, že ho mám rád a že sa teším na chvíľu keď ho prijmem tu doma. A nemusí sa báť, lebo ja som ľudí stvoril a viem, čo  znamená byť človekom.“ Anjel sa uklonil a posadil sa do trávy.

Boh Otec rozvinul pergamen a niečo si naň v rýchlosti načmáral. Nikto netušil čo to je...

„A čo ty?“ usmial sa na anjela s ružovými lícami. „Ako sa darí Miroslave?“

„Nuž nebeský Otče,“ anjel rýchlo vstal a hlboko sa poklonil. „ Vieš ako to na svete chodí. Je zamilovaná až po uši. A zamilovaný človek nerozmýšľa... Iba cíti. A ona cíti, že Maťo ju... no akoby som to povedal. Že to s ňou nemyslí vážne. Dala by mu všetko, ale on zatiaľ vidí iba peniaze jej bohatého otca a páči sa mu, že Miroslava má všetko, čo si zažiada... Je mi smutno, lebo tá dievčina nepozná svoju krásu...“ Odmlčal sa.

„Pamätám sa na chvíľu, keď som ju tvoril. Zamiloval som sa do dvoch malých buniek a tam som dal všetko, čo má mať... Modré oči, čierne vlasy, štíhlu postavu, hlas, povahu... Vždy milujem, keď tvorím... A ten okamih vidím, keď sa pozriem na človeka. Je to jedno, či je kráľ, poslanec, prezident, babička, alebo ... ako tomu hovoria na zemi „prostitútka.“ Vždy vidím chvíľu svojho prvého zamilovania. Chvíľu tvorenia... Chvíľu, keď som do svojich detí vložil hodnotu, ktorú nespoznajú ani za celý svoj život... Ach môj milý anjel, netráp sa,“ pohladil ho po krídlach, „iba jej opakuj, že je krásna nie preto, akých má rodičov, ani je preto čo robí pre ostatných, ale preto, že bola stvorená z mojej lásky. A povzbudzuj ju, aby svoju krásu hľadala v tej mojej...“

Boh Otec znova niečo načmáral na pergamen a obrátil sa k ďalšiemu anjelovi.

Na rade bol ten posledný. Najmenší, s rozstrapatenými vlasmi a so zošitom. „Čo to máš, anjelik?“ spýtal sa Boh.

„Nuž Bože, aby som ťa dlho neunavoval, ja som si napísal, čo by bolo dobré urobiť, aby sme zmenili svet.“

Boh sa usmial  a vyzval anjela aby sa pustil do čítania:

Bod prvý:

Na to, aby sa svet zmenil je potrebné, aby sme aj v nebi začali podnikať, najmä v dvoch oblastiach:

a/ Kozmetika – krása

b/ Farmácia – lieky

Plán podnikania:

a/ Z Ježišovej Krvi pripraviť sprej na čistenie očí – „Aby Božie deti hľadeli a konečne videli“.

b/ Z Božieho Slova pripraviť deodorant – pôsobenie celý život – jeho vôňa by mala naplniť okolie človeka túžbou, kráčať vo (vz)duchu Božieho Slova a aj druhých nakaziť Božou radosťou.

c/ z Prípravkov použitých pri poslednej večeri – teda z Kristovho Tela pripraviť výnimočný krém na časté použitie. Pri jeho príprave použiť najmodernejšiu reklamnú technológiu, ktorej cieľom je jeho preniknutie nielen pod kožu, ale aj do srdca, myšlienok, slov a skutkov.

d/ Pripraviť tabletky proti starnutiu duše – použiť pritom preparát smiechu, súdržnosti, rodiny, lásky, porozumenia

e/ Pripraviť prášky rozpustné vo vode – podmienka, aby neničili žalúdok, nevyvolávali vredy, ale prinášali ľuďom odpustenie – návrh názvu: Dobré trávenie

f/ Rôzne druhy čajov – napr. čaj pokory, pokoja, múdrosti, pracovitosti a pod.

g/ šampón na umývanie starostí z hlavy – zároveň určený proti šediveniu vlasov.

h/ tabletka proti vírusom hriechu – konkrétne nenávisti, túžby po moci, ohovárania, osočovania, klamstva a pod.“

Anjel zatvoril zošit a pozrel sa okolo. Nasledoval mohutný potlesk. „Výborne si to vymyslel. Veľmi dobre,“ pochvaľovali ho ostatní.

„Len sa  neradujte,“ povedal najmenší. „Niečo mi robilo problémy... Nevedel som, za koľko by sme mali tieto produkty predávať.“

„To je predsa jasné. Musí to byť drahé,“ zhodli sa niekoľkí z anjelov a hneď mali po ruke aj vysvetlenie. „Ľudia hovoria, že lacné veci sú šuvix. Tie predávajú iba u číňanov a v second handoch...“

„Nie, mali by sme dať nízke ceny,“  protestovali ďalší. „Aj tam chodia ľudia, nebudú si potom môcť kúpiť produkty nebeského podnikania.“

Boh Otec nepovedal ani slovo. Len si niečo čmáral po svojom pergamene. Keď si však už aj svätý Peter zapchával uši, zazvonil na zvonček  a vyžiadal si slovo:

„ Môžem teraz ja?“ spýtal sa a všetky anjelske oči sa upreli na neho.

Rozvinul pred nimi pergamen a na ňom bolo napísané:

Boží podnikateľský plán

Kapitál : Svet

Zamestanci: Adam a Eva a následne ľudia

Skrachovanie: Niekoľko dní po stvorení sveta. Lásku zmietlo klamstvo.

I. Obnova podnikania:

Zamestnanci: Ľudia

Kapitál: Proroci

Skrachovanie: Falošní bôžikovia, Strach, nadvláda, pýcha, nesprávne predstavy o Mesiášovi

II. Obnova podnikania 

Zamestnanci : Ľudia

Kapitál : Milovaný Syn

Skrachovanie: v piatok Kríž... smrť – víťazstvo ľudí. - /iba tri dni/

III. Obnova podnikania po troch dňoch /v nedeľu ráno/

Zamestnanci: Ľudia

Kapitál : Láska a zmŕtvychvstanie

Skrachovanie – nikdy nie celkové... Závisí to od toho ako sa človek rozhodne....

Anjeli všetko pozorne prečítali a zatlieskali. „Bože ty si skvelý. A čo peňažná hodnota?“

Boh Otec sa usmial. „Moja peňažná mena sa volá láska alebo „chudobná vdova.“ No nie všetci ju poznajú.“

Najmenší anjel sa začervenal. „Máš pravdu, poznajú iba euráče, zdieranie iných, zneužívanie priateľstva a tak...“

V tom sa ozval z kríža hlas:„Otče, odpusť ľuďom, lebo nevedia čo robia.“

A Boh? Ten sa usmial na svojho Syna: „Odpúšťam im,“ prikývol a pozrel sa na svojich anjelov. „A vy choďte k mojim deťom a naučte ich čo majú robiť, lebo môj Syn práve teraz povedal, že to nevedia.“

Nuž počúvajme svojich anjelov... a sami sa stávajme anjelmi pre iných... hoci nás ešte nepozvali na nebeskú konferenciu.