« Назад

Pôstny účes?

Pôstny účes?

Začal pôst. A ja som si ho chcela učesať po svojom. Tak ako každý rok... No moje plány sa zmenili na nepoznanie. Možno preto, aby som nezabudla, že moje cesty nie sú Božie a Božie zasa nie sú moje... A keďže Pán je Pán, učeše môj život tak ako chce On. A nie tak ako si myslím, že ja, že by to bolo „in“. Som však presvedčená, že tento jeho účes mi prinesie nové svetlo.... a už vidím jeho prvé lúče.

 

Chrípka vládne svetom a ortuť na teplomeri sa šplhá stále hore. Dusivý kašeľ spieva svoju pieseň. A ja ruším všetky svoje plány... Na známosť dám okolo, že mám chrípku... a že mi je „blbo.“

 

Ozvenou je mlčanie.

Iba človek, ktorý nemá s vierou nič spoločné sa pýta, či mám lieky a či niečo nepotrebujem.... a potom ďalší zvoní pri dverách a prináša ovocie s odôvodnením: „Zjedz to, veď v teplotách nemôžeš nikam chodiť.“

Pýtam sa: „Prečo to robíš?“

„Ľudia si majú pomáhať,“ utrúsi a mizne v aute.

Nestíham ani poďakovať....

 

Čas beží..

Ležím tretí deň ako mátoha...

V spomienkach sa zatúlam do minulosti.

Myslím na svojho chorého známeho, ktorého si Pán pred niekoľkými rokmi vzal k sebe.

Ako ma vždy čakal, keď som povedala, že prídem.

Ako sa tešil... Bol ochotný urobiť všetko preto, aby bol pripravený... hoci som mohla byť pri ňom iba na chvíľu... Nuž samota je zvláštna vec.... a aspoň z časti toto boľavé miesto môže prítomnosť a záujem človeka.

 

Otváram bibliu.

Nič nehľadám zámerne. A predsa mi do očí bijú písmená: „Lebo bol som chorý a navštívili ste ma...“

Keby to Ježiš hovoril dnes, možno by k nim pridal „... poslali ste mi sms alebo email, zatelefonovali, spýtali ste sa, či niečo nepotrebujem....“

 

To čo mi ešte kole oči je, že Ježiš nehovorí: „Pomodlili ste sa za toho brata, sestru... a ostatné nechali na Boha...“

Práve naopak...

Vyzýva k odvahe byť ľudským....

Boli ste pri ňom... fyzicky......slovom, skutkom....

 

Začínam vidieť nedostatky v účese môjho pôstu.

Chcela som nahodiť frizúru krížových ciest a pôstov....

No Ježiš berie svoj hrebeň a ukazuje iný účes....

A dáva týmto dňom  svoj vlastný imidž...

 

Prihovára sa mi:

„Ak sa ku mne obrátiš celým srdcom, uvidíš moje smutné deti. Milujem ich a mal som v pláne ťa k nim poslať, pretože potrebujú tvoju pomoc.... či útechu... Nepotrebujem 10 krížových ciest, ale potrebujem tvoju prítomnosť pri lôžku chorého, či úsmev pre bezdomovca, alebo chlieb podaný s láskou...“

 

Poď, obráť sa ku mne pôstom i plačom a nárekom. A pozri sa koľko malých skutkov lásky si zanedbal.... Raz keď sa stretneme sa nebudem pýtať ani tak na tvoje modlitby a pôsty, ale na to, ako si svojim srdcom rozdával lásku v skutkoch... Na to či si mal čisté oči a či si ma videl v chudobných a trpiacich, alebo ti stačilo, keď si za mnou prišiel do vyzdobeného chrámu?

 

Poď, neboj sa, roztrhnúť si srdce a objaviť v ňom svoj vlastný pôstny účes... Ešte stále je čas, aby si mi dovolil učesať tento čas po svojom.... Môj účes v sebe skrýva vlasy súcitu, ochoty počúvať iných, vlasy pomoci tým, ktorí už nevládzu prosiť o pomoc.“

 

Mlčím....

Znova sa mi v mysli objavuje to biblické: „Nebojte sa! Vy všetci máte spočítané aj vlasy na hlave....“

 

A veru cítim, že aj v mojom živote prišiel čas.

Dovoľujem Ježišovi, aby učesal spôsob môjho pôstu...

Veď pre neho nie sú dôležité odmodlené hodiny, ani odpochodované púte... jediné na čom mu záleží je človek.

A čo s ním?

Boh túži, aby sa na tejto zemi necítil sám... ale naopak... aby cítil, že je milovaný... a skrze lásku plnú skutkov posväcoval svet.

 

A tak si zapletám vrkoče skutkov : takých, aké urobila Veronika, ale aj tých, ktoré poznám od Šimona a Panny Márie.

Tá to vyriešila raz navždy, keď povedala v Káne: „Urobte všetko, čo vám povie.“

 

A tak ti Pane Ježišu, dávam hrebeň a prosím ťa, by si učesal všetky moje predstavy o pôste. Daruj mi silu a odvahu byť ľudskou, aby aj moji bratia a sestry mohli cez moje skutky poznať tvoju lásku.

 

Ako hovorí istý môj známy:

„Darmo ťaháte Boha za nohy modlitbami, keď máte vlastné....

Darmo spínate ruky k nebu, keď máte dlane, ktoré vedia pohladiť a potešiť...

Modlitba či viera bez skutkov je mŕtva... Ale každý skutok sa dá premeniť na modlitbu....

 

Boh nech učeše naše pôsty... aby sa láska pretavila v našich skutkoch.

Комментарии