« Назад

Adresa Bohovo

Adresa Bohovo

Ešte stále horí. Sviečka. Za deti, ktoré nie sú medzi nami, ale mohli byť.... A môžu byť, ak budeme našich maličkých milovať a oni budú vedieť, že sú milovaní.... Niečo som sa naučila, zasa – od dvojičiek.

 

„Prečo máš v okne sviečku?“ spýtala sa Domina.

„Lebo dnes myslíme na deti, ktoré sa nemohli narodiť. A modlím sa,“ vysvetľujem.

„Nemohli?“ zamračil sa Domino. „A kto im to zakázal?“

„Ty tomu nerozumieš. To sú také deti, ktorým sa nepáčilo v maminkinom brušku a odišli z neho skôr, než z kalendára vytrhli deväť mesiacov,“ dostáva odborný výklad jediný chlap v izbe.

„A to im nikto nevedel povedať, že tam musia byť deväť mesiacov? A že keď odtiaľ odídu skôr, tak sa zabijú?“ hodil logickú poznámku a hľadal vinníka: „To nemali mamu?“

Mlčím... Pozeráme do plameňa. Neviem, čo povedať....

„A to tie deti nemali ani mená?“ Pokračoval Dominik

„Asi nie keď nemajú rodinný /rodný/ list,“ dodala nervózne Domina.

„Mali by sme im ich spraviť!“

Nápad za sto bodov. A hneď sme sa do toho aj pustili. A tak sme sa dali do toho. Kreslili sme rodné listy. A vymýšľali mená... Od výmyslu sveta. Veď sa mohli narodiť Adelky, Miškovia, Jankovia, Žofinky, Peťkovia, Paľkovia, Tomáškovia, Bianky....

„A čo je na takom rodinnom liste?“ spýtala sa Domina

„Je tam tvoja adresa. Meno a priezvisko tvojich rodičov. A to kedy si sa narodila. A pečiatka...“ dodal Domino...

„Adresa? Akú im dáme?“

„To je jasné. Neboli pokrstení. Asi nie sú v nebi. Ale sú u Boha. Dajme im, že bývajú v Bohove.“

„Máš pravdu. Boh ich iste neposlal do pekla. A nechal si ich pri sebe. Takže adresa: Bohovo.“ Opisuje usilovne Dominika, podľa predlohy, ktorú ma „donútili“ vytvoriť.

„A Boh im prečo nepovedal, že nemajú odtiaľ vyliezať celých deväť mesiacov?“ nedá pokoj špekulant: „Ako je to? Prečo im potom povedal, že chce aby žili? A prečo im nepovedal, že, nesmú odchádzať z maminkinho bruška? To nebolo od neho férové. V tejto veci nie je asi dobrý...“

 

A bolo to tu. Problém.

Na jazyk sa blížila veta, že Boh je zlý, lebo nepovedal maličkým, aby sa neponáhľali z mamičkinho bruška...

A keď nie je zlý, tak je aspoň škodoradostný. Dospelým by to stačilo, ale deťom nie...

 

Rozhodla som sa pre zásah, aj keď som riskovala, že to „natriem dospelým“ a v očiach dvojičiek vážne znížim ich morálny kredit.

 

„Hej, hej! Boh s tým nemá nič spoločné!“ Vyhlásila som vážne.

„Nie? Tak prečo im to nepovedal?“

„On im to povedal. Len niekedy sú to dospelí, maminy a ocinovia, ktorí nechcú, aby sa deti narodili...“

„Vymýšľaš si,“ hodila neveriaci pohľad na mňa Domina, „Naša mamina by to nikdy  nespravila. Ona vie, že aj keď zlostíme, sme pre ňu darček od Ježiša.“

„Vaša mamina je skvelá. Nehovorím o nej...“ Pokúsila som sa o ospravedlnenie.

„Myslíš na mamy, ktoré chcú radšej pracovať, ako vychovávať deti a starať sa o ne?“ spomenul si na niečo Domino.

„Áno, aj také...“

Znova sme na chvíľu stíchli. Potom sa dvojičky na seba vážne pozreli.

„Teta Aneta!!!“ vykríkla Domina....

„Kto je to?“

„To je teta,“ povedal na rýchlo Dominik. „Bola u nás. V noci. My sme akože spali. Ale iba akože. Všetko sme počuli.“

„No, ona stále plače a hovorila maminke, že bola v nemocnici. A že zabila bábätko. A teraz je jej smutno.“ dokončila Dominika

 „A my sme sa čudovali, ako ho mohla zabiť, keď sme ho ešte nevideli...“

„Ale nemuselo to byť tak...,“ upokojujem ich...

 

„Ale bolo to,“ presviedčal ma Dominik. „Vieš, ona nemá rodinu, má iba priateľa. To je taký chlap, s ktorým spáva bez svadby. A  hovorila, že ak by nešla do nemocnice, tak ujo Dávid, to jej ten jej kamarát, by od nej odišiel.“

 

Bez slov... Hľadeli sme znova do plameňa sviečky.

„A to jej bábätko je tiež u Boha v Bohove?“

„Myslím, že áno. A mali by sme mu dať meno. Poprosiť Ježiša, aby....“

„Ja viem... Aby osvietilo srdiečko tety a Anety a už nikdy takúto škaredú vec nespravila!“ dodala rozhorčene Dominika.

 

„Je veľa takýchto bábätiek?“

„Dosť... Jedny sa nenarodili preto, že im to rodičia nedovolili a povedali, že ich nechcú... Ale teraz sú z toho smutní...“

„Ja by som bola tiež,“ dodala dievčinka. „Veď to bábätko už keď je v brušku, tak sa teší na maminu a na ocina.“

„Ale sú aj také bábätka, ktoré sami odchádzajú z bruška,“ dodávam, pretože nechcem, aby všetkých rodičov hádzali do jedného vreca.

„A to už prečo?“ hodil do pléna otázku zamračený Domino.

„Lebo....“ snažím sa povedať niečo k veci...

„Nepýtaj sa také. Boh vie, že ich mamy majú nejaký problém. A kým nedostanú svetlo z neba, tak ho nemôžu vyriešiť. Preto odídu skôr, aby im svietili...“ vyhlási Dominika a podíde ku sviečke. „Ja keď budem mať bábätko v brušku, nebudem mať problém, lebo chcem, aby sa narodilo.“

Dohodli sme sa.

Bábätko tety Anety dostalo meno: „Sebko,“ A prosili sme Ježiša, aby ho poslal k tete, a aby jej pošepkal do uška, že má všetko opustené...

A že aj keď mu nedovolila narodiť sa, ono ju bude stále ľúbiť, lebo je to jeho mama.

„Môžem ešte niečo povedať?“ hlásila sa Dominika o slovo.

„Jasné.“

Kľakla si pred sviečku a pozerala na obraz Božieho Milosrdenstva: „Pane Ježišu, ďakujeme ti, že môžeme žiť. A sľubujem ti, že keď budem veľká, nikdy nevyberiem dieťatko zo svojho bruška skôr, ako o deväť mesiacov. A budem ho ľúbiť, ako mňa ľúbi moja mama.“

Neostávalo mi nič iné iba povedať: „Amen.“

Odišli... Sviečka ešte stále horí... A ja sa s Bohom rozprávam o bábätkách z „Bohova“.. a prosím ho, o požehnanie pre ich rodičov... a pre múdrosť, ktorá dáva hodnotu každému ľudskému životu.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Dakujem.. vzdy sa tesim na tieto deti.. aj tuto tažšiu tému zvládli kupodivu celkom dobre emoticon
Отправлено в 02.11.12 21:54.
Aj ja dnes zvlášť myslím na nenarodené detičky v modlitbe. Nech ich Boh objíma svojou láskou, ktorú im ich rodičia nemohli/nechceli dať. požehnaný čas.
V tejto "dušičkovej oktáve" ťahajme dušičky z očistca, nech im je pri Nebeskom Tatkovi už len dobre. emoticon
Отправлено в 02.11.12 22:09 в ответ на Štefan Hrbček.
Ďakujem za túto príhodu a za Váš čas podelenia sa. Zajtrajšok budem obetovať za Adelky, Miškov, Jankov, Žofinky, Peťkov, Paľkov, Tomáškov, Bianky, ktoré nemali to šťastie byť chcené.
Отправлено в 02.11.12 23:47.
Preco mám rád blogy sestry Damiany? 1 Tim 6, 6 hovorí: A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. Toto cítim z jej blogov. Na druhej strane sa už radšej vyhýbam blogom, kde sa ľudia "hádajú o slová" (pozri 1 Tim 6, 3 - 5) emoticon hneď predtým. Možno táto moja reakcia pomôže niektorým ľuďom pochopiť, že si každý môže slobodne vybrať aké blogy si prečíta.
Отправлено в 03.11.12 5:58.
Krásne emoticon ...mám oči plné sĺz... veľmi šikovné dvojičky
Отправлено в 03.11.12 8:17.
Dakujem Damiana za dalsi krasny pribeh. Velmi citlivo opisana velmi smutna tema. A opat uzasny zaver. Neodsudzujuci ale milujuci. To je na tychto blogoch uzasne. Z kazdeho citit Jezisovu pritomnost v Damianinim srdci. Vzdy ma to naplni pozehnanim a dakujem Panovi za nasu sestricku Damianu.
Отправлено в 03.11.12 12:08.
Róbert, to je to, čo hovoril Ježiš: "Ak nebudete ako deti...." Čoraz menej sa "bojím" s nimi hovoriť o "ťažkých témach...." Zisťujem, že vidia ďalej ako ja emoticon
Отправлено в 03.11.12 12:55 в ответ на Robert Krett.
Trefné ako vždy. No mám, sr. Damiána, reálnu otázku: tie dvojičky sú vymyslené alebo sú ozajstné? Pýtala som sa na to aj Vašich spolusestier z Trnavy, ale ony mi nevedeli na to dať odpoveď. A keďže tu mám zdroj, tak sa pýtam Vás ako zdroja... emoticon Vďaka za odpoveď!
Отправлено в 03.11.12 20:19.
ja som uz raz navrhol sestre, aby do daktoreho blogu dala ich fotku.. asi viaceri citatelia by sa potesili.. :-)
Takze je tu "TLAK VEREJNOSTI" .. pockame na odpoved emoticon
Отправлено в 03.11.12 21:17 в ответ на Eva Krpeľanová.
Dvojičky sú reálne klbká života emoticon V skutočnosti majú iné mená emoticon)) Ale tiež sa na seba podobajú emoticon... A foto??? No príde... V pravom čase.... Možno. Ich rodičia tieto blogy "nemusia" a tak ich v tom budem rešpektovať.... dúfam, že súhlasíte. emoticon Inak chystajú sa presťahovať /musia kvôli práci/ takže sa o nich už asi veľa nenapíšem.... Ale nech im Boh žehná všade, kam prídu so svojou "originalitou"
Отправлено в 03.11.12 22:00 в ответ на Štefan Hrbček.
Nikdy sa vam nestalo ked ich v blogoch volate Dominik a Dominika ze by ste ich potom na navsteve omylom oslovili blogovymi menami? :-)
Отправлено в 03.11.12 22:11 в ответ на Marcela Damiána Bagínová.
hihi, my si tie blogy čítame potom spolu a zabávame sa na tom... emoticon Nie, zatiaľ nie. Aj keď majú občas nápad, že sa ideme hrať na tých dvoch z blogov... a potom mám problém emoticon Lebo keď ich neoslovím "Domino" a "Domina", tak musím im podarovať nejaký cukrík emoticon))
Отправлено в 03.11.12 22:13 в ответ на Veronika Florkova.
Отправлено в 03.11.12 22:19 в ответ на Marcela Damiána Bagínová.
Отправлено в 03.11.12 22:24 в ответ на Veronika Florkova.
Dakujem za dobru aj zlu spravu.. dobra sprava je ze su to realne deti emoticon a zla :'( ze budete o nich menej pisat
Отправлено в 04.11.12 8:46 в ответ на Marcela Damiána Bagínová.
Aaa, toho sa ja nebojim, sestricky prekladaju velmi casto, mozno to Pan zariadi a zas bude blizko pri tych dvoch vymyselnikoch... emoticon
Отправлено в 04.11.12 11:20 в ответ на Štefan Hrbček.
Sestrička Damiána, ďakujem, vyhrala som stávku! Pretože ja som tvrdila, že sú skutočné a moji priatelia, že všaksestrička Damiána je spisovateľka, tak si môže vymýšľať.
A myslímsi, že keď máš tak blízko ku deťom, určite nejaké objavíš a podelíš sa o ich múdrosť. Tí najmenší ju majú najrýdzejšiu. emoticon
Отправлено в 15.02.13 11:25.