« Назад

Spomienka

Panna Mária Karmelská (Škapuliarska) /16. 7. 2019/

Panna Mária Karmelská (Škapuliarska) Pohorie Karmel vo Svätej zemi oddeľuje Galileu a Samáriu. V súčasnosti sa volá Džébel Már Aljás. Najvyšší bod sa nachádza 552 metrov nad morom. Na poslednom výbežku, kde sa kolmo do mora spúšťa skalná stena, stojí kláštor karmelitánov. Je tam nádherný mramorový chrám, zasvätený Panne Márii. V pohorí je veľa jaskýň, do ktorých sa dá dostať len úzkymi chodníčkami. V jednej z týchto jaskýň žil prorok Eliáš. Tu sa usadili aj prví kresťanskí pustovníci. Okolo oku 1156 sa tam usadil Berthold z Kalábrie so svojimi spoločníkmi. Pôvodne boli vojakmi, bojovali v druhej križiackej výprave. Zbrane však odložili a vytvorili náboženské spoločenstvo, ktoré sa časom pretvorilo na rehoľnú spoločnosť karmelitánov. Okolo roku 1208 patriarcha Jeruzalema sv. Albert napísal priorovi Brocardovi pravidlá, ktoré predpisovali mníchom chudobu, samotu, mlčanlivosť, zdržiavanie sa mäsitých pokrmov, pôsty a manuálne práce. V 12. storočí karmelitánov napádali mohamedánski Saracéni. Niektorí z karmelitánov ušli do viacerých krajín Európy. Tak sa rád karmelitánov rozšíril. V Anglicku sa predstaveným rádu stal sv. Šimon Stock. Podľa tradície sa mu 16. júla 1251 zjavila v Cambridgi Panna Mária z Karmelu, ku ktorej sa vždy utiekal. Bola obklopená zástupom anjelov a s úsmevom mu podala škapuliar hnedej farby. Povedala mu: „Prijmi, milý syn môj, tento škapuliar ako odznak svojho rádu a môjho bratstva, pre teba pre všetkých karmelitánov mimoriadne znamenie milosti; kto s ním zomrie, nezakúsi večný oheň. On je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstvách, záruka pokoja a večnej zmluvy.“ Nato zmizla a zanechala škapuliar v Šimonových rukách. O tomto zjavení sú však vážne historické pochybnosti. Sv. Šimon založil bratstvo škapuliara. Slovo škapuliar pochádza z latinského „scapulae“, po slovensky plecia alebo chrbát. Označuje rúcho, ktoré prikrýva plecia. Je to vlastne vrchný odev, ktorý splýva vpredu i vzadu z ramien dolu. Nosia ho dominikáni, františkáni, karmelitáni, augustiniáni a iní rehoľníci. Jednotlivé rády dávali tento škapuliar aj svetským veriacim, no značne zmenšený, v podobe štvorca s dĺžkou strany 10 cm. Zavesený bol tak, že jedna časť visela vpredu a druhá vzadu. Niektorým sa to však zdalo dosť nepraktické (špinilo sa to), a tak pápež sv. Pius X. v roku 1910 dovolil, aby veriaci namiesto škapuliara nosili medailu. Na jednej strane medaily musí byť obraz Božského Srdca Ježišovho a na druhej strane obrázok Panny Márie. Musí byť riadne požehnaná kňazom, ktorý má na to dovolenie. Škapuliar je viditeľné znamenie a vyznanie, že niekto si chce zvlášť ctiť Pannu Máriu. Každý člen bratstva musí zachovávať čistotu svojho stavu, denne sa modliť modlitby k Panne Márii a chrániť sa hriechu. Medailu má mať stále pri sebe a neodkladať ju bez vážnej príčiny. Slávnostné schválenie karmelitánskej rehole a bratstva škapuliara urobil pápež Ján XXII. v roku 1322. Potvrdil ho aj Pavol V. v roku 1613. Bratstvo škapuliara sa rýchlo rozšírilo po celom svete. Škapuliar nosili aj viacerí svätci, ako sv. Karol Boromejský, sv. František Saleský, sv. Alfonz Mária Liguori, sv. Pavol z Kríža, sv. Ján Bosco, sv. Ľudovít IX. a iní. Poďakovanie za priazeň, ktorú Panna Mária preukázala karmelitánskemu rádu, sa slávi v Cirkvi ako zvláštny sviatok 16. júla ako spomienku na Pannu Máriu Karmelskú alebo Škapuliarsku. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

 

Prosíme Ťa, Bože, veď nás k dokonalejšej modlitbe, aby sme na príhovor a pod ochranou blahoslavenej Panny Márie stále stúpali cestou, ktorá vedie ku Kristovi. Lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen

(záverečná modlitba z breviára)

Комментарии

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations