« Назад

(ne)Prijatý :-)

(ne)Prijatý :-)

Štvrtková cesta domov...

Predtým ako sa nastúpila do autobusu, ktorý má mal doviezť domov som čakala na autobusovej zastávke. Celkom logické, nie? Ale nie, to nie je podstatné. 

Ako som tak stále, pár metrov odo mňa stál muž... nie celom luxusné oblečený, skôr naopak. Po pár minutách státia som si všimla, že sa na mňa pozrel. Keď sa stretli naše pohľady dostal odvahu pristúpiť bližšie s prosbou o zápaľovač, cca meter odo mňa stála staršia pani, ktorá sa samozrejme zo strachu o svoje zdravie a kabelku zodvihla a odstúpila a aj jedno mladé dievča, ktoré počúvalo cez slúchatka hudbu a nereagovalo na podnety okolia. Dala som mu ho, urobil tri kroky odo mňa zahasil cigaretu, ktorú si zapalil pár sekúnd pred tým a s tým, či si môže prisadnuť. Odpoveď znela- samozrejme áno. Hneď nato, sa začal vypytovať na ktorý autobus tu čakám a kedy má prísť. Po zodpovedaní otázok začal sám od seba hovoriť o tom, že má problémy v rodine, tri dni sa nesprchoval a ani neprezliekol z veci, ktoré mal na sebe, že už týždeň je denno-denno opitý. Možno vás napadlo- bezdomovec? 

Áno, taký čiastočný... problémy v rodine- manželka sa nedokáže pozerať ako jej muž prichádza každý deň pod vplyvom alkoholu a deti už sú samostatne a nebývajú s nimi. Ale... zase som odbočila :) Vrátim sa späť.

Ja som v momente keď začal hovoriť o svojích problémoch, o tom čo ho trápi, o tom, že ho nemá kto vypočuť bola donutená zamyslieť sa nad tou nespravodivosťou s ktorou sa stretávajú ľudia, plný smútku, bolesti, trápenia. Nie je to nespravodlivé? Máme si pomáhať, to snaď každý z nás vie a často sa o tom hovorí, ale ako často to realizujeme? 

Áno, priznávam, neudobrila som jeho vzťah s manželkou, ani s deťmi, nezaplastila dlhy ktoré sú a ani nič podobne. Ale ten muž keď odchádzal, ďakoval a odchádzal s pocitom takého súcitu, možno pokoja ale hlavne pochopenia z ten druhej strany a možno to nie je veľa ale je to aspoň niečo a možno práve TO ,,niečo,, bude v budúcnosti to, čo ho posúnie ďalej, a moje snaženie povzdbudiť toho človeka, pred ktorým ľudia radšej spravia krok späť nebolo márne a bude mu to dávať nádej na krajšie zajtrajšky.:-) 

Preto aj my, skúsme podávať pomocnú ruku aj takým spôsobom... nie je to veľa ale je to niečo čo život daného človeka môže zmeniť, prípadne aspoň vzdbudiť nádej na krajší zajtrašok alebo o snahu byť lepší, začať znova a inak. 

Boh vám žehnaj. +

P.S. : Ocením spätnú väzbu :) ,,komentovať,, a ďakujem všetkým, ktorí vydržali čítať až dokonca :)

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Pekný príklad, vďaka za blogemoticon Mnohokrát môžeme málom vykonať veľa. Chcem aj ja chodiť po svete s otvorenými očami a srdcom, aby som neprehliadla, či osobne neodmietla pomocnú ruku bratovi, sestre... Vďaka Pane, za ľudí s otvoreným srdcom!
Отправлено в 28.02.13 8:44.
priznám sa, že si vyberám blogy podľa nadpisu a čítam len ak nie sú dlhé - toto je "už" 2. blog čo od teba čítam a môžem povedať, že sa mi páčia a ďakujem ti za ne ;)
a ďakujem aj za teba, lebo to čo píšeš, no waw... skutočne, VĎAKA!
Отправлено в 28.02.13 14:55.
Jéj! ďakujem veľmi pekné za komentáre Dominika a Mária! Cenní si to! emoticon a Dominika - dúfam, že nebol posledný a že ťa to svojim spôsobom aj obohacuje emoticon Vďaka!emoticon
Отправлено в 28.02.13 17:59 в ответ на Dominika Dunčková.
tak to je jasné, že obohacuje... rada čítam/počúvam svedectvá o tom ako je Boh v ľuďoch (nás) a hľadajúci ho skutočne aj v nich (nás) nachádzajú... emoticon
Отправлено в 28.02.13 20:02 в ответ на Klauduša Kubková.
Vďaka za povzbudenie a za to, čo si spravila. Som rád, že si toho muža dokázala prijať a určite si mu aj zmenila život. Keď človek dlhodobo žije pod tlakom a nevie ako čeliť veciam, chce od toho všetkého uniknúť. V takýchto chvíľach povzbudenie od iného človeka môže byť novým začiatkom. Ďakujem ešte raz. Verím, že Ježiš konal cez teba.
Отправлено в 01.03.13 10:53.
ďakujem Vám za vaše reakcie!Hehe emoticon Sú pre mňa povzbudením pokračovať v tom! emoticon Vďaka emoticon Boh vám žehnaj ľudkovia emoticon
Отправлено в 01.03.13 19:29.
bezdomovci sú super. jednoduchí priami ľudia, občas (mierne) dotieraví, ale to snáď len preto, že ich naozaj nemá kto vypočuť. a viem, že tanier polievky v putike, teplý sveter či slovo mnohí z nich cenia viac, ako pár drobných na cigarety...
Отправлено в 05.03.13 7:59.
Vďaka za blog... emoticon, povzbudil ma ku konaniu aj drobných vecí... Áno, veľakrát sme nevšímaví a ľahostajní voči iným (cudzím) ľuďom. Pane, daj, aby sme boli ľudia s otvoreným srdcom.
Отправлено в 15.03.13 18:02.