Opäť , zas a znovu.  Téma nekončiaca téma. Ako jednoducho by sa dalo všetko vyriešiť , keby bol človek ochotný používať všetky dary od Boha skorej , ako je zle.  Dar reči a komunikácie patrí medzi ne. Mnohí sa jej vyhýbyjú. Veď to sa v dnešnej modernej dobe nenosí , tak načo strácať čas ? Načo komunikáciou , ktorá by vyriešila všetky napätia a stresy a nepokoje , načo sa ňou zaoberať ? Inak povedané. Tak a prečo sú vojny vo svete ? Z nedostatočnej komunikácie a pre ľahostajnosť. Načo sa zaoberať niečím , čo vedie k pokoju ?  Pretože Boh je pokoj ? A práve kôli tomu by sme ju mali praktizovať. Praktizovať všetko , čo vedie k pokoju. Koľko aspoň dobrých kamarátstiev by bolo.  Nevadí. Veď v pohode. Ešte , že Boh vidí naše snahy a úmysli nášho srdca. Vďaka Ti Bože. Komunikácia by nabúrala všetky falošné obrazy , ktoré si človek navodí o človeku , pre úľavu svojej duše ? S toho sú obavy ? Je to otázka.  Neuľaví. Pokiaľ sa nepostaví pravde zoči - do očí , neuľaví. Nech si žijú vo svojích domnienkach. Nechajme ich v tom.  Spôsobía bolesť , ale len dočasnú. Ak máte starostí , bolestí , načo teda ísť za matkou , otcom , súrodencom , priateľmi , ved  citujem - duše si porozumejú aj bez komunikácie , ked sú na seba napojené. No chcela by som vidieť funkčnosť vzťahu fungujúcu takýmto spôsobom , keby jeden z partnerov nebol v pohode. Nefungovalo by to. Kto chce , hľadá spôsoby , kto nie  - dôvody.