Дневники

« Назад

Keď sa nedaria vzťahy

Keď sa nedaria vzťahy

Niekedy alebo často sa nám nedarí, vychádzať vo vzájomnom pokoji a láske. Na to sú vždy potrební dvaja. Môžem to byť ja, ktorá nemám dostatok lásky, porozumenia alebo pokoja, aby som mala dobrý vzťah blížnemu. Môže to byť ten druhý.

Vo vzťahoch nie sme nikdy sami. Vždy je s nami Pán.

 

Ako to vyzerá v živote?

1. Príbeh

Matka dospelej dcéry nedokáže vyrovnať s tým, čo zažíva vo svojom terajšom živote (opustenoť, život bez dcéry, možno aj bez manžela, život, ktorý má teraz) a narúša a znemožňuje  svojim spôsobom a prístupom k dospelej dcére dobrý, hodnotný vzťah. Ten vzťah sa "kazí" neustálymi výčitkami, opakovaním dôvodov a vecí, ktoré sú už minulosťou, ako keby sa od odchodu dcéry nedostala ďalej. Stojí na tom mieste, kde jej dcéra odišla a má v sebe zatrpknutie, smútok  a bolesť.

Dcéra s matkou udržiava kontakt, navštevuje ju a chce ju potešiť a podeliť o svoj čas, chce s matkou vzájomne zdieľať zážitky, chce  jednoducho byť s ňou. Matka to kazí svojim odmietavým postojom, a návštevy končia nepekne, smutne...

Dcéra ju naďalej navštevuje. Nemá však zo stretnutí radosť. Naopak. Má smútok a obavu z toho, ako stretnutie dopadne. Má tiež negatívne pocity, obavy a smútok z takého vzťahu.

***

Čo urobíme v takom prípade?

Budeme naďalej konať návštevu a dúfať v zlepšenie vzťahu? Alebo to vzdáme, prerušíme kontakt a zveríme matku (inú osobu vo vzťahu) v modlitbe Pánovi?

broken heart

+

Jedna pani povedala toto:

Zverí celú záležitosť Bohu. Takú aká je, nedokončená, nevyriešená, negatívna, bolestná. A dá mu aj bolesť, ktorú jej spôsobuje také stretnutie. Pre stretnutie sa bude cvičiť v pokojnej mysli, aby ona nevyčítala matke, aby neodpovedala na odmietanie vo vzťahu bez lásky. A aby ju stretnutie nestiahlo do smútku a beznádeje. Nebude vyčítať matke (osobe), ani nebude prijímať do srdca výčitky a nepriateľské slová od matky. Stretne sa s ňou pre to, aby jej dala svoju lásku, bez ohľadu na to, či jej bude opätovaná, alebo bude dokonca odmietnutá. Je to dávanie vo vzťahu iba z jednej strany, keď druhý "nechce", nevie, nemôže inak... To je ťažké a bolestné dávanie - ťažké obetovanie sa. Spôsobuje bolesť a často končí slzami smútku a ľútosti pre nemohúcnosť niečo na tom zmeniť. Druhého nezmeníme. Nemôžeme ho ani najmilšími slovami priviesť k zmene. To môže urobiť Boh. My môžeme darovať prítomný okamih, stretnúť sa s ním s láskou. Vždy máme milovať, aj cez slzy a odmietanie, snažiť sa zachovať si pokoj v srdci, zdvihnúť hlavu a požehnať tú osobu. Možno vyslovíme niečo povzbudivé, niečo dobré, aj keď nám to ten druhý ešte neprijme. Všetko to dáme Bohu. Pred aj po stretnutí. Pán koná, ak mu dáme neriešené veci, keď ešte nevieme, kedy a ako sa uskutoční zmierenie, zmena, alebo obrat vo vzťahu. Príde určite. Pán tieto veci používa tajomným spôsobom na posvätenie naše aj toho, kto je tou druhou osobou.

+

Vzťahy môžu byť veľmi bolestnou záležitosťou. Nám však vyrastie dôvera k Bohu a vytrvalosť v dobývaní srdca blížneho Božou láskou. A zmení to aj nás samých. Budeme pozornými, všímavýmia citlivými na inú osobu vo vzťahu. Budeme o mnohé obohatení. Je veľkým darom, čo získavame láskou k blížnemu bez odmeny opatovania od druhého... Nezištnú lásku k blížnemu, veľkorysosť, trpezlivosť k sebe aj k blížnemu, odpúšťanie...Kto spoznal bolesť lásky, bude vďačný vo vzťahoch k iným, bude vďačný Bohu za dobré vzťahy v rodine, v spoločenstve i na pracovisku. Bez pochybností bude dobrým vo vzťahoch k iným a bude vedieť milovať a odpúšťať.

Dívajme sa na ľudí v pravde a cez oči lásky. Aj na seba samého. Neskrášľujme ani nezvýrazňujme negatívne, nepridávajme vinu sebe, a iným za to, čo ňou nie je. Ak sú city príliš rozbúrené, choďme k Pánovi. Prečkajme, kým sa city upokoja. City sú naši služobníci a majú nám byť na pomoci. Ak momentálne rušia a vzrušujú, nechajme ich schladnúť. Až potom môžeme vidieť v pravde. Až potom porozumieme, lebo tu nám môže Duch svätý načrtnúť správny význam veci a aj to, čo môžeme urobiť alebo čo nemáme robiť. Ak by sme sa vycvičili v tejto disciplíne - držať na uzde city - žasli by sme, ako jasne by sme mohli veci zaradiť, o koľko menej trápenia by sme si nechali spôsobiť inými (bez hádok) a o koľko viac radosti zo vzťaahov by sme získali!

 

Odpustiť - stále znova a vytrvať v láske a s trpezlivosťou pokračovať vo vzťahu.

Malé pozornosti, ktoré oživia radosť v nás aj v blížnom, urobia zázraky:D

Nezabudnime mať otvorené oči, aby sme si všimli aj malú zmenu k lepšiemu. Je možná! Nestraťme z pohľadu malé odlišnosti oproti minulým stretnutiam. Niekedy zmena začína práve nimi. Môžu byť záchytným bodom, oporou pre kus radosti a povzbudením pre ďalšie stretnutia. Ďakujme aj za malé zmeny k lepšiemusmiley!

 

Modlime sa za naše vzťahy.

Modlime sa za dobré vzťahy, sú vzácnym darom od Boha. Prosme ho, aby ich uchoval v láske a oddanosti a aby sme v nich spoločne rástli v dokonalosti a svätosti.

Modlime sa aj za tie nedobré, nedozreté, bolestné, aby ich Pán uzdravil, naplnil a obnovil svojou láskou. Aby nám daroval toľko lásky, aby sme my nikdy neprestali milovať druhého aj za cenu bolestí a odmietania aj pri zažívaní nelásky a odmietania od iných.

Modlime sa za nové vzťahy, aby ich Pán požehnal, chránil a oživoval svojou prítomnosťou, aby boli jemu na slávu a vďaku a nám na potešenie, na službu v láske a na radosť zo života vo vzťahoch! Amen!

Všetky naše vzťahy dávajme Pánovi na oltár - On vie, čo s nimi, On ich požehná a naplní milosťami a urobí to aj s nami, lebo vidí každú našu snahu a našu lásku. On rozmnoží našu malú lásku a urobí ju podobnou svojej úžasnej láske! Potom vzťahy začnú rásť a okrievať, potom sa uzdravia a začnú sa nám dariť! Nech nás žehná jeho láskavá ruka! Amen! Aleluja!

+

heart

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Keď sa nedaria vzťahy, nehodno písať pravdu. Väčšinou ani hovoriť. Tento svet (nevynímajúc kresťanského) od teba očakáva len kompletný chrup a klišé.Keď ťa niečo bolíé, najlepšie zavri sa vo svojej izbe na sedem zámkov a vyplač sa Bohu.Lebo deliť sa o bolesť alebo problém prináša najbolestnejšie sklamania a poznanie, že vlastne pre toho druhého alebo druhých, ktorým si sa zveril, neznamenáš nič. Je nás priveľa na to, aby sme boli skutočnými kresťanmi. A ľahšie sa modlí za siroty niekte v Namíbii ako za rodinu, ktorá trpí vo vedľajšom byte. Katolík, ktorý si nevyhľadal " to správne spoločenstvo, hnutie,združenie" a je iba jednoducho človekom v jednej, svätej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi to prehral. Ešte stále sú nás masy a najmä vo veľkých mestách. Nepoznáme sa navzájom.A tak sa nedaria vzťahy.Čítali sme tieto nedele v Skutkoch apoštolských, ako to robili prví kresťania. Písmo však nebolo ponechané na dobu
100 rokov po Pánu Ježišovi, ale navždy. Skutky prvých kresžanov, ich láska a prístup sú realizovateľné v skupinách, kde je maximálne tridsať katolíkov....
Отправлено в 13.04.13 14:19.
Je to žiaľ tak, ako píšeš, Irmuška. Môžeme mať jedného, dvoch alebo niekoľkých, ktorým sa môžeme zveriť, ak máme skutočne problém, nech je akýkoľvek. To však mali aj prví kresťania... Videla som film o sv. Rite, ktorý to potrvrdil. Mala rodinu, ktorá ju nemala rada. Vzťahy bolo iba konvenčné, prísne a ženy sa ešte úplne podriaďovali mužom... Rita bola "iná"..., mala odvahu radiť mužovi, ktorého milovala aj za cenu, že sa stala nežiadanou a nechcenou, nebolo v rodine ani jedného človeka, ani ženy, ktorá by jej pomohla. Veľmi ma motivoval ten film, aby som sa nikdy nevzdala, nech by som zostala aj sama jediná s tým, čo ma kvári. Pre tých svätých a sväté ďakujem Bohu za povzbudenie a príklady, to je úžasný bónus, ktorý oni nemali, oni ho museli hľadať a tiež nenachádzali... Ďakujem za ich životopisy...sú ich milióny...sú mi pomocou v každej veci, mojim hmatateľným pokladom sú knihy...mala som v živote priateľky a priateľov, ktorých môžem spočítať na prstoch mojich rúk ale knihy, tých je aj bolo nespočítateľne a ich autori boli mojimi cennými radcami... Duch svätý hovorí cez ľudí, cez knihy, cez udalosti života... Chvála Bohu! Chvála Duchu svätému! Amen. Aleluja!
Отправлено в 22.04.13 19:36 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.