Blog

« Назад

Vďačná chviľka: Nie som dokonalá!

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Nie som dokonalá. 

Možno to tak môže vyzerať z mojich príspevkov. Ale to je klam. Môže sa zdať že si žijem idylický život s modlitbou vďaky stále v pohotovosti, aby som vás ňou zahanbila. Ale nie je to tak. Vždy len vyberám za ten týždeň (alebo aj dlhší čas) zopár odrobiniek, o ktorých sa "dá písať". Niekoľko málo detailov, ktorými sa pokúšam povzbudiť v prvom rade sama seba. Potom aj vás. 

Niekoľko málo chvíľ za celý ten čas, ktoré môžu byť vzorom. V ostatných chvíľach som "normálna". Normálne často cítim smútok, sklamanie, beznádej, hnev... dokonca závisť. Joj, ako často si v srdci pomyslím niečo ako: "Prečo to musí byť práve takto?!" "Kedy konečne..." "Nemôžeme zažiť niekedy aj my..." 

A len zriedka to dotiahnem až k: "Ale verím..." "Som vďačná za..." (Zmena pohľadu rozhodne stojí za to!)

Pravda, je v mojom živote veľa pekných chvíľ. Chvíľ, keď zo srdca prýšti výbuch radosti a vďačnosti: "Vďaka za túto chvíľu!" "Ten výhľad je nádherný, vďaka!" "Vďaka, že to dobre dopadlo!" "Vďaka za moju rodinu, za všetkých ľudí, ktorých ľúbim"... 

Ale rovnako často prídu pochybnosti a porovnávanie.

"Vždy, keď do mňa zahryzne závisť pri pohľade na "dokonalého"... (manžela, dieťa, domácnosť...) - chcem hneď vzdať vďaku za to, čo mám."
(J. Savageová - Dosť bolo dokonalých mám)

Aj včera boli chvíle, keď som sa cítila pod psa. Pocity márnosti a neschopnosti. "Neschopná matka. Neschopná zaviesť, či udržať poriadok. Neschopná viesť k poriadku svoje dieťa. Neschopná organizovať čas cez prázdniny..." To boli myšlienky, ktoré sa mi tlačili do mysle a oberali ma o pokoj. Cítila som sa na pokraji...

Od pádu do hlbokej depky ma uchránili dve veci. 

Práve čítam knihu Jill Savageovej - Dosť bolo dokonalých mám, ktorá hovorí, aby sme sa netrápili, keď náš život nejde tak, ako by sme si predstavovali. Keď naša domácnosť, naše deti, naše manželstvá... nevyzerajú tak, ako to vidíme okolo seba. "Nikdy neporovnávaj svoje vnútro s vonkajškom niekoho iného" - to je hlavná myšlienka knihy. Pretože žiaden život (žiadna žena, žiadna domácnosť, žiaden vzťah...) nie je naozaj taký dokonalý, ako vyzerá na obálkach časopisov. A tak som sa pokúsila - neporovnávať. Byť spokojná s tým čo mám. Pokúsila. No stále som cítila hlboké zlyhanie. Raz darmo, ľudskými silami človek svoje emócie nezvládne.

Druhou vecou, čo ma "zachránila", je práve myšlienka vďačnosti za všetko. Vôbec som nemala chuť ďakovať. Ale keď už som vyčerpala všetky výčitky (namierené predovšetkým voči sebe) a cítila som sa pritom stále horšie, chcelo to nejaký iný liek. Porozprávať sa s človekom, ktorý ma pochopí? ... V tej chvíli nemožné. Ostáva už len rozhovor s Tým, ktorý vždy počúva. Mal by pomôcť. Veď tvrdí, že je tu stále pre nás, nikdy nás neopustí, miluje ma svojou bezpodmienečnou láskou, tak hádam bude na linke - musím to skúsiť.

A tak som skúsila. Najskôr len opatrne, nechcem byť pokrytecká a ďakovať za niečo, čo mi je z duše protivné.

Pane, prečo som taká? Naozaj chceš, aby sme sa takto trápili? Aj za toto ti mám ďakovať? Cítim sa hrozne. Vôbec neviem, či to dokážem niekedy lepšie...

Vraj, Ty si nad všetkým. Ty vieš o všetkom, čo prežívame. A predsa si to takto dopustil. Nechal si ma v mojej slabosti a neschopnosti... Prečo? Asi to má nejaký význam. A hlavne - asi máš nejakú cestu pre nás, ako z toho von. Ako mám(e) fungovať tak, že prídeme k tebe. Že budeme šťastní. Že to "nejako" zvládneme. 

Už viem, že nemusím byť dokonalá. Pretože dokonalosť ani neexistuje. Ale nemám ani pocit, že dokážem byť "dosť dobrá". Sama to nikdy nedokážem! 

Vlastne už som sa presvedčila, že sama nedokážem nič. Koľkokrát som sa o to pokúšala, a až keď som sa obrátila na Teba, zrazu som podala výkon o akom som ani nesnívala! Prečo sa vlastne snažím túto vec - o ktorej viem! že ju nezvládam - robiť sama? Alebo len s pomocou ľudí a návodov... Musím - chcem! - konečne odovzdať aj tento svoj nedostatok Tebe! Ty ho vezmi do svojich rúk. A postaraj sa o nás. Veď nás. Aj keď to nepôjde. Aj keď nebude byt tak uprataný, ako by podľa mňa mal byť. Aj keď budeme prázdninový čas tráviť inak, než pokladám za správne. Aj keď stratíme veľa času... viem, že mám nádej. Už sa nemusím zhrýzať. Nemusím sa trápiť vlastnou neschopnosťou. Aj keď nie som tak zručná (v organizovaní času - svojho i rodiny). Môžem sa spoľahnúť na Teba. A Ty nás naučíš všetko čo treba. Neviem ako. Možno bude naša domácnosť ešte stále tak trochu hore nohami, ale Ty nás povedieš tam, kde nás chceš mať. Len Ti to musím vždy a stále znova dovoliť. 

Vďaka za tú útechu. Vďaka, za objatie (ktoré som citila, hoci tu nikto nebol). Vďaka za pokoj, ktorý pomaličky zaplavoval moju dušu (hoci slzičky ešte chvíľu máčali tvár)... Vďaka za vedomie, že sa vždy mám na koho spoľahnúť, o koho oprieť. Že si tu stále pri mne. 

Vďaka, že nemusím byť dokonalá. 

Vďaka, že som perfektná taká aká som. (Čo samozrejme neznamená, že sa nemám snažiť zvládať veci (ešte) lepšie.)

Vďaka, že najdôležitejšie je chcieť. Či sa mi aj darí, je až druhoradé. Pokiaľ chcem, naozaj chcem, vtedy robím to, čo treba. A nemusím sa zhrýzať, že sa mi nedarí tak, ako sa (zdanlivo!) darí iným. 

Ďakujem!

Môžem byť šťastná, aj keď nie som dokonalá. 

Som PERFEKTNÁ taká, aká som! 

# 2000 Vďaka za dážď...

Z mojich viac ako tisíc darov:

# 1985 Uprataná kuchyňa. Uprataná klietka. Zvládla som to. Systém, ktorý zatiaľ funguje. Inšpiratívne blogy. Vďaka!
# 1989 Som vďačná za neuveriteľné "Božie náhody".
# 2000 Som vďačná, že som si všimla začínajúci dážď, ešte keď to bol "začínajúci" dážď.
# 2000 Vďaka za bielizeň uchránenú pred dažďom.
# 2000 Vďaka za osvieženie v horúcich dňoch.
# 2000 Vďaka že dážď konečne zavlažil zem. A nemusím už dnes polievať balkón.
# 2000 Tá sila vodného živlu je obrazom Božej veľkosti a moci. Ale aj nežnosti a starostlivosti.
# 2000 A nakoniec som vďačná aj za fotku, na ktorej je výnimočne aj vidno veľkosť lejaku. 

# 2001 Som vďačná za zavŕšenú druhú tisícku objavených darov! 

# 2002 Po zistení, koľko škôd v niektorých regiónoch spôsobil podobný dážď - som vďačná za tých, ktorých obišiel. Som vďačná za životy, ktoré boli uchránené. Som vďačná za ľudí ochotných pomáhať. Som vďačná, že vždy máme nádej.

# 2003 Som vďačná za úpravy stránky komunity vďačnosti: http://www.mojakomunita.sk/web/radost-a-vdacnost
# 2011 Som vďačná za lásku, ktorú môžem dávať...
# 2012 Dnes boli chvíle, keď som sa cítila pod psa... Som vďačná za modlitbu. Som vďačná za vedomie, že JA TO NEDOKÁŽEM - tak ako je to pri všetkom. Doteraz som to chcela NEJAKO zvládnuť ja. Ale nemusím. Konečne aj túto svoju odvekú slabosť zverujem do Tvojich rúk. A som vďačná za úľavu, ktorá potom prišla. ĎAKUJEM.
# 2013 Dnešné čítanie z listu Korinťanom: "Lebo keď som slabý, vtedy som silný." (2 Kor 12, 10)

# 2000 A nakoniec som vďačná aj za fotku...

 

Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný.
Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

 

Maminy MojaKomunita.sk

Pozývam vás k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

 

Комментарии