« Назад

Kríž- môj smer

Kríž- môj smer

Dnešný svet preferuje vrcholné užívanie si pozemského života bez akéhokoľvek hľadania zmyslu a večnosti. Utekanie pred bolesťou a ťažkosťami,  lipnutie len k povrchnej radosti, vášni, zmyselnosti.   V tomto kontexte sa  myšlienka pápeža Benedikta XVI. , v posolstve k Svetovým dňom mládeže v Madride,  stáva stále naliehavejšia a potrebnejšia. Kríž nám často naháňa strach, lebo sa zdá, že je popretím života. No je to presne naopak! On je Božím „áno“ človeku, najvyšším vyjadrením jeho lásky a zdrojom, z ktorého prýšti večný život. “

Keď nám niečo zachráni život,  vystavíme si to, ako najvzácnejšiu vec, ktorú máme. Môj  život zachránila Kristova obeta na kríži. Kríž,  dokonalé vyjadrenie Ježišovej lásky a bolesti, bolesti pre našu záchranu. Mohol to vzdať v ktoromkoľvek okamihu: počas smrteľného strachu, úzkosti v Getsemany, keď Mu kládli na plecia ťažký drevený kríž, ktorý vyvolával ešte väčšiu bolesť na Jeho zbičovanom tele. Čoraz viac Jeho “priateľov“ sa skrývalo alebo odchádzalo preč. Veď čo, ak by aj ich zapojili do útrap krížovej cesty? Ostali s Ním len tí najvernejší a On na seba s pokorou prijímal ťažobu, nie dreveného kríža, ale mojich hriechov. Aký ťažký musel byť ten kríž! Kríž plný hriechov, chorôb, utrpení, starostí, ale aj kríž plný bolestí srdca, egoizmu, pýchy, nenávisti, odmietnutia, neodpustenia, ľahostajnosti, slabosti....To všetko niesol na Golgotu. Teba aj mňa. Bola to najväčšia potupa, akej sa mu  mohlo dostať. Ale Ježiš to nevzdal a vydržal neľudské zaobchádzanie . Kríž je tým  najvzácnejším, čo mi Ježiš dal. Kríž  visiaci v mojej izbe,  na mojom krku, poukazuje na to, že som si vedomá Kristovej obety a som odhodlaná Ho nasledovať. Nie je to len dekoratívna ozdoba či prázdny symbol. 

Mám mať z kríža strach? Utekať pred ním? Odhadzovať ho? Je kríž popretím života? Určite nie! Aj samotný Kristus pred tým, ako vzal kríž na plecia, si k nemu kľakol, objal ho a pobozkal. Kríž sa stal oltárom jeho obety.  Mám sa učiť sa z lásky objímať svoj kríž ako to najvzácnejšie, čo mám. Kríž je znakom spásy. Najväčší prejav lásky. Otvorená náruč Krista pre nás. Prečo neustále pred ním utekať? Mnoho ľudí dnes chce byť dobrými kresťanmi, ale v skutočnosti ich zostáva len veľmi málo, lebo mnohí zutekajú a zaprú hneď, ako sa objaví kríž.

Kristus mi nikdy nepovedal, že život s Ním bude ľahký, bez bolesti, ťažkostí, utrpenia.  Naopak, nevesta  sa musí pripodobniť svojmu ženíchovi. Nevesta Cirkev je povolaná nasledovať svojho ženícha Krista.  Ľudia si často myslia, že keď sa z nich stanú veriaci, svet sa pre nich stane gombičkou.  Nepochopili však podstatu. Viera nie je zárukou ľahkého bezbolestného života. Ale je zárukou života večného. A trpieť pre Krista je radosť. Nie radosť prejavujúca sa hlasitým smiechom či bujarou zábavou, ale vnútorná radosť z toho, že mám účasť na Kristovom utrpení.  Ježiš to povedal veľmi jasne: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mk 8,34). 

Keď mi je ťažko, cítim sa úplne bezmocná, padnem na kolená, pozriem na kríž a čerpám silu z jeho kríža.  Dáva  mi silu zakaždým vstať a ísť ďalej. V každej chvíli na mňa z neho hľadí večná Láska. Keď sa však prepadnem sama do seba, začínam vidieť nejasne a  utrpenie nemá vôbec zmysel. Veci v mojom živote nemajú význam, ak ich neprežívam s Pánom, s Ním na kríži, na Golgote... V tej chvíli sa zo všetkých mojich síl snažím, aj napriek nesmiernej  bolesti, vyjsť zo seba smerom k druhým. Kristov kríž ma posilňuje na ceste k mojim bratom a sestrám. Zrazu nejasná spleť bolesti dostáva význam. Matka Tereza povedala krásnu myšlienku, ktorá ma často sprevádza: „Utrpenie je Božím darom. Je to tajomstvo, ktoré sa týka iba Ježiša a teba." Je to dar, ktorý mi nikto nevezme, lebo o bolesť sa ľudia nezvyknú biť. Keď som pocítila jeho krásu, v bolesti som  zvolala: Pane, pokojne mi pridaj! Všetko! Všetku bolesť! Vystupujem s Tebou na Golgotu! Úmerne s pribúdajúcou bolesťou oplývajúca stále hlbším pokojom, vierou, nádejou... Nevzdám to. Bojovala som, bojujem a bojovať budem. S Láskou a pre Lásku. Veď mi ide o nebo, o videnie Krista z tváre do tváre, o Jeho objatie. Kto by to  teraz vzdal? Vzdala by som sa niečoho, čo nemá zmysel, ale kríž s Kristom zmysel má a vidím jasný cieľ. Aj keď je občas zastretý kopou mrakov, ale viem, ako sa dostanem do  cieľa. Ide sa k nemu cez Golgotu. A každá, hoc i malá obeta ma privádza k bližšie k Pánovi. A všetky svoje drobné kríže skladám pod Jeho vykupujúci. 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Jarmila Semanová
Milá Žužu,

rozumiem Tvojmu oduševneniu. Chápem Tvoje nadšenie.

V mnohom máš pravdu. Áno, kríž je znakom spásy - ten, na ktorom zomrel Ježiš. Ale On na ňom nezostal. Ježiš je vzkriesený a je živý ! Jeho obeta je dokonalá a dokonaná - prečítaj si denné povzbudenia tuto na MK od Martina Švikruhu.

Zmyslom nášho života už nie je obeta. Zmyslom nášho života je láska.

Náš večný život sa začína už tu, na tejto zemi. Nakoľko prijmeme Ježiša do svojho života, nakoľko mu uveríme, natoľko sa stávame členmi Božieho kráľovstva.
Отправлено в 01.06.11 16:11.
Отправлено в 02.06.11 11:53 в ответ на Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
V našom živote zatiaľ je ešte bolesť, utrpenie.

Mať milosť prijať s láskou aj túto stránku nášho života a nebrániť sa krušnej výchove, to je nasledovania hodné. Obrazne vyjadrené - objať svoj kríž ... to áno.
Len netreba zabudnúť opätovne svoju náruč otvárať a tým aj prepustiť zo svojho zovretia aj náš kríž. Pretože Boh nám dal Ježiša a On prišiel práve kvôli nám a On už všetko naše trápenie odtrpel ... nie je treba našej obety ... iba obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú Jeho meno.
Отправлено в 02.06.11 19:45.
Jarmila Semanová
Отправлено в 04.06.11 20:29.
Ďakujem za reakciu,
Myslím si však, že zmyslom života je obeta, ktorá je plná lásky. Obeta lásky.
Máme pokračovať v diele lásky, ktoré začal Kristus, ale to znamená, že Mu musíme byť pripodobnení. Môj Ježiš je prítomný v mojej obete, v celom mojom živote.
To len, že takto to vnímam ja.
Vďaka i za Vaše zdieľanie emoticon.
Отправлено в 09.06.11 19:36 в ответ на Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Milá Žužu,

pokiaľ to takto žijete, tak už nemám nijakú pripomienku.
Отправлено в 09.06.11 20:54 в ответ на Žužu Vandáková.
Отправлено в 09.06.11 20:56 в ответ на Jarmila Semanová.
... a snažíš sa dobre Božia princezná Žužu... Neboj sa, On sa vždy o všetko postará... ;)
Je mi cťou poznať Ťa osobne, vedieť a hlavne vidieť krásne dary, ktoré do Teba vložil Boh... Buď naďalej svetlom sveta ... Pťž †
Отправлено в 12.10.11 6:35 в ответ на Žužu Vandáková.
Ahoj Žužu, nádherný príspevok si tu dala. Rád by som bol tvojim priateľom ak by si si ma pridala. Máš pravdu, Pán Ježiš sa pýtal učeníkov, či môžu piť kalich z ktorého pije On. Oni mu povedali, že môžu. Odpovedal im, že ho aj budú piť. A tak ako nasledovníci Pána Ježiša sme účastní na jeho obete a keď sa nám dá napiť z toho kalicha, z ktorého mu dal piť jeho Otec a ktorý prijal pokorne v Getsemanskej záhrade, tak ho musíme prijať aj my. Milá Jarmila, mne tiež chodia denné povzbudenia od pána Švikruhu a áno, netreba sa zastavovať pri Ježišovom utrpení a smrti, lebo On vstal z mŕtvych ale ako píše Pavol, tak sa mu musíme pripodobniť v smrti aby sme sa stali účastníkmi aj na jeho zmrtvýchvstaní a večnom živote. Láska prijíma aj bolesť. Páter Pio povedal, že trpí keď netrpí. Radšej sám trpel za druhých, aby oni mohli byť omilostení a spasení, než by zažíval duchovnú bolesť pre svoju lásku a videl ako plno ľudí upadá do zatratenia. Pána Ježiša teda máme nasledovať vo všetkom. Aj na samotnú Golgotu. Pri umývaní nôh povedal, vy ma voláte majster a učiteľ a hovoríte dobre, lebo to aj som. Keď som teda ja váš majster a učiteľ umyl nohy vám, aj vy si máte nohy umývať. Máme nasledovať jeho príklad teda vo všetkom, aby sme mali aj vo všetkom s ním podiel.
Отправлено в 12.10.11 7:28.
A Žužu, ešte chcem ťa poprosiť o povolenie publikovať tvoj článok aj na svojom blogu. Samozrejme, že s uverejnením mena autora a zdroja.
Отправлено в 12.10.11 7:31.
Отправлено в 12.10.11 13:51 в ответ на Miroslav Čonka.
Отправлено в 12.10.11 14:09 в ответ на Žužu Vandáková.