« Späť

Skrytý neskrytý idem

Skrytý neskrytý idem

Často sa s Bohom hráme na schovávačku. Priam každý deň. Kedy to začalo? No už v raji... A pritom sme takí smiešni ako malé deti. Napríklad ako tieto:

 

http://najky.sk/foto-pozri-si-roztomile-fotky-deti-ktore-sa-nevedia-hrat-na-schovky/

 

 

P.S.: Môj favorit je skrytý za krokodílom ;)

 

 

Čítam knihu. Volá sa Uzdravenie z dedičného hriechu a je od Benedicta J. Groschela. Benedict je iný frajer... Ale o ňom možno niekedy inokedy.

Na 37. strane píše o Adamovi a Eve po tom, čo v rajskej záhrade neuposlúchli Boha: "Namiesto toho aby dôverovali Jeho láske, báli sa Jeho hnevu." Zastavil som sa pri nej a spomenul si na všetky svoje schovávačky pred zrakom Božím stále, keď som zhrešil - išiel si vlastnou cestou a nie Božou. Taký sme my, ľudia. Všetci sa po tom, keď sa vydáme vlastnou a nie Božou cestou, pred ním skrývame. Presne toto je ten dedičný hriech aj s jeho následkom.

Benedict ďalej píše: "Dôležitou zásadou katolíckej viery je, že pokiaľ človek neprekročí konečnú hranicu smrti, ešte stále má nádej na spásu." Povedzme si na rovinu - koľko formálnych kresťanov alebo veriacich-neveriacich sa spolieha práve na to milostivé obrátenie v hodine svojej smrti!? Poznám ich mraky! Sú to ľudia z môjho okolia, bývalí spolužiaci, priatelia, členovia širšej aj užšej rodiny. Nielen, že spôsob ich života o tejto ich "filozofii" svedčí, ale oni sa tým ani netaja a povedia to na plnú hubu. Či sa nám to páči alebo nepáči, Božie milosrdenstvo je tak obrovské a nepochopiteľné, že aj takáto milosť pre akéhokoľvek hriešnika je možná.

Sám Ježiš nám to vysvetľuje v podobenstve o robotníkoch vo vinici: “Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: "Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé." A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: "Čo tu nečinne stojíte celý deň?" Vraveli mu: "Nik nás nenajal." Povedal im: "Choďte aj vy do mojej vinice!" Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: "Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!" Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.  Vzali ho a šomrali na hospodára: "Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť." Ale on jednému z nich odpovedal: "Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý. Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ (Mt 20, 1-16)

Boh nikoho nepredurčil pre peklo. Boh si neželá záhubu hriešnikov ale ich spásu.

Pre mňa osobne je veľkou a zároveň nezodpovedanou otázkou, či človek, ktorý prežil život “akoby Boha nebolo“, respektíve sa s ním vedome hral na schovávačku, bude schopný  v hodine svojej smrti požiadať o milosrdenstvo a teda priznať, že jeho život  nebol celkom kóšer.

Práve preto nás Boh aj skrze svojho Syna Ježiša Krista neustále vyzýva. Rob pokánie a ver evanjeliu už teraz. To v preklade znamená – Milujem Ťa Janko, Ďuri, Peter, Igor... Hanka, Andrea, Zuzka... Uver mi už dnes, že môžeš žiť lepšie! Uver mi už dnes, že pre Teba chcem to najlepšie! Už dnes... teraz!!!

Či nehovorí sám Boh skrze Pavla, že: „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“? 1 Kor 2,9

Milovať Boha znamená byť autentický k nemu, k ľuďom a k sebe. Je teda potrebné prestať sa skrývať (to je práve tá autentickosť). Je čas vyjsť spoza plyšového krokodíla alebo spoza žalúzii, pribehnúť k Otcovi a zakričať čik-čik dom.

Môžeš to urobiť aj takto stručne: Otec, často som sa pred Tebou skrýval a zámerne som sa Ti vyhýbal. Bolo to stále potom, keď som sa neriadil podľa svedomia - toho tichého hlásku v mojom srdci. Potom som sa bál prísť za Tebou a priznať sa Ti, čo som vyviedol. Bál som sa, že sa na mňa hneváš. Prepáč, že som nezmyselne staval hradby Tvojej bezhraničnej láske, Tvojej dobrote. Vyznávam, že Ježiš je môj spasiteľ a ďakujem Ti, že si ho poslal ku mne, aby ma svojim životom každý deň presviedčal, že ma miluješ do krajnosti a chceš pre mňa to najlepšie. Verím tomu a vyznávam, že na to, čo máš pre mňa pripravené, už nechcem čakať. Už dnes sa Ti dávam k dispozícii a prosím Ťa, aby si sa oslávil na mojom živote tak, ako si sa oslávil na živote svojho syna Ježiša.

Drahí moji, Boh je dobrý! A chce sa o svoje dobrá deliť s nami. Chce, aby sme aj my prežívali pokoj a radosť v rodinách, vo vzťahoch, v našom podnikaní, v našej práci. V našom každodennom živote.

Stačí tomu len uveriť :) 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Odoslané 12.1.2014 10:50.
Vďaka za pridanie textu...
Odoslané 12.1.2014 14:22 ako reakcia na Anna Václavová.
Ahoj Anka, včera v noci som ho začal písať ale potom som ho zrušil, lebo už bolo veľa hodín a ja som už chcel spať. Neviem prečo mi ho zverejnilo. Ale čo už... už som to napravil. Prajam Vám peknú nedeľu.
Odoslané 12.1.2014 14:31.
Všímam si ten rozdiel, medzi veriacim katolíkom či neveriacim, hlavne na pohreboch. V našom meste máme taký zvyk, že vždy je najskôr občianska rozlúčka, ktorá mi pripomína kádrový dotazník o zosnulom, po ktorej nasleduje cirkevný obrad. A práve v prípade veriaceho človeka by to poradie obradov malo byť opačné. Neviem, či v tomto poradí nie je potrebné vyjadrenie nejakého rozdielu medzi veriacim a neveriacim.
Ja ako veriaca rozmýšľam, že nepotrebujem občiansku rozlúčku, ale nie je to zohľadnené, lebo ja chodím celý život do kostola, plním si svoje náboženské povinnosti, a niekomu stačí len po smrti pozvať na pohreb pána farára. A je to vybavené, ešte dáme prednosť aj občianskej rozlúčke. Očakávala by som nejaký rozdiel v cirkevnom obrade.
Odoslané 12.1.2014 18:24.