Blogy

« Späť

Spomienky študentov na vzácneho kňaza Ladislava Vrábla

Spomienky študentov na vzácneho kňaza Ladislava Vrábla

Z vďačnosti za duchovné vedenie počas študentských rokov výnimočným kňazom Ladislavom Vráblom by som rád všetkým priblížil túto vzácnu osobnosť skrz svoje spomienky a ponúkol tu aj priestor na spomínanie všetkých tých, ktorí ho ako študenti spoznali a ovplyvnil ich život.

Aj takýmto skromným spôsobom sa mu chcem poďakovať za všetky riziká, ktoré s nami za čias socializmu podstupoval. Ďakujeme mu za nebojácne otvorenie priestorov fary na stretávanie a naše aktivity i otvorenie jeho srdca pre mladých v zložitých rokoch, keď vládla KSČ a ŠtB.

Ja môžem ohraničiť moju skúsenosť s ním len na roky 1987 až 1991. Potom to už boli len príležitostné stretnutia. Ale aj za tieto krátke roky ma výrazne ovplyvnil. Keďže za socializmu v mojom rodnom meste bola obmedzená možnosť náboženského vzdelávania mimo kostola, veľmi dobre mi padlo, keď som sa mohol pridať k iným študentom, ktorí chceli duchovne rásť aj počas štúdia na VŠ. Lacko Vrábel mal pre nás otvorenú faru v piatok i sviatok. My sme to aj veľa využívali. Mnohí sme nechodili domov ani cez víkendy, lebo nám bolo dobre spolu. U Františkánov to však neboli len sv. omše, adorácie, či stretká s rozoberaním duchovných záležitostí, ale aj práca pre druhých. Tam som sa naučil všímať si aj osamelých starých a chudobných ľudí, a pomáhať im podľa ich potreby. Spoznal som veľkého spisovateľa, filozofa i hudobníka Pavla Straussa, navštívili sme detské domovy, dokonca neskôr som bol s ním aj vo väzení v Ilave ako miništrant pri omši pre väzňov. Lacko mal veľa dobrých vodcovských nápadov. Vo mne nadlho zarezonovali niektoré jeho  myšlienky:

„Keď si aktivitu vymyslel, tak ju aj zrealizuj.

Máme dve uši a jedny ústa. Treba viac počúvať, až potom hovoriť.“

Dvíhal nám latku náročnosti k sebe, to dvíhalo kvalitu nášho spoločenstva. Vytvorili sme spoločenstvo študentov pochádzajúcich z celého Slovenska naprieč mnohými rokmi. Lacko nás vedel navzájom pospájať a pomáhať si v tých ťažkých časoch. Po revolúcii sme pod jeho vedením aktívne rozbehli prácu medzi študentami. Organizovali sme kresťanské plesy, turisticko-duchovné akcie pre mladých, náboženské pobožnosti, akcie spevokolu, navštevovali púte, zabezpečovali náboženskú literatúru. Z tohto spoločenstva vyšlo veľmi veľa duchovných povolaní, čo určite veľmi hnevalo zodpovedných za výchovu  mladých k uvedomelému komunistickému zmýšľaniu. Aj v prípade mojich blízkych spolužiakov viacerí zmenili pri konci štúdia na VŠ svoje smerovanie štúdia a prešli do seminárov, či reholí. A to hlavne zásluhou tohto nenápadného kňaza. Svojím neustálym vtipom, ale aj dôrazným vedením v problémoch a krízach zorientoval mnoho mladých v živote. Aká bola kvalita jeho vedenia sa asi najviac ukázalo pri životnej dráhe Mariana Kuffu, lebo tohto výnimočného kňaza pozná hádam celé Slovensko. Marian bol Lackom v mnohom ovplyvnený. Z Nitry potom odchádzali nielen inžinieri potrební pre poľnohospodárstvo, ale aj budúci kresťanskí starostovia, poslanci, kňazi a rehoľné osoby. Podľa mojich informácií Lacko doviedol ku kňazstvu alebo reholi 55 mužov, tiež niekoľko žien oblieklo rehoľné rúcho pri jeho sprevádzaní. Veronika Terezia Racková, ktorá zomrela v Afrike pri misionárskej práci tiež patrila do tejto skupiny. Zároveň medzi nami vzniklo aj veľa dobrých kresťanských manželstiev, tieto rodiny sú doteraz oporou pre kňazov v ich farnostiach.