GrKC - farnosť Šarišské Čierne

Šarišské Čierne leží v Nízkych Beskydách v pramennej oblasti potoka Jarek, ústiaceho do Ondavy. Nadmorská výška v strede obce je 394 m n. m. a v chotári 350-676 m n. m.

Mierne členitý povrch chotára s hladko modelovanými svahmi tvoria flyšové súvrstvia, štvrtohorné náplavy a svahové hliny. Prevláda les s porastom buka a brezy. Je tu minerálny prameň.

Prvé zmienky o obývanom území pochádzajú z roku 1329, pričom sa spomína obyvateľstvo žijúce neďaleko Kurimky. Prvá písomná zmienka o dedine Čierne pochádza z roku 1414 ako súčasť panstva Makovica.

Na prelome 15. a 16. storočia sa na toto územie prisťahovalo rusínske obyvateľstvo.

Začiatkom 17. storočia bolo Čierne pomerne veľkou dedinou s chrámom, farou a mlynom. Prvá zmienka o chráme je ešte z roku 1492.

Drevený chrám Narodenia presvätej Bohorodičky pochádzal z roku 1592 a s najväčšou pravdepodobnosťou stál v strede dediny na pravej strane potoka Jarek /v dnešnom ponímaní oproti dnešnému chrámu z druhej strany potoka/. Tento chrám mal dva zvony a strieborný kalich. Fara sa prvýkrát spomína až v 1618 roku.

V polovici 18. storočia bol pôvodný drevený chrám v nevyhovujúcom stave, preto bolo rozhodnuté postaviť nový. Zo slov niektorých starších občanov, chrám vyhorel. Stavba sa začala realizovať v roku 1765 na existujúcom cintoríne a to tak, že svätyňa bola murovaná a loď chrámu, pritvor /babinec/ a zvonica stojaca pri chráme boli drevené. V súčasnosti sa z neho zachovala len murovaná časť, vnímaná ako kaplnka Pokrova /ochrany/ presvätej Bohorodičky. V tom čase, okolo roku 1750, v obci žilo 130 veriacich, ktorí pristupovali k sviatostiam /k spovedi/. Na začiatku 19. storočia boli dokúpené ďalšie liate zvony.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa mnohí obyvatelia vysťahovali za prácou do zahraničia. Vysťahovalectvo pokračovalo aj za prvej Československej republiky.

Od roku 1924 v dedine aktívne pôsobila miestna bunka komunistickej strany.

V roku 1932 sa realizovala stavba nového, murovaného chrámu na novom mieste v strede dediny. V roku 1939 bola postavené aj farská budova vďaka štátnej pomoci.

V roku 1937 boli vo farnosti Ľudové misie. Vzniklo ružencové spoločenstvo a tiež spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Vojnové obdobie bolo pre obec búrlivé. V okolitých lesoch sa nachádzali partizáni. Miestny farár, o. Emil Zorvan spolu s občanmi im pomáhali. Po incidente partizánov s nemeckými vojakmi v Čarnom, pri ktorom bol zastrelený nemecký dôstojník, prišla do dediny nemecká jednotka. Zatkli všetkých mužov dediny vrátane kňaza. Odviezli ich do Zborova, kde mali byť popravení. Manželka o. Emila, Judita Zorvanová, telefonátom do kancelárie prezidenta Jozefa Tisa, žiadala o pomoc. Na priamu intervenciu prezidenta na nemeckom veliteľstve boli všetci muži prepustení bez následkov.

Po vojne, v roku 1950, gréckokatolícky kňaz, Aurel Mihalič, neprijal ponuku na prestup do Pravoslávnej cirkvi. Od tej doby až do roku 1972 bola farnosť v Šarišskom Čiernom spravovaná pravoslávnymi kňazmi. Po pohnutom roku 1968 väčšina veriacich zostala členmi Pravoslávnej cirkvi. Od spomínaného roku 1972, hoc chrám aj fara boli vo vlastníctve pravoslávnych, bolo dovolené sláviť v chráme gréckokatolíkom sväté liturgie. Takto to bolo až do roku 1989, keď došlo majetkoprávnemu vysporiadaniu, k vráteniu chrámu aj farskej budovy.

Farnosť Šarišské Čierne bola spravovaná kňazom zo susednej farnosti v Andrejovej. Prvým kňazom po šesťdesiatich rokoch, v roku 2009, ustanoveným za farára bol o. Alfonz Bocko, bývajúci v Andrejovej.

V rokoch 2012 až 2016 bola zrekonštruovaná pôvodná farská budova. 29. apríla 2016 bola posvätená Mons. Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom. V tom istom roku, po 76 rokoch, bol ustanovený pre farské spoločenstvo v Šarišskom Čiernom Martin Krajňák, kňaz bývajúci so svojou rodinou spolu so svojimi veriacimi vo farnosti.